Slovák si našiel prácu v Číne: 3 roky som sa nedostal domov, požiadavky, ktoré sa tu kladú sú enormné

V Bahrajne ste boli dva roky a potom ste sa znova presunuli.

Áno, pretože ak chce kuchár napredovať v rámci sieťových hotelov, mal by tak každé dva až tri roky meniť miesto. Vtedy sa otváral v Katare nový Kempinski, čo bola príležitosť vyskúšať zase niečo nové. Tam som zostal tri roky a dostal som sa na pozíciu sous chefa.

To je už v podstate manažérska pozícia. Ako tam vyzerala práca v kuchyni?

Kolektívy zamestnancov sú tam veľmi národnostne pestré. Pracujú tam ľudia z mnohých krajín Ázie, ale aj Afriky, každý má iné kultúrne, ale aj náboženské korene. Takže keď máte v kolektíve rôzne národnosti, musíte voliť aj rôzne prístupy k nim, aby všetko fungovalo tak, ako treba. Výhodou však bolo, že všetci vedeli aspoň ako-tak po anglicky. V Číne, kam som sa po troch rokoch v Katare posunul, to nebola samozrejmosť.

Prečo práve do Číny?

Chcel som sa kariérne posunúť a vyskúšať zase niečo nové. Čína na to bola najlepšou príležitosťou.

Čína, to je zase určite úplne iný svet. Ako na vás pôsobil?

Našťastie, prvý hotel, kde som v Číne pôsobil, bol „najmedzinárodnejší“, takže zvykanie nebolo také ťažké. Nachádza sa na severe, nie ďaleko od mongolských hraníc, a hoci sa nám to zdá „pánu Bohu za chrbtom“, mesto Jin-čchuan, v ktorom sa hotel nachádza, bolo voľakedy jednou zo zastávok Hodvábnej cesty. Takže si uchovalo napríklad kontakty s Blízkym východom.

Lietali tam aerolinky Emirates, ich ľudia u nás bývali, pôsobilo tam niekoľko firiem z Európy. Stretol som tam dokonca aj ľudí z Kysúc. Navyše, mesto má necelé dva milióny obyvateľov, takže na čínske pomery je to vlastne malé mestečko, počtom obyvateľov skôr také európske.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Tomáš Chilý (@tomaschily)

Ako to tam vyzeralo v kuchyni? Bol veľký rozdiel oproti Blízkemu východu? Boli ste tam na pozícii head chefa a zodpovedali ste za celú jednu sekciu. Ako ste sa napríklad dohovárali s kolegami, keďže ste spomínali, že nevedia po anglicky?

Práca, alebo ak chcete pracovná náplň, je v podstate všade rovnaká. V Číne bol rozdiel v tom, že tam sa naozaj nedohovoríte s personálom po anglicky. Našťastie, v kuchyni sme mali človeka, ktorý vedel dobre po anglicky, ďalší trochu a po anglicky vedela aj sekretárka riaditeľa. Takže ten, ktorý vedel po anglicky najlepšie, bol vlastne akousi spojkou.

Ako sa vám robilo s čínskym personálom?

Číňania pracujú menej efektívne, ako pracovali ľudia inde – teda v zmysle, že prácu, ktorú inde robil jeden človek, v Číne robili viacerí, veď pracovnej sily je tu dostatok. Ale inak sa mi s nimi pracovalo dobre.

Čo musí robiť cudzinec, ktorý im šéfuje, aby ho rešpektovali?

Základom, aby ho prijali a rešpektovali, bolo, že museli cítiť, že je „s nimi“, že sa práci v kuchyni rozumie a vie si ju zastať.