Slovák má v záhrade unikátnu fosíliu starú 800-tisíc rokov. Odtlačok patrí pravekému obrovi

Keď sa pozrieš z jedálne domu Juraja Lauka v Santovke, uvidíš niečo skutočne výnimočné. Odtlačok v skale, ktorý tam leží, patrí jednému z najväčších tvorov, čo kedy kráčali po našom území. A hoci si dlho mysleli, že ide o pozostatok po mamutovi, pravda je ešte zaujímavejšia. Informuje o tom web mylevice. 

Šamanské miesto ukryté v záhrade

Tvoj pohľad určite upúta vysoká travertínová kopa, ktorá zaberá časť záhrady Juraja Lauka. Vznikla postupným usádzaním minerálov z prameňa, ktorý dodnes vyviera na jeho pozemku. Santovka, ležiaca neďaleko Levíc, je známa svojimi minerálnymi prameňmi – jeden zásobuje miestne kúpalisko, ďalší využívajú na fľaškovanie minerálky.

V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch tu ťažili santovský travertín na výrobu pomníkov a obkladov. Keď ťažbu v roku 1976 ukončili, zostalo tu voľné priestranstvo. Práve tu si rodina pred pätnástimi rokmi postavila dom. Až neskôr archeológovia odhalili, že kopa v záhrade mohla byť kedysi šamanským miestom z neolitu.

Našli tu 5500 rokov starý džbánik s lineárnou keramikou, časť sekeromlatu, spálenú parohovinu, kel diviaka, roh tura, kosti jeleňa a mamuta, a dokonca aj zub.

Prekvapivý objav – nie mamut, ale lesný slon

Najväčším prekvapením sa však stal odtlačok v spodnej časti travertínovej kopy. Dlhé roky si mysleli, že ide o pozostatok po mamutovi. No keď prišli paleontológovia, priniesli prevratné zistenie – nejde o mamuta, ale o lesného slona. Rozdiel prezradilo zakrivenie kla – mamut ho mal výrazne zakrivený, zatiaľ čo slon len mierne ohnutý.

Tento lesný slon bol skutočným gigantom svojej doby. Vážil až trinásť ton a obýval Európu a západnú Áziu. Juraj Lauko sa na základe archeologických poznatkov domnieva, že zviera tu nezahynulo náhodou. Pravdepodobne ho ulovil praveký lovec, položil kel na vtedy nižšiu skalu a minerály z prameňa ho postupne pohltili.

Rekonštrukcia, ktorá odhalila zabudnuté architektonické poklady

GALÉRIA+ 13

Vzácnosť nálezu potvrdzujú odborníci

Ján Madarás a paleontológ Csaba Tóth zo Slovenskej akadémie vied potvrdili výnimočnosť nálezu. Zatiaľ čo mamuty boli v dobách ľadových bežné, lesné slony žili len v krátkych medziľadových obdobiach. Na Slovensku poznáme ich pozostatky len z približne desiatich lokalít, na rozdiel od mamutov, ktorých našli na 350 miestach.

Tento druh sa v Európe objavil pred 800- až 700-tisíc rokmi. Väčšina slovenských nálezov pochádza z teplejších fáz stredného pleistocénu, spred 500- až 200-tisíc rokov. Najmladší známy výskyt na našom území je z Gánoviec, starý 100- až 90-tisíc rokov. V západnej a južnej Európe žil lesný slon ešte aj pred 45-tisíc rokmi.

Santovka je skutočne bohatá na paleontologické nálezy. Našli tu mamutí zub, kosti končatín mamutov pri materskej škole a na Laukovom pozemku aj fragmenty kostí bizóna, soba a ďalších veľkých cicavcov.

Všetky tieto nálezy sú dnes súčasťou zbierok Slovenského národného múzea. Lokalita je významná aj archeologicky. Našli tu opevnené osídlenie zo staršej doby bronzovej, obydlie kovolejára-šamana a najnovšie aj keramiku starú 7 800 rokov – najstaršiu v strednej Európe. Systematický výskum tu prebieha od roku 2008 a stále prináša nové fascinujúce objavy o živote našich predkov.

Systematický výskum odhaľuje tajomstvá pradávnych čias

Od roku 2008 výskum priniesol množstvo cenných objavov. V jednej zo stavieb, ktorá bola zahĺbená do travertínového podložia, našli ohniská na tavenie medenej suroviny a kamennú formu na odlievanie bronzových dýk. Významným bol nález zlomkov keramiky a dvoch predmetov z parohoviny – pravdepodobne išlo o píšťalku.

Podľa Jozefa Bátoru to bol prvý nález píšťalky tohto druhu v strednej Európe. Tieto nálezy naznačujú, že obydlie patrilo remeselníkovi – kovolejárovi, ktorý pravdepodobne zastával aj úlohu šamana. Na základe týchto nálezov sa predpokladá, že osada v Santovke bola v staršej dobe bronzovej centrom kultu a náboženských ceremónií.

Ďalšie výskumy v roku 2013 odhalili tri dlážky domov umiestnené nad sebou, čo dokazuje, že domy sa budovali prevažne na tom istom mieste. Našli tu aj keramický materiál – šálky a amforovité nádoby, ktoré sem priniesli z oblasti Potisia.

Vo výskume opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej pokračovali aj v roku 2015. V tom čase objavili v hlinených vymazaných dlážkach viacerých domov kruhové jamky, ktoré pravdepodobne vznikli od nôh interiérového vybavenia, ako boli regály, stolčeky a lavice.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti