Slovák Branislav sa venuje netradičnému športu a patrí k svetovej špičke: Tvrdí, že aj psy majú trému

Branislav Sedílek je nesmierne talentovaný Slovák, ktorý našu krajinu reprezentuje v ozaj zaujímavej disciplíne. Jeho vášňou a silnou stránkou sa stali práve psie záprahy. O kvalitách Branislava niet pochýb, tomuto netradičnému športu sa venuje už nejaký ten piatok.

Svoje prvé preteky absolvoval ešte v roku 1994. S desaťročnou prestávkou mu je verný dodnes. Vlani dokonca získal titul majstra sveta v štafete psích záprahov. O svojich zážitkoch, skúsenostiach a rôznych zaujímavostiach nám porozprával v exkluzívnom rozhovore. 

• Prečo sa Branislav rozhodol venovať tomuto športu?
• Ako štafeta psích záprahov prebieha?
• Čo všetko je súčasťou tréningového procesu?
• Ako sa so svojimi psíkmi dokáže zladiť?
• Či má tento šport potenciál aj u nás?

Čo si môže čitateľ pod pojmom štafeta psích záprahov predstaviť? 

Na MS v Nemecku v Leipe sme bežali štafetu mix muži. Zložená bola z troch členov. Každý bežal dva kilometre kolo. Začína sa hromadným štartom canicross (bežec so psom), kedy sa na štart vedľa seba postavia všetky štafety. Po dobehnutí úseku bežec odovzdá štafetu kolobežkárovi s jedným psom a tretí, posledný úsek, ide bicykel so psom.

Je to veľmi akčné s jedinečnou atmosférou. Často kontaktné a napínavé až do konca. Víťazí štafeta, ktorá prvá prejde cieľom. Našej štafete sa podarilo vyhrať.

Koľko kategórií psích záprahov všeobecne poznáme?

Delia sa na on-snow a off-snow. Podľa počtu psov na individuálne disciplíny, kde sa beží s jedným psíkom. Jar a jeseň canicross, teda beh so psom, scooter (kolobežka) s jedným psom a bikejoring (bicykel s jedným psom). Disciplíny s dvoma a viac psami – kolobežka s dvoma psami, malý záprah (traja až štyria psy), veľký záprah (päť a viac psov).  

V zime na snehu pretekáme na bežkách a na saniach, veľmi podobne, podľa počtu psov. Ja jazdím kolobežku s jedným a s dvoma psami. V zime sane s dvoma psami.

Ako dlho sa tomuto netradičnému športu venuješ? Čo ťa k tomu viedlo?

Už od škôlky som športoval. Začínal som biatlonom, neskôr atletika. A keď nám s bratom rodičia kúpili prvého sibírskeho huskyho, k záprahom to bol už len kúsok. Na bežkách som vedel jazdiť z biatlonu, tak to išlo samo.

Pamätáš si na svoje začiatky?

Veľmi dobre. Začínali sme tréningami v Horskom parku v Bratislave a na Železnej studničke. Vtedy tam chodilo omnoho menej ľudí ako dnes. Bicykel, ktorý psy ťahali, bol taký, aký sme doma našli, takže „skladačka“ Eska.

Keď to porovnám s karbónovými bicyklami, na ktorých sa trénuje dnes, tak to bol úplný pravek. Nebolo sa s kým veľmi poradiť, takže systém pokus omyl a tréningový systém vychádzal z atletického tréningu.

Prvé preteky som absolvoval neplánovane v Tisovci, kedy sa na preteky prihlásil do kategórie len môj brat. Keď sme tam už boli, tak som sa prihlásil aj ja, nech nie je jediný. Psov sme mali dvoch, bežky som tam mal a pulku (malé sánky predpísanej váhy, ťahané psami zapriahnutými v pevných ojkách) sme vyrobili z detských bobov a bežkárskych palíc.

Ako prebieha tréning, respektíve príprava na súťaž? Na akých miestach trénuješ najčastejšie?

Náš tréning sa delí na tréning psov a mňa ako športovca. Vždy sa snažím zistiť maximum informácií o trati, ktorú absolvujeme na vrcholnom podujatí a tomu následne prispôsobujem prípravu. Ja trénujem v podstate celoročne pod vedením trénera a formu ladíme na vrchol sezóny, ktorý máme spravidla na jeseň. Ladeniu predchádza objemová časť prípravy. Vyskladaný je z tréningu na kolobežke, behu a posilňovania.

So psami je to podobné. Začíname trénovať v auguste. Kvôli vysokým teplotám trénujeme na svitaní, keď sú teploty nižšie. Ideálne je, ak sa v okolí nachádza potok alebo jazero kvôli ochladeniu pred a po tréningu. Takže v auguste je to naozaj veľmi skoro.   

Začíname kratšími vzdialenosťami a nižšími rýchlosťami. Rozdelené to máme na trojmesačný cyklus, kedy na začiatku budujeme silu a postupne prechádzame do rýchlosti. Môj tréning na kolobežke alebo beh je potom až podvečer, keď už nie je až také teplo. Psy majú tréning päťkrát do týždňa, ja mám tréning šesť až sedemkrát do týždňa.

Najčastejšou tréningovou lokalitou je Záhorie v okolí Stupavy, Lábu a Zohora, prípadne Jablonového. Ťažké tréningy v kopcoch máme v nádherných lesoch Malých Karpát v okolí Lamača a Kačína. V letných mesiacoch počas objemovej prípravy využívame trávnatú časť hrádze pri Rusovciach. Na kolobežke zvyknem jazdiť na hrádzi medzi mostom Lanfranconi a Wolfsthalom. Je tam ďaleko menej ľudí ako smerom na Rusovce.

Z čoho sa skladá výbava, ktorú potrebuješ počas psích záprahov? Je jej zaobstaranie finančne náročné?

Pre psíkov sú to postroje, ktoré musia dobre sedieť a byť komfortné. Nesmú sa na tele psa pretáčať, aby psík mohol správne ťahať a nemal odreniny. Pružné ťažné lano a kolobežku, prípadne bicykel. Samozrejme, kvalitnú prilbu (mne sa už podarilo pri pádoch dve zlomiť) a oblečenie do každého počasia. Treba sa pripraviť na dážď aj blato. 

Ako každý šport, ak ho chce človek robiť na vrcholovej úrovni, tak je to náročné na čas a financie. Základná a kvalitná kolobežka začína niekde na sume 1 200 eur, no každý musher si ju ešte upravuje podľa seba. To pokojne môže byť dvojnásobok obstarávacej ceny. Ďalej príves na prepravu psíkov. Mnohí majú prerobené dodávky na transport, ale aj bývanie v mieste pretekov.

zdroj: Archív Branislav Sedílek

Športujeme so živými tvormi – športovcami, a tí, ak majú podávať špičkové výkony, potrebujú adekvátnu starostlivosť. Kvalitná strava, veterina, doplnky, využíva sa fyzioterapia, masáže. Je to úplne rovnaké ako u vrcholového športovca.

Ak chcem, aby mi psík dokázal na pretekoch bežať priemerkou cez 35 kilometrov za hodinu na 6 kilometrov a maximálkou atakujúcou 50 kilometrov za hodinu, musí byť vynikajúco pripravený.

Ako prebieha samotná súťaž? Čo všetko musíš zdolávať?

Súťažím v šprintových kategóriách. Trať máme dlhú 5 až 7 kilometrov. Preteky sú spravidla dvojdňové. Na majstrovských pretekoch jazdím 2 kategórie, takže mám 4 štarty v priebehu 4 dní. V mieste pretekov sme vždy minimálne deň vopred. Majstrovské preteky aspoň 3 dni vopred a vždy absolvujeme tréning na súťažnej trati.

Psy si vedia trať dokonale zapamätať a v súťaži idú výrazne rýchlejšie. Pre mňa je dôležité nájsť kritické miesta, či na trati nie sú veľké kamene, nebezpečné zákruty alebo jamy a nájsť ideálnu stopu. Deň pred štartom ešte kontrola výstroje a kolobežky.

Súťažný deň je rozdelený na hodiny a minúty. Dve hodiny pred štartom napájame psov a venčíme. Hodinu pred štartom sa začínam rozcvičovať. 15 minút pred štartom posledné venčenie, oblečenie postrojov a 4 či 5 minút pred štartom odchádzame na štart. Ideálne je nebyť na štarte príliš dlho. Aj psy majú trému, sú extrémne vybudené a dlhým čakaním zbytočne strácajú energiu.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Brano Sedilek (@branosedilek)

Čo všetko musím zdolávať? Záleží od počasia a profilu. Jazdíme po lesných cestách a lúkach. Takže môže byť nepríjemné blato v zákrutách a na zjazdoch. Technické úseky pomedzi stromy, kopce a zjazdy. To všetko treba zvládnuť rýchlo a bez chýb.

