Slováci žiadajú premiéra a prezidentku, aby školy dostali prednosť pri uvoľňovaní opatrení a zatvárali sa posledné

Viac ako 20 slovenských mimovládnych organizácií vo verejnej výzve upozorňuje, že prezenčná výučba na stredných školách na Slovensku je prerušená už od 12. októbra 2020. Na druhom stupni základných škôl žiaci v laviciach nesedeli od konca októbra.

V porovnaní s krajinami západnej Európy ide o extrémne dlhý čas. Rovnako dlho je pritom prerušená aj výučba na základných umeleckých školách, jazykových školách či v centrách voľného času.

Verejná ochrankyňa práv v analýze prerušenia prezenčnej výučby ešte v decembri upozornila, že „mimoriadne prerušenie vyučovania nadobúda trvalý charakter, čo je v rozpore s myšlienkou dočasného obmedzovania základných práv počas pandémie“.

Ak dochádza pri opatreniach k zásahom do ústavných práv, akým je právo na vzdelávanie, je potrebné tieto opatrenia neustále prehodnocovať, či „cena, ktorú musíme „zaplatiť“ nie je neprimeraná tomu, čo opatrením získame“.

Verejná ochrankyňa práv konštatuje, že sme voči deťom ako štát zlyhali. Bolo to napríklad po prvom celoplošnom testovaní v novembri predošlého roka, keď sme nepretavili zistené poznatky o epidemiologickej situácii v jednotlivých regiónoch a školy sme nechali zatvorené. 

Napriek tomu, že verejná ochrankyňa práv zaslala analýzu pani prezidentke, ministrovi školstva a členom Ústredného krízového štábu, kompetentné inštitúcie na upozornenia nereagovali.

zdroj: DAMIEN MEYER/AFP

Zástupcovia organizácií sa obávajú, že scenár sa môže zopakovať. Na Slovensku prebehol opäť celoplošný skríning, po ktorom by sa mal spustiť COVID automat. Prechod do jeho bordovej fázy rezort zdravotníctva spája s uvoľnením obchodov, služieb či lyžiarskych stredísk.

„Z pohľadu detí a mladých ľudí však spustenie COVID automatu nič nemení oproti situácii z konca minulého roka. Informácie o školách sa neustále menia a väčšina študentov a študentiek nepozná termín návratu k prezenčnej výučbe a podľa COVID automatu s uvoľňovaním iných opatrení, sa môže stať, že sa situácia opäť zhorší a najmä staršie deti sa do škôl nevrátia do konca školského roka,“ píšu organizácie v spoločnej výzve adresovanej vláde a prezidentke.

Skúsenosti z európskych krajín pritom ukazujú, ako vyzerá situácia, keď je vzdelávanie i počas pandémie prioritou. Mnohé krajiny doteraz školy nezatvorili, respektíve ich zatvorili na veľmi krátky čas. Navyše aj v prípade extrémne zlej epidemiologickej situácie hľadajú riešenia, ako minimalizovať dopady na deti a mládež.

Príklad zo zahraničia

Írsko v januári zatvorilo školy prvý raz a lockdown predlžuje do začiatku marca preto, aby znížilo počty prípadov nakazených, odbremenilo nemocnice a od februára otváralo školy.

Francúzsko zase patrí medzi krajiny, ktoré školy v tomto školskom roku nezatvorilo vôbec, aj po Vianociach deti nastúpili do škôl 4. januára. Od septembra tu platia pravidlá, že triedu možno zatvoriť pri troch prípadoch.

Na nové mutácie vírusu krajina reaguje tým, že chce viac testovať a získať presné dáta na úrovni škôl pričom testovanie je dobrovoľné. K 29. januáru 2021 bolo zo 61 000 školských zariadení v krajine zatvorených 96.

Výzva kompetentným

Dopady dlhotrvajúcich opatrení na deti a mladých ľudí sú podľa organizácií už natoľko závažné, že sa rozhodli osloviť vládu a prezidentku. Požadujú, aby pri uvoľňovaní opatrení dali jednoznačnú prednosť školám.

zdroj: TASR/Pavol Zachar

Zdôrazňujú pritom, že ich prípadné ďalšie uzavretie by malo byť prijímané len ako posledná možnosť. Cieľ je jasný – chrániť prezenčnú výučbu na základných a stredných školách podobne ako nemocnice či kritickú infraštruktúru.

„Prísne opatrenia musia slúžiť na to, aby sme pomohli zdravotníctvu a deti mohli chodiť do školy. Zároveň je nevyhnutné, aby spôsob otvárania škôl neprehlboval diskrimináciu.“

Rovnako je podľa nich potrebné efektívne vynaložiť finančné prostriedky a úsilie na zvýšenie bezpečnosti škôl a učiteľov. Ide napríklad o uprednostnenie učiteľov pri dobrovoľnom očkovaní. Možnosťou by mohlo byť aj poskytnutie prednosti pri výskyte vírusu v triede prostredníctvom mobilných tímov či vyhradených MOM. Reč by podľa zástupcov organizácii mala byť aj o výhradnej podpore školám na úradoch verejného zdravotníctva či zabezpečení respirátory pre učiteľov, čističky vzduchu a hygienických pomôcok.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Dáta, momentálne dostupné len z prvej vlny pandémie ukázali dôležitý fakt. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky sa b tomto období neučilo 52 000 detí a 128 000 sa učilo bez prístupu k internetu.

„Školy sme zatvorili ľahko a dodnes nevieme, koľko žiakov a v akej kvalite má prístup k vzdelávaniu. Školy však nie sú len vzdelávacie inštitúcie, ale aj miesto socializácie. Terajšia dlhodobá sociálna izolácia detí a mladých ľudí spôsobuje zhoršenie ich duševného a telesného zdravia, čo sa už odráža v náraste dopytu po krízovom poradenstve,“ dodávajú iniciátori otvorenej výzvy.

Gröhling verí, že v pondelok sa školy neotvoria len pre prvákov a druhákov

Školy by sa mali v stredu 3.  februára dozvedieť oficiálny postup pri fázach otvárania škôl a ďalších opatreniach týkajúcich sa ich chodu. Pred utorkovým rokovaním pandemickej komisie to uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling. Verí, že v pondelok 8. februára sa školy neotvoria len pre prvý a druhý ročník.

„Máme množstvo argumentov, ktorými chceme presvedčiť kolegov na pandemickej komisii,“ zdôraznil. Je si vedomý toho, že je potrebné prísne hľadieť na epidemiologické riziká, musí sa však prihliadať aj na dôležitosť vzdelávania a dôsledky, ktoré pretrvávanie súčasného stavu môže mať na vzdelanosť detí.

Epidemiologička Henrieta Hudečková je v otázke otvorenia škôl od najbližšieho týždňa skeptická. „Neviem si to reálne predstaviť, no musíme to urgentne riešiť, pre mňa je to priorita číslo jeden, aby sa deti čo najrýchlejšie dostali do škôl, samozrejme, s prísnym dodržaním všetkých hygienických a bezpečnostných podmienok,“ zdôraznila odborníčka.

Medzi signatárov výzvy patrí Andrea Hajdúchová, Iniciatíva Dajme deťom hlas, Alena Petáková, zo Združenie základných škôl Slovenska, Zuzana Horváthová, z Asociácie základných umeleckých škôl, Ondrej Gallo, z Nadácie pre deti Slovenska, Martin Knut, z Ligy za duševné zdravie, Filip Šuran, zo Študentskej rady vysokých škôl a ďalší.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska