Slovák Peter pracoval v NASA: Vysvetlil nám, čo sa stane s ľudstvom, keď vyhasne Slnko

7. decembra 2023 o 14:28

Peter Vereš pracoval v NASA, dnes pôsobí na Harvarde
Ako vyzerá práca astronóma?
Petra sme sa pýtali aj na nebezpečenstvá vesmíru

Ilustračná fotografia Peter Vereš, Unsplash/SpaceX

Peter Vereš pracoval v NASA, dnes pôsobí na Harvarde
Ako vyzerá práca astronóma?
Petra sme sa pýtali aj na nebezpečenstvá vesmíru

Peter Vereš, slovenský astronóm, je jedným z mála, ktorým sa podarilo pracovať pre NASA. Tento mladý človek plný ambícií sa dokonca presadil aj v Amerike.

Okrem práce v NASA skúmal asteroidy a zaujímal sa o vesmírny „život“. V našom rozhovore sme sa ho pýtali, či je kolonizácia tou správnou voľbou pre ľudstvo a v čom vidí zmysel hľadania mimozemského života, rovnako aj na to, do akej miery nás vôbec ohrozujú asteroidy.

Vesmír v sebe skrýva veľa záhad a dnes si odhalíme niektoré z nich. Objasníme aj niektoré fakty, o ktorých majú ľudia zlé informácie.

Ako vyzeral život Slováka v NASA
Do akej miery našu planétu ohrozujú asteroidy
Ako by vyzeralo odklonenie nebezpečného asteroidu
Prečo je Mars nevhodným miestom na kolonizáciu
Čo s nami bude, keď vyhasne Slnko
Aký je zmysel hľadania mimozemského života
Čo by skúsený astronóm odkázal ľudom, ktorí veria, že Zem je plochá

Vereš má po sede dokonca pomenovaný aj asteroid: 75009 Peterveres. Svoje meno však nemôže navrhnúť objaviteľ sám. Môžu to však spraviť iní objavitelia.

„Ak niekto objaví asteroid, môže navrhnúť jeho pomenovanie (nie podľa seba), a to schvaľuje Medzinárodná astronomická únia, konkrétne pracovná skupina nomenklatúry malých telies, ktorej som členom,“ prezradil vedec.

To však neplatí, ak objaviteľ nájde novú kométu.

Ako si sa dostal k práci v NASA?

Ako doktorand zo Slovenska som išiel v roku 2008 na polročnú stáž na Havaj, keď som získal financie z grantu slovenského programu SAIA a následne som oslovil niekoľko pracovísk v USA.

Po skončení doktorátu na Slovensku som išiel pracovať na Havaj a počas niekoľkých rokov som spolupracoval aj s kolegami z JPL. Tam bola moja hlavná práca objavovať asteroidy a kométy na vtedy úplne novom ďalekohľade Pan-STARRS.

Išlo o prototyp vyhľadávacích ďalekohľadov budúcnosti, takže okrem každodenného „objavovania“ a analýzy nových dát tam išlo v prvých rokoch najmä o jeho vylepšovanie.

Čiližrút hodnotí: Reštaurácia, ktorá ponúka najimpozantnejší výhľad na Bratislavu

Keď sa naskytol projekt, pre ktorý som bol ideálny kandidát v JPL, priamo ma odtiaľ oslovili a ponuku som v roku 2015 prijal. Potrebovali simulovať schopnosti nového ďalekohľadu LSST, teraz s názvom Vera Rubin Observatory, ktorý práve dokončujú v Čile.

Moja práca v tejto oblasti dopadla úspešne. Vydal som 3 publikácie, plus jeden oficiálny odporúčací dokument s hlavičkou NASA a výsledky som okrem iných miest prezentoval priamo v centrále NASA vo Washingtone.

Bolo náročné presadiť sa vo výskumnom centre NASA?

Pracovné tempo v NASA je vysoké a väčšina kolegov sú inžinieri, nie priamo vedci základného výskumu. Naša malá skupina v JPL sa nazývala Centrum pre štúdium blízko zemských objektov, no jej členovia väčšinou pracujú v divízii Dizajnu misii a navigácie. Takže okrem vlastných vedeckých projektov sa sústredia na navigáciu kozmických sond, ktoré NASA vyslala do hlbokého vesmíru.

Každopádne, aj financovanie ľudí je tam často rozdelené medzi viacero projektov alebo misií a väčšina z týchto financií pochádza z grantov NASA. Ja som mal výhodu, že moja práca bola priamo zadaná a financovaná z centrály NASA.

Zároveň môj vedecký background nebol úplne vhodný na bežnú prácu v dizajnovaní kozmických sond a navigácie. Preto som v roku 2017 odišiel viac do akademického a vedeckého prostredia na Harvarde.