Slovák cestuje za ľudožrútmi i Eskimákmi: Každému pocestnému ponúknu ženu, výmena manželiek je bežná

29. decembra 2024 o 13:18

Eskimáci učia deti strieľať už v šiestich rokoch
Žijú v komunite, kde nič nie je tabu
Muži tu majú deti často so sestrenicou či sestrou

Ľuboš Fellner sa do Grónska vracia opakovane, aby spoznal Eskimákov Instagram/lubofrombubo

Eskimáci učia deti strieľať už v šiestich rokoch
Žijú v komunite, kde nič nie je tabu
Muži tu majú deti často so sestrenicou či sestrou

Ako prvý Slovák navštívil všetky krajiny sveta a jeho vášeň pre cestovanie inšpirovala tisíce ľudí. Ľuboš Fellner, zakladateľ agentúry BUBO, zdieľa svoje zážitky z najodľahlejších kútov planéty. V rozhovore nám porozprával o tom, čo ho priviedlo na sever medzi Eskimákov a ako ich spôsob života zmenil jeho pohľad na svet.

„Eskimáci každému pocestnému ponúknu teplo, jedlo a ženu. Žijú v malých komunitách a preto niet s kým mať deti. “

Počas expedícií čelil extrémnym podmienkam, ochutnal jedlá, na ktoré nikdy nezabudne, a zažil chvíle, ktoré by mnohí považovali za nepredstaviteľné. Fascinujúce rozprávanie o ľuďoch, ktorí žijú na hrane civilizácie, odhaľuje ich kultúru, tradície a výzvy, ktorým čelia v modernom svete.

Ako vyzeralo Ľubošove prvé stretnutie s Eskimákmi?
Aký majú Eskimáci prístup k se*u a partnerským vzťahom?
Ako vyzerajú bežné domovy Eskimákov?
Čo by sme sa podľa Ľuboša mohli naučiť my od Eskimákov?

Aké bolo vaše prvé stretnutie s Eskimákmi? Vedeli ste hneď, že to bude úplne iný zážitok, než aký ste doteraz zažili?

Asi som čakal viac. Veľa som o Eskimákoch čítal, videl som jeden neuveriteľný čiernobiely film. Ide o ľudí žijúcich v najťažších podmienkach na svete. Zažil som život Afarov na juhu Džibuti a tí vraj žijú v pekle. No kde potom žijú Eskimáci? Ľudia ma vždy fascinovali a práve na ľuďoch, ktorí žijú na hrane, najlepšie pozorujeme, čo sme vlastne zač.

Neviem, či vaša generácia číta existencialistov, ale mňa táto filozofia, keď som mal 18 rokov značne ovplyvnila, a odvtedy sa na svet pozerám z pohľadu života na hrane. Jean Paul Sartre pozoroval ľudí, ktorých čakal trest smrti. Ja cestujem za ľudožrútmi do Melanézie, najagresívnejším kmeňom sveta na najvyššie vrchy Amazónie a idem skutočne ďaleko, aby som bol čo najďalej od civilizácie. Eskimáci v takejto divočine žijú.

Kedy a prečo ste sa rozhodli, že vycestujete práve na sever, aby ste spoznali túto komunitu ľudí?

Už keď som začal cestovať a založil BUBO, som si dal za cieľ rozvíjať slovenské cestovateľstvo, chytiť sa Kaaby v Mekke a precestovať všetky krajiny sveta. To sa mi už dávno podarilo. Eskimáci však nemajú svoju krajinu a tak cestovať k ich obydliam vám nepridá tú fajku novej krajiny. Každopádne, iba v Grónsku som, odkedy som sem po prvý raz vstúpil, pristál 10-krát. Po zemi sa veľmi chodiť nedá. Iba po vode (ak je zamrznutá, tak na psích záprahoch či skútroch), a tak sa v Grónsku, ak chcete skutočne čosi zažiť bez lietadla a helikoptéry, sa nepohnete. Zažil som tu oboje.

Vianoce v zahraničí slávi už 16 rokov. Zuzka Belohorcová prezradila, ako vyzerá Štedrý deň na Miami a Tenerife

V blogu spomínate ich odlišnú stravu. Ako ste reagovali, keď Vám prvýkrát ponúkli niečo na jedenie? Čo všetko ste ochutnali?

