Slovákom na osude planéty záleží. Proti krutosti a klimatickej kríze bojujú petíciami či vegánstvom

Nie všetky zabehané chodníčky sú skutočne prospešné, a to, čo máš na tanieri dnes, môže čoskoro zapríčiniť kolaps planéty. Aj to sú odkazy, ktoré sa snažia iniciatívni Slováci zdeliť verejnosti prostredníctvom rôznych platforiem.

Viacerí z aktivistov sú pritom súčasťou až niekoľkých projektov. Predpoklad rastu populácie na Zemi je, že do roka 2075 bude na svete žiť 10 miliárd ľudí. Aby sme to tu spoločne zvládli, musí každý z nás upraviť svoj vlastný konzum.

Jem pre Zem

Toto je názov projektu, ktorý inšpiruje a podporuje jednotlivcov i gastronomické zariadenia v rozvoji udržateľného stravovania, pretože to, čo máme na tanieri dnes, rozhoduje o tom, čo tu po nás zostane zajtra.

Projekt tvorí dokopy 10 odhodlaných dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas tomu, aby efektívne pomáhali budovať udržateľnú budúcnosť tvorenú aj zmenou spôsobu stravovania.

„Jem pre Zem sa zameriava na podporu udržateľného stravovania a zároveň zvyšuje dostupnosť rastlinných jedál na Slovensku. Pomáhame ľuďom, ktorí chcú častejšie zaraďovať rastlinné jedlá do svojich jedálničkov, aby bola pre nich táto zmena čo najjednoduchšia. Ľuďom uľahčujeme tento prechod vďaka Rastlinnej výzve. Je to bezplatný program, ktorý ich prevedie svetom rastlinného stravovania. Tiež vydávame kuchárky s chutnými rastlinnými receptami, ktoré je možné si stiahnuť na našej stránke Jem pre Zem,“ hovorí Kristína, ktorá pomáhala koordinovať prípravu projektu Rastlinný reťazec roka.

Vykonali množstvo auditov obchodných reťazcov

Ďalej dodáva, že záujem Slovákov a Sloveniek o rastlinnú výrobu z roka na rok rastie. „Nedávno sme zorganizovali veľký prieskum ponuky rastlinných produktov v najväčších obchodných reťazcoch. Na základe neho sme udelili víťazovi titul Rastlinný reťazec roka. Rovnako sme publikovali prvú výskumnú správu o rastlinnom stravovaní na Slovensku, vďaka ktorej sme poukázali na aktuálnu situáciu a narastajúci záujem Slovákov a Sloveniek o rastlinné stravovanie.“

Tiež sme tento rok rozbehli prvú biznisovú konferenciu zameranú na novinky a trendy v oblasti rastlinných potravín a gastronómie. Zorganizovali sme aj súťaž pre začínajúce startupy, ktoré sa zameriavajú na výrobu rastlinných produktov Plant-Powered Startup Pitch.

Víťazom sa stal Kaufland

Detailné skóre obchodných reťazcov si môžeš pozrieť priamo na portáli Jem pre Zem, no na prvej priečke skončil s prehľadom Kaufland.

„Výsledky prieskumu dokazujú, že slovenské reťazce trend rastlinného stravovania poväčšine nasledujú. To potvrdzuje napríklad skutočnosť, že už dnes je možné zakúpiť si tofu alebo rastlinné mlieko či jogurt v každom reťazci, ktorý sme hodnotili. Niektoré reťazce tomuto segmentu venujú zvýšenú pozornosť, stále testujú a zaraďujú nové rastlinné alternatívy – častokrát aj v rámci svojej vlastnej značky,“ informujú organizátori.

Na skládke bez odpadu

Kristína je jedným z aktivistov, ktorí sa realizujú v množstve projektov. Kým v Jem pre Zem je len súčasťou, platformu Na skládke založila ona s ďalšími dvomi Slovenkami.

„Založila som ju spoločne s mojou sestrou Denisou Červeňákovou a našou kamarátkou Kamilou Skladanou, ktorú som spoznala prostredníctvom aktivizmu v organizácii Humánny pokrok. Pred založením Na skládke sme mali pocit, že častokrát menšie mestá nestíhajú zachytiť všetko to nové, čo sa deje v tých väčších, a keďže všetky pochádzame z malého mesta Sabinov, rozhodli sme sa v ňom zorganizovať výmenu oblečenia, vegánsku večeru či upratovanie mesta,“ hovorí Kristína.

Ďalej dodáva, že sa snaha mladých aktivistiek stretla s obľubou a záujmom východného Slovenska.

Po zorganizovaných podujatiach si autorky povedali, že by chceli, aby sa o témach ekológie, udržateľnosti či rastlinnej strave dozvedeli nielen ich známi, ale aj širšia verejnosť.

„A tak sme vytvorili platformu Na skládke bez odpadu, kde majú aj zvieratá svoj hlas, čo je jednou z ďalších nosných tém, pretože my, ľudia, na ne občas zabúdame. Naším posolstvom je inšpirovať čo i len jedného človeka k udržateľnej zmene a rovnako by sme našimi aktivitami chceli podnietiť aj menšie mestá k akcii, pretože aj na nás „malomešťanoch“ záleží.“

Humánny pokrok

Táto organizácia je sústredená hlavne na osvetu a rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. „Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu,“ informujú na webe. Zvieratá množené len pre bitúnky a uspokojenie konzumu obyvateľstva často trpia za zatvorenými dverami klietky a nevedia sa brániť.

Humánny pokrok sa stal ich hlasom. Na stránke nenájdeš patetické horekovanie, ale fakty, pri ktorých ti naskočia zimomriavky. Vedel si napríklad, že bežná sliepka žijúca v klietkovom chove nikdy neuvidí denné svetlo? Veľkosť jej životného priestoru sa rovná formátu A4.

Pre nedostatok miesta a neschopnosť napĺňať životné potreby dochádza k agresívnemu správaniu a v neposlednom rade aj k pojedaniu zvierat svojho vlastného druhu. Tejto problematike sa venujú aktivisti v kampani Viac Neznesiem!, tiež stoja za odporom voči kožušinovému priemyslu ukázanému v kampani Ide o chlp.

Organizátori a autori petície kampane Ide o chlp stoja pred dosiahnutím stanoveného cieľa. Do úspešného konca im chýba už len niečo málo cez 2 000 podpisov. Petíciu podpísalo už takmer 78 000 Slovákov.

„Je načase, aby sme aj my na Slovensku poslali kožušinové farmy do histórie, lebo v 21. storočí už naozaj nemajú miesto. Pripojme sa ku krajinám, ktoré to už dokázali!“

Vyššie uvedeným platformám môžeš pomôcť šírením osvety o skutočných faktoch ovplyvňujúcich život zvierat. Tiež môžeš svojou trochou prispieť podpísaním niektorej z petícií, s ktorými sa stotožňuješ.

Možnosťou je aj prihlásiť sa ako dobrovoľník prostredníctvom kontaktných formulárov uvedených na webových stránkach platforiem.

„Čo sa týka konzumu, vo všeobecnosti je stále kde „ubrať“, a existujú jednoduché možnosti, ako sa priblížiť k udržateľnému spôsobu života. V prvom rade by sme mali nakupovať len také potraviny, ktoré dokážeme skonzumovať. Oblečenie a elektroniku by sme mali nakupovať len v nevyhnutných prípadoch, poprípade uprednostniť bazáre, sekáče, alebo swapy,“ hovorí Kristína.

„Podľa mňa sme na dobrej ceste. Témy ekológie a udržateľnosti sa postupne dostávajú hlbšie do našej spoločnosti, avšak medzery máme práve v zrealizovaní potrebných legislatívnych zmien. Verím však, že sa v krátkej dobe postupne zrealizujú, a my sa tak budeme môcť priblížiť vyspelejším štátom a rovnako ísť príkladom tým menej rozvinutým,“ dopĺňa.