Slovák Gusti na legendárnej fotke z roku1932: „Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku“
- 20. septembra roka 1932 vznikla legendárna fotografia s názvom Obed na vrchole mrakodrapu
- Scéna bola zinscenovaná a súčasťou skupiny robotníkov užívajúcej si obed na rozostavanom mrakodrape bol aj Slovák Gusti Popovič
- 20. septembra roka 1932 vznikla legendárna fotografia s názvom Obed na vrchole mrakodrapu
- Scéna bola zinscenovaná a súčasťou skupiny robotníkov užívajúcej si obed na rozostavanom mrakodrape bol aj Slovák Gusti Popovič
Fotograf Charles C. Ebbets zhotovil v roku 1932 dnes už ikonickú fotografiu na 69. poschodí mrakodrapu RCA v New Yorku. Fotografia obletela štát a stala sa v momente tak slávnou, že toho istého roka 2. októbra ju publikovalo vtedy známe periodikum New York Herald Tribune. Prvý človek nachádzajúci sa na fotografii sprava je slovenský tesár Gustáv Gusti Popovič z obce Vyšný Slavkov v okrese Levoča.
Nič še ty neboj, moja milá Mariška…
Okrem fotografie sa stala slávnou aj pohľadnica, ktorú Gusti zaslal svojej manželke na Slovensko. Na pohľadnici bola, samozrejme, daná fotografia a text na jej zadnej strane nepopierateľne potvrdzuje Gustiho národnosť: „Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku.“
Napriek tomu, že bola v tom čase v Amerike silná prohibícia, Gusti na teba z pohľadnice skutočne hľadí priamo a v ruke zviera fľašu whisky. Táto fotografia je dodnes v rodinnej pozostalosti a obec Vyšný Slavkov informuje veľkou tabuľou umiestnenou v obci, kde sa Gustiho hrob nachádza.
Po príchode z Ameriky zvykol páliť za rodnou dedinou vápno. Na tom mieste mu jeho potomkovia odhalili pamätnú tabuľu, informuje portál Noviny. „Keďže je to najznámejší robotník na svete a aj najznámejší emigrant, týmto si ho chceme uctiť,“ hovorí pravnuk Jaroslav Žďara.
„Berieme ho nie ako najpracovitejšieho Slávkovčana vo svete, ale ako najznámejšieho určite,“ povedala starostka obce Viera Kašperová.
Sofistikovane využil perspektívu
Aj keď v čase stavby boli bezpečnostné štandardy naozaj nízke a na priečnych nosníkoch vo výške vyše 250 metrov robotníci pracovali bez istenia, slávna fotka je bezpochyby zinscenovaná, podobne ako aj ďalšia fotka z tejto série, ktorá zobrazuje spiacich robotníkov. Fotografia šikovne využíva perspektívu pre väčšiu dramatickosť, pod robotníkmi sa totiž nachádzalo už postavené 68. poschodie.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo žiadneho z jedenástich pasažierov užívajúcich si obed vo výšinách nečakali žiadne sankcie a nebezpečenstvo, na ktoré by neboli zvyknutí, informuje facebookový profil Slovensko.
Fotografia vznikla ako súčasť reklamného materiálu z budovania Rockefellerovho centra a je to rozhodne jedna z najslávnejších fotiek minulého storočia. Rozostavaná budova RCA Building dnes známa ako GE Building je mrakodrap, na ktorom robotníci vtedy pracovali. Na prvý pohľad vyzerá snímka poriadne dramaticky. Budova vtedy merala 250 metrov. Tento mrakodrap je 10. najvyšším v New Yorku a 33. v Spojených Štátoch celkovo.
Drevorubač a tesár
Gusti bol pôvodne drevorubač a tesár. Ameriku navštívil počas svojho života 3x, vždy, keď zarobil dostatok peňazí pre rodinu, vrátil sa do svojej rodnej dediny. Zaradil sa tak medzi odvážnejšiu časť obyvateľstva, ktorá neváhala za prácou vycestovať.
Gusti sa z Ameriky vrátil domov na Slovensko pred II. svetovou vojnou. Za zarobené peniaze zakúpil lesy a polia, aby mohol gazdovať. Keď sa končila vojna a cez Slavkov prechádzal front, zahynul počas bombardovania. Vyšiel z pivnice, a keď kráčal k domu, zabila ho črepina z granátu. Pomník na spoločnom hrobe manželov Popovičovcov na cintoríne vo Vyšnom Slavkove zdobí dnes aj legendárna fotografia.
Otec slovenského animovaného filmu
Sláva rodiny Popovičových touto fotografiou nekončí. Vnuk Gustiho Popoviča je známym režisérom, scenáristom a otcom slovenského animovaného filmu.
Ivan Popovič sa pre Dobré Noviny k legendárnej fotografii vyjadril: „Svojho času som sa zaveril, že už sa k tejto téme nikdy nevrátim. Priebežne sa mi totiž ozývalo (a ešte i teraz občas ozve) množstvo známych i celkom neznámych ľudí.“ V roku 1989 sa otvorili hranice a spolu s ich otvorením zvíťazil dobrodružný rodinný duch a Ivan sa rozhodol navštíviť Rakúsko. V tom čase fotografiu poznalo iba málo Slovákov.
„Vo veľkom obchodnom dome, kde som si šiel kúpiť niečo od smädu, som nad schodiskom uvidel velikánsku fotografiu. Na kovovej konštrukcii budúceho mrakodrapu, vysoko nad mestom New York, sedelo jedenásť chlapíkov, robotníkov, práve asi mali obedňajšiu pauzu. A potom mi svitlo. Tú fotku som už niekde videl. No predsa u našich doma, keď som bol ešte malý, v rodinnom albume!“ vraví Ivan Popovič, ktorý to následne povedal svojmu otcovi, a ten našiel album aj s fotografiou, vlastne pohľadnicou, ktorú poslal Gusti svojej žene z Ameriky.
Ivan dodáva, že po dedovej smrti prišla rodina o lesy, na ktoré Gusti zarobil mozoľmi a tvrdou prácou, no jeho otec, Gustiho syn, neochvejne chodieval každé Vianoce do Slavkova vyťať jednu jedličku so slovami „bo to z nášho lesa.“
Preslávila aj autora
Charles Clyde Ebbets sa venoval fotografii už od svojich 8 rokov, kedy dostal svoj prvý fotoaparát Kodak Brownie. Vzhľadom na zložitú finančnú situáciu sa po desiatom ročníku školy rozhodol vycestovať do Montgomery, Alabama a pôsobiť ako novinár. V tých rokoch mu prvýkrát napadlo, že by ho mohlo fotografovanie živiť, informuje Ebbets Photo-Graphisc.
Počas svojich ciest sa stal pretekárom, rybárom, pilotom či wrestlerom. Vrcholné obdobie jeho kariéry sa udialo práve v roku 1932, kedy legendárna fotografia vznikla. V tom roku Charles pracoval iba na projekte Rockeffelerovho centra, jeho úlohou bolo vytvoriť fotografie, ktoré by pomohli zvýšiť povedomie a prenájom centra v ekonomicky náročnom období. Slávna fotografia zachytáva obyčajných mužov v neobyčajnej situácii a pre dané obdobie sa stala ikonickou.
Článok bol pôvodne vydaný 22. júla 2020.
Zdroje: Slovenské Zahraničie, Ebbets Photo-Graphics, Vetroplachmagazín, Facebook/Slovensko, Noviny