Slovák si našiel prácu v Číne: 3 roky som sa nedostal domov, požiadavky, ktoré sa tu kladú sú enormné

V kuchyniach je veľký stres a o krik a nadávky niekedy nie je núdza. Je to tak aj tam?

Vo vzťahu k zamestnancom platia v Číne iné pravidlá ako u nás. Napríklad šéf nikdy nesmie vynadať alebo kritizovať podriadeného pred ostatnými zamestnancami. Pretože ten by „stratil tvár“, čo je pre nich nemysliteľné. Mohol by to urobiť len vtedy, ak by ho chcel vyhodiť z práce, čo však v Číne vôbec nie je jednoduché. Zamestnávateľa to totiž stojí veľa peňazí, takže ľudia, ktorí niekde robia dlho, majú v podstate definitívu a mnohých takých sme mali aj u nás.

V poslednom hoteli, v ktorom ste v Číne pôsobili, ste robili executive chefa. Čo bolo vašou úlohou?

Áno, bolo to v Hotel Kempinski Taijuan, ktorý má asi 400 izieb. Ja som riadil kuchyňu pre štyri reštaurácie, dva bary, pekáreň aj katering a mal som na starosti 150 zamestnancov. Bol som tam jediný cudzinec, a ako je to v Číne bežné, okrem jedného či dvoch ľudí nikto nevedel po anglicky.

Našťastie, z prvého hotela som si do druhého aj do tretieho bral so sebou kolegu, ktorý vedel po anglicky. Executive chef má veľa povinností, jednou z úloh je napríklad vymýšľať nové menu, potom ho zavádzať do praxe a neustále kontrolovať. Keďže sa to robí postupne v každej prevádzke, keď je ich v hoteli viac, tak v podstate stále treba vymýšľať a zavádzať niečo nové.

Hovoríte, že s ľuďmi v Číne sa vám pracovalo dobre. Akí sú však Číňania ako hostia? V Európe ich považujú za náročných, sú doma iní?

My sme mali 99 percent čínskej klientely a musím povedať, že sú ešte náročnejší ako v Európe. Sťažujú sa totiž na veľa vecí a často je to so zámerom získať nejakú výhodu.

Spokojný hosť, ktorý sa na nič nesťažuje, tu rozhodne nie je pravidlom. Požiadavky, ktoré sa kladú na kuchyňu, sú pritom enormné. Napríklad sme robili svadobné hostiny pre 1 000 – 1 500 ľudí, pričom celá hostina trvala tri hodiny, počas ktorých sme museli vydať niekoľkochodové menu.

V Číne ste strávili 6 rokov, prečo ste sa rozhodli vrátiť? Zacnelo sa vám za Európou?

Pôvodne som rozmýšľal, že by som ešte možno zostal jeden kontrakt, ale situácia v posledných mesiacoch sa začala komplikovať. Prežil som tam celé obdobie covidu. Tam, kde som pôsobil, to nebolo s lockdownmi také zlé, ale tento rok sa to začalo zhoršovať. Čína sa začala uzatvárať pred svetom, pracovníci zo zahraničia sú tu čoraz menej chcení. Ďalším dôvodom bola rodina, tri roky som sa nedostal domov.

Koľko vám trvalo, než ste si našli novú pozíciu?

Bolo to rýchle. Jeden z riaditeľov hotelov, kde som Číne pôsobil a s ktorým som bol stále v kontakte, odišiel pred časom do Kempinski Palace v Portoroži. Keď sa tam uvoľnila pozícia executive chefa, ponúkol mi ju. Okamžite sme sa dohodli, trvalo však mesiac, než som sa dostal z Číny.