Slovák „lovil“ perzeidy, no na oblohe zachytil niečo lepšie. Ukázal sa mu jedinečný jav (FOTO)

Roj Perzeíd sa na oblohe vyskytuje v období od konca júla do približne polovice augusta. Niektoré meteory však budú pozorovateľné až do septembra. 

„Perzeidy sú známe tým, že v čase ich maxima môže na oblohe zažiariť aj veľmi jasný meteor,“ pripomenul astrofotograf a publicista Petr Horálek. Na takýto úkaz čakali v banskobystrickej hvezdárni. Podaril sa im však úplne iný úlovok.

Obvykle sa takéto meteory vyrovnajú najjasnejším hviezdam, môžu sa však vyskytnúť aj bolidy s jasnosťou vyššou než planéta Venuša, alebo dokonca rovnajúce sa jasu Mesiaca v prvej štvrti. Po prelete takéhoto bolidu ostáva na oblohe niekedy žiarivá stopa viditeľná aj niekoľko minút, v roku 2018 po prelete bolidu nad strednou Európou sa dala pozorovať dokonca viac než pol hodiny.

Aj keď sa meteorom ľudovo hovorí padajúce hviezdy, ide o drobné prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle, ktorá má obežnú dobu približne 133 rokov. Keď Zem na obežnej dráhe prechádza miestom, kde sa vyskytujú, vletujú do jej atmosféry rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu a začínajú žiariť vo výške okolo 120 kilometrov nad povrchom Zeme. Vo výške asi 80 kilometrov obvykle zhoria.

Pri pozorovaní zdanlivo vyletujú z jedného miesta na oblohe, ktoré sa nazýva radiant a leží v súhvezdí Perzea. Podľa toho dostali Perziedy aj svoje meno. Nazývajú sa tiež Slzy svätého Vavrinca podľa svätca, ktorého upálili v roku 258 v Ríme, a niekoľko dní po jeho poprave padali z oblohy „trblietavé slzy“. Skutočný pôvod meteorov potvrdil taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli (1835 – 1910).

Jednému z pozorovateľov Perzeíd sa však podarilo odfotiť úplne iný úkaz. Stanislavovi sa podarilo zaznamenať nadoblačný blesk, takzvaný červený škriatok, uvádza na sociálnej sieti Hvezdáreň v Banskej Bystrici.

Podľa portálu Dnes24 bol záber zaznamenaný v okrese Detva, a to v noci z 13. na 14. augusta približne o 2:30 ráno.

Noc na nedeľu (13. 8.) bola zväčša jasná, čo vytváralo vhodné podmienky na pozorovanie meteorického roja Perzeíd. Na sociálnej sieti o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV priblížil, že dôvod, prečo je „padajúce hviezdy“ možné pozorovať každý rok v rovnakom období, spočíva v tom, že Zem je pri svojom obehu okolo Slnka každý rok okolo 12. augusta najbližšie k dráhe materskej kométy Perzeíd.

zdroj: FB/Hvezdáreň v Banskej Bystrici

Nevyspytateľný vesmír – Rotácia Marsu sa zrýchľuje

Údaje z vesmírnej misie InSight ukazujú, že rotácia planéty Mars sa zrýchľuje a tým sa skracuje tamojší deň. TASR informuje podľa webu Live Science.

V článku publikovanom v časopise Nature astronómovia analyzovali údaje z planetárnej sondy InSight amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Na Marse pristála v novembri 2018 a fungovala až do decembra 2022. Jej misia bola zameraná na seizmický výskum a vnútornú stavbu Marsu.

Podľa meraní InSight sa rotácia červenej planéty zvyšuje rýchlosťou 4 miliarcsekundy za rok (miliarcsekunda je jedna tisícina oblúkovej sekundy, jednotky uhlovej miery). Marťanský deň sa tak každoročne skracuje o zlomky milisekúnd.

Takéto minimálne zmeny v rotácii sa podarilo odhaliť vďaka presnému meraniu času, za aký sa rádiové vlny vyslané sondou do vesmíru odrazili od iných telies a vrátili späť na povrch planéty.

„Je to historický experiment,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor štúdie Sebastien Le Maistre, planetárny vedec z Kráľovského observatória v Belgicku. „Strávili sme veľa času a energie prípravou na experiment a očakávaním týchto objavov. Napriek tomu sme stále prekvapení (novým poznaním).“

Premiér Ódor kvôli akcii NAKA zvoláva bezpečnostnú radu. Fico hovorí o policajnom prevrate

Príčiny zrýchlenia rotácie Marsu vedci nepoznajú, preto pracujú s niekoľkými hypotézami. Podľa jednej je na príčine akumulácia ľadu na póloch planéty. Podľa inej ide o postglaciálny nárast, jav, keď sa povrch pevniny po tisícročiach pod ľadom zdvihne po jeho roztopení.

Ďalším zdrojom môžu byť zmeny v tekutom jadre a pevnom plášti planéty. Ich skúmanie bola hlavná úloha misie InSight. Vďaka týmto meraniam vedci určili polomer jadra Marsu na 1 850 kilometrov (Zem má 3 485 km).

Zistili tiež, že zloženie žeravého jadra nie je homogénne. Má časti s vyššou a nižšou hustotou a vplyvom rotácie sa na mieste dotyku po sebe môžu „šmýkať“, čo tiež môže ovplyvniť otáčanie planéty.