Slovák trénuje v NBA. Na starosti má hráčov tímu, za ktorý hral hviezdny Michael Jordan

V rokoch 1991 až 1998 získal šesť majstrovských titulov v najvyššej americkej basketbalovej lige NBA a jeho tím zo sezóny 1995/96 je považovaný za najlegendárnejší v histórii tohto športu. Chicago Bulls zviditeľnili Michael Jordan, Scottie Pippen, Dennis Rodman, tréner Phil Jackson a mnohí ďalší.

V súčasnosti je jeho dôležitou súčasťou aj dlhoročný slovenský reprezentant Martin Rančík, ktorý v ňom pôsobí už piatu sezónu, aj keď do Ameriky po prvý raz zavítal už v roku 1996. O svoje skúsenosti sa v jednom z najpopulárnejších tímov dnes delí s mladými talentami, ale aj so skúsenými hráčmi. 

Simonović a Bradley Jr.

Z asistenta video trénera v Chicagu Bulls sa vypracoval na asistujúceho trénera v ich pridruženom farmárskom tíme Windy City Bulls, ktorý hrá v nižšej NBA G lige. Súčasný tréner Billy Donovan si ho neskôr povolal späť do „áčka“, kde má zodpovednosť za prípravu hráčov na nadchádzajúce zápasy, uvádza SME. 

„Všetci tréneri to máme rozdelené medzi sebou. Máme 82 zápasov a ako asistenti trénera sa rotujeme po piatich zápasoch. Som zodpovedný za kompletnú prípravu na súpera. Okrem toho mám pod sebou dvoch hráčov a som zodpovedný za ich individuálny rozvoj,“ dodáva 44-ročný rodák z Nitry.

Na oficiálnej stránke národnej basketbalovej asociácie NBA je Rančík písaný ako „Player Development Specialist“, teda špecialista na osobný rozvoj hráča. Mladíkmi, ktorých basketbalovo rozvíja, sú Marko Simonović a Tony Lee Bradley Jr., s ktorými si sedí aj výškovo. Rančík meria dva metre a päť centimetrov, ale obaja hráči sú od neho ešte vyšší. 

„Sú to mladí hráči a veľa minút nehrajú, čo mi dáva priestor byť odvážnejší a viac s nimi trénovať,“ dodáva Rančík o Simonovićovi, ktorý dal v tomto ročníku NBA zatiaľ 2 body, Bradley ich má na konte o sedem viac. 

„Predribloval“ celú Európu

Do Spojených štátov amerických po prvý raz cestoval už v šestnástich, v roku 1995 išiel na dva roky na strednú školu St. Louis Park v Minneapolise. Z dvoch rokov bolo nakoniec vďaka zisku športového štipendia až šesť, počas ktorých hrával mládežnícku ligu NCAA v drese Iowa State University. 

Uväznenej basketbalistke ide pomôcť bývalý kolega. V minulosti uviedol, že Putin je „cool“

Podľa portálu EuroLeague jeho začiatky profesionálnej kariéry v Európe siahajú do roku 2001, keď prestúpil do Olimpie Miláno, 29-násobného víťaza talianskej ligy. Neskôr si vyskúšal aj grécku či španielsku a v sezóne 2012/13 sa vrátil na Slovensko do tímu Inter Bratislava, kde hral šesť rokov s výnimkou jedného, kedy hral za český Nymburk.

V drese bratislavského Interu ukončil svoju kariéru v roku 2016, rovnako ako jeho brat Radoslav, ktorý tak urobil o dva roky neskôr. 

Prácu neberie ako samozrejmosť

Michal Rančík si počas kariéry prešiel cestou osobného rastu a mladým hráčom dnes odporúča, aby si šli za svojimi snami. Jeho životný príbeh neoznačuje za príkladný, ale ostatných chce motivovať, aby bojovali za svoju budúcnosť, pokiaľ v ňu skutočne veria.

Záver roka 2022 v znamení luxusných a športových automobilov

Ľudia okolo neho a blízki bývajú unesení z toho, keď zistia, kde pracuje. Bývalý reprezentant však toto povolanie nenadraďuje nad tie ostatné. Vie, že zmluvu nemá podpísanú doživotne a musí pravidelne pracovať, aby sa na tejto žiadanej pozícii udržal čo najdlhšie. 

„My, keď sme tam každý deň, tak tá práca pre mňa je ako tá tvoja pre teba. Ja si ale každý deň poviem, že mám obrovské šťastie a vôbec to neberiem ako samozrejmosť. Uvedomujem si, že keď sa nám nebude dariť, tak nás môžu prepustiť,“ priznáva Rančík.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti