Slováci žijúci v zahraničí si ani neškrtnú. Ak chceš voliť prezidenta, musíš prísť na Slovensko

Ľudia stále nemôžu voliť hlavu štátu na diaľku. Ako informuje portál tvnoviny.sk, zatiaľ nie je možné voliť prezidenta poštou zo zahraničia, ako to je pri parlamentných voľbách. Nová vláda plánuje zaviesť túto možnosť od roka 2029.

Momentálne je možné hlasovať v deň volieb len osobne na Slovensku, a to v ľubovoľnej volebnej miestnosti s hlasovacím preukazom. Slováci, ktorí nemajú trvalý pobyt v SR, môžu prísť voliť, ak majú slovenský cestovný pas.

Hlavu štátu volia občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Ústava SR hovorí, že kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície s 15 000 podpismi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

Súčasnej prezidentke SR Zuzane Čaputovej uplynie mandát v roku 2024. O funkciu sa nebude opätovne uchádzať.

Korčok vyzbieral podpisy

Diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok vyzbieral podpisy na svoju prezidentskú kandidatúru. Oznámil to na utorkovej tlačovej konferencii. Má vyše dvojnásobok potrebného počtu podpisov od občanov, čo je podľa zákona 15 000. 

Brutálny útok v Šali: Mladík zaútočil na svoju rodinu, potom sám vyskočil z okna

V kampani sa chce Korčok venovať napríklad oblasti dobudovania štátu.

„Máme viac ako 30 rokov od vzniku Slovenska, ale pokiaľ ide o dobudovanie štátu, zastali sme na polceste,“ skonštatoval s tým, že treba sfunkčniť mnohé procesy. Uchopiť chce aj tému vlastenectva, ktoré sa podľa neho vytratilo z povedomia ľudí alebo je v slovníku určitej skupiny politikov, ktorí s týmto pojmom narábajú tak, že mnohí občania s tým nechcú mať nič spoločné.

„Moderné vlastenectvo je téma, ku ktorej sa hlásim. Je to jedna z vecí, kde si myslím, že je šanca, aby sme spájali našu spoločnosť,“ povedal s tým, že Slovensko je roztrieštené vzhľadom na množstvo deliacich línií.

Korčok sa poďakoval za finančnú podporu kampane všetkým darcom. Informoval, že má na tento účel zriadený aj transparentný účet. Zámer kandidovať oznámil koncom augusta. Podpisy na občiansku prezidentskú kandidatúru zbiera aj diplomat a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš.

Slovensko a ďalšia prezidentka?

Kandidatúru v budúcoročných prezidentských voľbách ohlásila v pondelok Beáta Janočková, zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov. O funkciu sa chce uchádzať ako občianska kandidátka, začína so zberom podpisov.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

„Slovensko nepotrebuje vyslúžilých diplomatov ani súčasných politikov, Slovensko potrebuje odvážlivca, ktorý sa postaví za Slovákov, bude dohliadať na ústavný chod orgánov, ktoré zlyhávajú na celej čiare,“ vyhlásila Janočková.

Potrebná je podľa nej hlava štátu, ktorá bude zodpovedne hájiť základné ľudské práva všetkých občanov, nielen vyvolenej skupiny a dohliadať na legislatívu, ktorá je v záujme SR, nie bratislavskej kaviarne.

Ako zakladateľka iniciatívy podľa svojich slov dlhé roky bojuje proti korupcii, nevymožiteľnosti práva a obchodovaniu s rozsudkami v sporoch o deti, pričom pomáha justičným obetiam. Pracovala pre štátny aj súkromný sektor. Kampaň si plánuje Janočková financovať z vlastných zdrojov a z darov od občanov.

Pellegrini nič nevylúčil

Svoju možnú kandidatúru na prezidenta SR nevylúčil ani predseda Národnej rady (NR) SR a strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Rozhodnutie ešte podľa vlastných slov neurobil.

„Rozhodnutie ani u mňa, ani v strane Hlas-SD nepadlo,“ uviedol na stredajšej tlačovej konferencii. Avizoval, že keď rozhodnutie urobia, bude oficiálne informovať aj verejnosť. Napriek nejasnému stanovisku by v prezidentských voľbách získal najviac hlasov s podporou 40 percent, odhaľujú novembrové dáta.

Za ním by nasledoval Ivan Korčok s 30,4 percenta hlasov respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane televízie Joj. Štefan Harabin by podľa prieskumu presvedčil 8,9 percenta voličov a Ján Kubiš 5,8 percenta. Roberta Mistríka by podporilo 3,6 percenta opýtaných. Miriam Lexmann by volilo 1,9 percenta respondentov.

Ďalších 8,3 percenta respondentov by nevolilo žiadneho kandidáta zo zoznamu. Jedenásť percent opýtaných by sa nevedelo rozhodnúť, koho voliť. Ďalších 1,6 percenta deklarovalo, že by voliť nešlo. Prieskum realizovali na vzorke 1 000 respondentov od 7. do 14. novembra.