Vo východnom Grónsku ma pozvala k sebe dcéra politika, otec bol práve v parlamente v hlavnom meste Nuuku, a to bolo veľmi ďaleko. Neočakávala ho najbližšie 3 týždne. Ponúkla najlepšie, čo mala. Tuleňa. Fuj! Poviem vám, jedol som asi všetko, čo má 4 nohy okrem stola, ale na toho tuleňa nezabudnem. Strašne smrdel, bol som hladný, ale toto sa naozaj jesť nedalo. Neskôr som však jedol aj dobrého tuleňa, medvedie mäso, veľrybu, sobov, pižmoňov. Doslova geniálne ryby. Ryby v Grónsku, to je úplne iná liga. V studených vodách rastú pomalšie, ale o to sú lepšie. Ak máte radi ryby, tak iba kvôli nim sa do Grónska oplatí vybrať.

Vraví sa, že Eskimáci majú iný prístup k se*u a partnerským vzťahom. Je to tak?

Keď som bol chlapec, čítal som o tom, že každému pocestnému ponúknu teplo, jedlo a ženu. Je to aj logické, Eskimáci žijú v malých komunitách okolo 30 ľudí a niet s kým mať deti. Často je to so sestrenicou, no aj so sestrou. Je to naozaj ťažké. Keby ich bolo 60, už sa na danom mieste neuživia. A 30 ľudí, to je vskutku veľmi blízka rodina.

Pozorovaním zistili, že akékoľvek nové gény spôsobia, že novonarodený jedinec sa stane čoskoro náčelníkom. Taktiež bola bežná výmena manželiek. Vlastne si ani nikto nebol istý, či je to jeho syn, alebo toho druhého. A tak keď ste išli na lov, kde naozaj často ide o holý život, ste pre toho chalaniska, ktorý pokojne môže byť vaším synom aj keď je od susedov, urobili viac. Tak ako by ste svoj život obetovali iba pre svojho syna. Oplácalo sa to. Plus nemali televízor ani wi-fi, a čo robiť po dlhých večeroch.

Áno, všetko sa odohráva v jednom iglu a starší učili se*u mladých príkladom. My si myslíme, ako sme len otvorená spoločnosť, ale vo svete som zažil ľudí, ktorí z mnohých vecí, kde sa my červenáme, nerobia haló. Však je to ľudské, je to fajn, tak o čo ide.

Prelomový startup Slovenky má potenciál zachrániť planétu. Obrat pol milióna eur nestačí, bojujú o prežitie

Ako vyzerajú ich bežné domovy?

Mení sa to. Rýchlo sa to mení. A to je problém. Aj u nás sociálne siete oddeľujú starých rodičov a ich vnukov, ktorí sa navzájom nechápu. U Eskimákov je to stonásobné. Dedo vedel uloviť medveďa, na sneh majú asi 100 slov, resp. výrazov. No deti týmto zložitým slovám rozumejú, možno tak na polovicu a vnuci si s dedom nerozumejú ani slovo. Dedo vie postaviť iglu, chytať ryby, ale vnuci už používajú Instagram a chodia do supermarketu. Po stáročia obdivované zručnosti a znalosti, ktoré vedeli zachrániť život, sú zrazu úplne nanič.

Čo vás na ich každodennom živote najviac fascinovalo alebo najviac prekvapilo?

Keď som sa dohodol na lov tuleňa, tak môj parťák neprišiel. Vyšlo slnko, čo teda vôbec nie je bežné, a tak sa rozhodol ísť na kajak. Nemal mi to ako povedať, ale však bolo jasné, že si domyslím. No on nedomyslel, že ja mám obmedzený čas a o pár dní letím preč. Na západe Grónska som stretol omnoho viac „pozápadnených“ Inuitov. Boli dochvíľni, vtipní, veľmi fajn.

Ľuboš Fellner

GALÉRIA+ 10

Na východe to bolo však drsné. Nič nefungovalo. Lepší sa to však aj rokmi. Ja som do Grónska začal cestovať už dávno, vtedy to bola omnoho väčšia exotika. Mám tu viacero známych a tí dávali výplatu podľa dátumu narodenia. Mali tlačiareň a keby dali výplatu jeden deň všetkým, tak ako u nás, na druhý deň by nikto neprišiel do práce. Museli ju preto dávať postupne.