Neoddeliteľnou súčasťou pretekov je predbiehanie pomalších tímov. Vždy je to situácia, ktorá môže ovplyvniť preteky. Rozdiely v cieli bývajú v desatinách sekundy a aj malé zdržanie vie pripraviť o umiestnenie na stupni víťazov či v top 10.

Aké predpoklady či schopnosti musí mať človek, ktorý sa chce tomuto športu venovať?

Mushingu sa môže venovať naozaj úplne každý, kto má psíka. To je na našom športe fantastické. Na akej úrovni sa tomu bude venovať, to je rozhodnutie každého jedného.

Ako každý šport, ak ho chce človek robiť na vrcholovej úrovni, potrebuje veľa odhodlania a vôle pracovať v akomkoľvek počasí či teplotách. Od -15 po +30 stupňov. Za sneženia, dažďa, ale aj slnečna. Mať ochotu vstávať veľmi skoro a občas zabudnúť na pud sebazáchovy. Na vrcholové preteky je každoročne potrebné splniť nominačné kritériá.

Čo je hlavnou úlohou psovoda?

Pochopiť správanie psíka. Aký signál vydáva navonok. Či je v pohode, alebo má nejaký diskomfort. Ak si musher dokonale rozumie so svojimi psami, na trati celý tím nerobí chyby. Úlohou mushera je správne naučiť psíkov povely potrebné na riadenie celého tímu. Odbočovanie, predbiehanie, štart a zastavenie. A ešte čo najmenej spomaľovať tím, pretože psíky sú vždy rýchlejšie ako človek.

zdroj: Archív Branislav Sedílek

Veľmi dôležité je mať dobrého pomocníka – handlera, ktorý je súčasťou tímu. Mne pomáha moja partnerka Monika. Na pretekoch sa kompletne stará o psíkov. Kŕmenie, napájanie, venčenie, obliekanie do postrojov a veľmi dôležité držanie psíkov na štarte. To mi umožňuje venovať sa výstroji, servisu, dobre sa rozcvičiť a pripraviť na štart a po dobehu zregenerovať.

Aké psie plemeno je pre záprahy najvhodnejšie? S akým súťažíš ty? 

Súťažiť sa dá s akýmkoľvek psíkom, ktorý má chuť behať. Vlastnú kategóriu majú plemená s rodokmeňom, teda sibírsky husky, malamut, grónsky pes a samojed. My jazdíme vo federáciách združujúcich musherov so psíkmi bez pôvodu plemena.

Ja mám doma štyroch psíkov neoficiálneho plemena európsky saňový pes. Je to plemeno špeciálne šľachtené pre tento šport. Sú extrémne výkonní. Je to kríženec nemeckého krátkosrstého stavača, greyhounda, pointra a ďalších krížencov, zjednodušene alaskán.

Ako sa o psíky staráš? Je potrebné dopriať im aj niečo špeciálne? 

Sú členmi našej rodiny. Tým, že intenzívne športujú, je potrebné, aby boli 100 % v poriadku. Preto absolvujeme pravidelné veterinárne prehliadky. Majú vyšetrené srdce, kĺby, všetky povinné, ale aj viaceré nepovinné očkovania. Dôležitá je socializácia, ako s inými psami, tak aj ľuďmi. Okrem bežnej starostlivosti, ako každý, čo má psíka, počas sezóny trénujeme.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Brano Sedilek (@branosedilek)

Každému tréningu predchádza napájanie, venčenie a rozbehanie (zahriatie) psíkov. Mimo tréningovej sezóny veľa plávania pri paddleboarde, dlhých prechádzok v prírode. Zúčastňujeme sa aj prekážkových pretekov so psom, niečo ako spartan so psom. Ako každý športovec, tak aj psíky potrebujú kvalitnú výživu, tréning a regeneráciu.  

Aké povely musia ovládať?

Okrem bežných povelov pre život musia vedieť odbočiť na povel. Rovnako sa presunúť na zvolenú stranu trate. To je dôležité pri predbiehaní. Samozrejme, povel na štart, spomalenie a zastavenie.

Ako dlho trvá vytvoriť si s danými psíkmi puto? Dá sa súťažiť aj bez toho, aby ste na seba boli zvyknutí? 

My máme psíkov od šteniatka, takže tam sa puto tvorí prirodzene. Ale brali sme aj dospelého psíka a tam trvalo viac ako pol roka, kým sa nám úplne otvoril. Ale toto je naozaj individuálne. Vždy má psík väčšiu motiváciu bežať pre človeka, ktorého pozná a má ho rád, ako pre cudzieho.

Aj preto sú súčasťou našej domácnosti, aby bol náš vzájomný kontakt intenzívny. No sú psíky, ktoré pre cudzieho človeka nepobežia nikdy. Aj my máme takú jednu fenku Sansu.

zdroj: Archív Branislav Sedílek

Akých súťaží či pretekov si sa doteraz zúčastnil? 

Množstva lokálnych pretekov, ale aj po celej Európe, vrátane Majstrovstiev sveta a Európy.

Na aké zo svojich ocenení si najviac hrdý? 

Majster Európy kolobežka s jedným psom masters 40, vicemajster Európy s dvoma psami, dvojnásobný vicemajster sveta v kategórii Elite kolobežka s jedným a s dvoma psami. A moja účasť v majstrovskej zlatej štafete na MS 2023.

Kedy si sa stal majstrom sveta? Aký to bol pocit?

Na jeseň 2023 v štafete. Bolo to v Nemecku v meste Leipa. Bolo to Fantastické. Z vyslovene individuálneho športu sa stal tímový. Vtedy svojim fandia všetky reprezentácie a atmosféra je naozaj veľmi hlučná, nervózna a elektrizujúca. Štafeta je veľmi kontaktná, plná kolízií, predbiehania a napätia.

zdroj: Archív Branislav Sedílek

Má tento šport potenciál aj na Slovensku? Aké súťaže sa u nás konajú? 

Určite áno. Slovenskí musheri dosahujú naozaj skvelé výsledky na medzinárodných podujatiach. Máme viacero viacnásobných majsteriek a majstrov sveta a Európy. Mená ako Andrej Drábik, Jaro Bánoci, Lucia Pelikánová, Maroš Litvaj, Miška Belzarová a mnohé ďalšie sú už pojmom vo svete mushingu.

Navyše sa u nás organizujú medzinárodné preteky na veľmi vysokej úrovni. Preteky v Mošovciach, Lábe a v zime v Zuberci či Ľadovej pri Dobšinskej ľadovej jaskyni sú veľmi vyhľadávané mushermi z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, ale aj zo vzdialenejších kútov Európy. Celý kalendár pretekov organizovaných na Slovensku nájdeš na tomto linku. 

Súťažíš radšej v letnom alebo zimnom teréne? Ktorý z nich je podľa teba „ťažšie zdolateľný“? 

Ja preferujem off-snow sezónu, teda jar a jeseň. Tým, že som z Bratislavy, dôvod je logicky absencia snehu. Každý má niečo, čím je náročný. Jazda na saniach, aj keď vyzerá jednoducho, je veľmi náročná na techniku, aby jazda bola efektívna a rýchla. Nestačí len nepadnúť.

Pravdou ale je, že ak človek padne vo väčšej rýchlosti do snehu, tak to väčšinou menej bolí, ako na zamrznutú zem alebo niekde na kamene. Ale samozrejme, aj na snehu sa dá celkom slušne „doriadiť“.

zdroj: Archív Branislav Sedílek/Zuzana Pajak

Čo plánuješ do budúcna? Na aké preteky sa chystáš najbližšie?

Ja som už v plnej príprave na jesenné majstrovstvá sveta v Taliansku, kde plánujem štartovať s naším najlepším psíkom Togom. Druhé majstrovstvá sú vo Fínsku, kde by som mohol ísť dve kategórie, no to už je otázkou peňazí.

Žiaľ, aj keď slovenskí musheri dosahujú naozaj skvelé výsledky a robia výborné meno Slovensku vo svete, nedostatok peňazí pociťujeme aj my. Minulý rok sme boli súčasťou top tímu Slovenska a mali sme aspoň malú podporu zo strany štátu. Tento rok sa ešte nerozhodlo, aj keď viacerí sme získali cenné kovy na majstrovstvách sveta v Španielsku či Nemecku.

Existujú na Slovensku aj organizácie, ktoré súťaže psích záprahov zastrešujú?

Takouto organizáciou je Slovenský zväz psích záprahov. Náš zväz je členom celosvetovej federácie IFSS združujúcej všetky mushingové disciplíny, ICF združujúcej individuálny mushing a aj FISTC a WSA združujúcej musherov súťažiacich so psami s rodokmeňom.

Čomu sa venuješ, keď práve nesúťažíš?

Najviac mojej rodine. Deťom a partnerke Monike. Naše deti tiež športujú. Môj syn Adamko hráva hokej, takže som jeho najväčším fanúšikom. A samozrejme, psíkom, pretože keď nešportujú, sú to rodinní miláčikovia a sú súčasťou rodiny. Dlhé prechádzky do prírody. V lete chodíme často plávať k vode.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory