Slovák putoval s kočovnými pastiermi sobov: Poznajú len drsnú tundru a stan, jedia surové sobie mäso

16. novembra 2022 o 11:39

Ďaleká Sibír je domovom etnika Nencov
Žijú v stane, jedia sobie mäso a dlhé mesiace putujú drsnou tundrou
Vydal sa za nimi i slovenský fotograf
Nielenže ich nafotil, stal sa jedným z nich

Marcel Rebro

Ďaleká Sibír je domovom etnika Nencov
Žijú v stane, jedia sobie mäso a dlhé mesiace putujú drsnou tundrou
Vydal sa za nimi i slovenský fotograf
Nielenže ich nafotil, stal sa jedným z nich

„Zomrieš, povedal mi dnes už kamarát Koľja, keď sme sa prvýkrát stretli pred cestou do tábora Nencov, kočovných pastierov sobov v ďalekej Sibíri. Vonku bolo -30 stupňov, všade okolo tundra, a ja som netušil, do čoho idem, ani ako ma ľudia príjmu,“ spomína Marcel Rebro, dobrodruh a dokumentárny fotograf.

Za zábermi a zážitkami vyráža najmä na miesta nedotknuté civilizáciou a ľuďmi, ktorí tam žijú. Vyhýba sa destináciám, kde si domáci zvykli pýtať za fotky peniaze, chce prirodzené, dokumentárne fotky. Navštívil napríklad Náhorný Karabach, Kirgizsko, Arménsko či Keňu.

Jeho srdcovkou je však severné Rusko a „jeho“ Nenci. Strávil s nimi už 3 zimy a veľmi rád sa k nim vracia. Ľudia ho tam spoznávajú, berú ako svojho. Chce ich spoznať čo najlepšie, pretože ako etnikum miznú.

„Ich spôsob života zachová ešte táto generácia a bude koniec. Deti v internátnych školách zisťujú, aké je to bývať pod strechou a už sa ku kočovaniu vrátiť nechcú,” vysvetľuje.

-20? To je ešte teplo

Nenci trávia celý život na cestách a poznajú iba dve veci. Tundru a stan. Ich dnešné obydlia sú trochu „modernejšie“, celtové s drevenou spodnou časťou. Stále však majú veľkosť 5×5 metrov. V jedinej „izbe“ varia, jedia, posedávajú aj spia.

V stane, kde býva i Marcel, sú siedmi, jeden tesne vedľa druhého, aby sa vzájomne zohrievali. Ani vnútri totiž teplota závratne nevystúpi.

„Rozdiel medzi stanom a vonkajškom je asi 20 stupňov. Keď je vonku -30, v stane máme -10. To je teplá noc, počas ktorej ani nekúrime. Ak je ale vonku zima, pod -40 stupňov, vtedy sa v železnej piecke kúri aj v noci. Máme dohodnuté, kto bude prikladať,“ vysvetľuje.

oblečený v tradičnej malici pred neneckým stanom

zdroj: Marcel Rebro

V stane majú aj mini umývadlo, zaštupľovaný opačný kužeľ, kam nahádžu sneh, ktorý sa od blízkej piecky roztopí. Slúži na ranné „mačacie“ umytie tváre, zubov, tú najzákladnejšiu hygienu. I po nej sa utierajú do uteráka, ktorý majú jeden pre 7 ľudí.

„Na hygienu v takých podmienkach veľmi priestor nie je, musím rátať s tým, že bielizeň, ktorú som si obliekol, si vyzlečiem, keď sa budem o mesiac vracať.“ V prostredí tundry nemôžeme hovoriť o komforte ani pri chodení na toaletu.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.