Slovákov práca stresuje, z tohto majú obrovský strach. Odborníčka prezradila, ako proti nemu bojovať

Slovákov stresuje v práci šéf, pracovné podmienky aj neistota. Podľa psychologičky Ivany Čergeťovej sa ľudia do stresových situácií dostávajú aj nadmernými očakávaniami či zlými medziľudskými vzťahmi na pracovisku.

Ako ďalej uvádza, veľkým problémom medzi Slovákmi je, že neriešia konfliktné situácie. To u nich následne vyvoláva stres a v práci sa necítia komfortne.

Podľa psychologičky má však stres na človeka aj priaznivé účinky. „Stres v krátkodobom meradle pre nás môže byť prospešný a dokonca nás môže motivovať k lepším výkonom. Nebezpečenstvo nastáva, ak trvá dlhodobo.“

Ako rozoznať, či ide o priaznivý stres alebo škodlivý, a ako sa ho naučiť manažovať, nám v rozhovore prezradila Ivana Čergeťová.

zdroj: Startitup - Podľa psychologičky je v dnešnom svete priam nutné mať zručnosti v informačných technológiách. Ďalšou kľúčovou vecou je flexibilita.

• Ako urobiť z práce miesto, kde sa človek cíti dobre?
• Majú Slováci problém vyjsť z komfortnej zóny?
• Mala by byť práca pre ľudí záľubou?
• Čo dnes firmy vyžadujú od zamestnancov?
• Ako sa vyhýbať stresovým situáciám v práci? 

Čo Slovákov najviac stresuje v práci?

Práca je sprevádzaná viacerými spúšťačmi stresu. V mnohých prípadoch je kľúčové, ako človek zvláda záťaž či stresové situácie, a teda, aké majú copingové stratégie (resp. zvládacie mechanizmy). 

Častými spúšťačmi stresu sú aj podmienky či prostredie, v ktorých ľudia pracujú. Môže medzi ne patriť aj svetelnosť priestorov, v ktorých človek pracuje.

Napríklad ľudia, ktorí pracujú celý deň v podzemí alebo v priestoroch, kde nemajú prístup k prirodzenému svetlu, majú predpoklady k depresii alebo k epilepsii tým, že celý deň pracujú pod žiarovkami a majú narušený cirkadiánny rytmus. 

Často sa stretávame aj s neuroticizmom, kedy sa do stresových situácií ľudia dostávajú nadmernými očakávaniami hraničiacimi s perfekcionizmom, idealizáciou v súvislosti so zlými medziľudskými vzťahmi na pracovisku.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Dr. Ivana Cergetova | psychológ | NLP kouč | vzťahový terapeut (@radipsychologicka)

Spomínate medziľudské vzťahy. Existuje návod, ako ich zlepšiť?

Jedným z dôvodov, prečo nedokážeme fungovať s ľuďmi v kolektíve, môže byť neistota, ktorú vnútorne prežívame. Slováci tiež robia obrovskú chybu v tom, že konfliktné situácie neriešia, vyhýbajú sa konfliktom, unikajú z nich alebo ich riešia tak, že to iní nevidia. Každý človek musí nadobúdať skúsenosti s konfliktami, aby ich do budúcna dokázal riešiť.

V štádiu rozvoja tímu je dôležité, aby sa ľudia medzi sebou naučili komunikovať. Ak touto fázou turbulencií tím neprejde, nebude to medzi nimi v budúcnosti efektívne fungovať.

V práci nám prekáža šéf aj kolegovia. Ako však urobiť z práce miesto, kde človek chodí rád?

To je otázka mindsetu. Môžeme vnímať 2 stránky tejto situácie. Prvou je, či chcem robiť prácu, ktorá ma nebaví, len preto, aby som bol finančne zabezpečený. Druhou sú už vyššie potreby a túžba cítiť sa v kolektíve spokojne.

Mnohí klienti za mnou chodia s tým, že ich práca nebaví. V tom prípade sa s nimi spoločne snažíme nájsť aspoň jedno pozitívum na ich práci, a teda niečo, čo im práca prináša. Učím ich vnímať prácu ako formu dobrodružstva, keďže už od detstva sa chceme odtrhnúť od maminej sukne. Tá príjemná vec môže byť napríklad obed s kolegami. Ak nájdete jednu dobrú vec, tak ľahšie nájdete potom aj tie ďalšie.

zdroj: Startitup - Slováci majú obavy vyjsť z komfortnej zóny a zmeniť zamestnanie. Často to však vychádza zo vzťahovej väzby, vysvetľuje psychologička.

Majú Slováci problém vyjsť z komfortnej zóny?

Áno, máme obavy vyjsť z komfortnej zóny a zmeniť zamestnanie. Často to však vychádza z našich osobnostných predpokladov a životných skúseností, ktoré sa prejavujú najmä vo vzťahovej rovine. Veľa ľudí má úzkostnú vzťahovú väzbu. V pracovnom prostredí môžeme týchto ľudí identifikovať ako tých, ktorí majú strach z konfrontácie a toho, že by mohli byť napríklad vyhodení, že nezapadnú do kolektívu alebo sa budú cítiť osamotení či opustení. Keď si myslia, že ich konanie bude vnímané negatívne, často nevystúpia z komfortnej zóny napriek tomu, že majú výnimočné pozorovacie schopnosti a vnímanie rizika zlyhaní seba či iných.

Mala by byť teda naša práca aj našou záľubou?

Ak je práca záľubou, je to ideál. Ideály však neexistujú. Pre ľudí je dôležité vytvoriť niečo optimálne. Veľa ľudí ku mne prichádza s pocitom, že stratili entuziazmus alebo radosť z práce, ktoré predtým mali. Ak je práca pre človeka jedinou záľubou a zmyslom života, nie je to úplne v poriadku. Ak máte tendenciu fixovať sa na jednu vec či človeka, o ktorú môžete kedykoľvek prísť, tak vás zmena alebo strata môže stáť skutočne veľa. 

Ak žijeme len prácou, môže dôjsť k vyhoreniu?

Osobne nemám rada pomenovanie „syndróm vyhorenia“. Je to už niekoľko rokov oficiálna diagnóza a je spájaná s chronickým stresom na pracovisku, ktorý nedokážeme úspešne zvládnuť. Lekár vás môže vypísať na dlhodobú PN-ku kvôli tomuto ochoreniu, ktoré sa niekedy stáva ospravedlnením pre lenivých ľudí. Aj preto mnohí zamestnanci začínajú prácu považovať za detskú hračku, ktorá sa nám môže niekedy pokaziť. Dôležité je si uvedomiť, že za nami vykonanú prácu musíme preberať aj zodpovednosť a zároveň by sme mali byť schopní uniesť neúspech. 

Ako ľudia dokážeme trénovať naše vôľové schopnosti, a ak to nerobíme, v tom prípade nemôžeme hovoriť o syndróme vyhorenia, ale o našej schopnosti zvládať stres. Dôvod je niekedy  jednoduchý – ľudia s vyššou mierou perfekcionizmu sú anagažovaní a taktiež viac úzkostliví a práve títo skôr vyhoria. Dávajú veľmi vysoký emočný vklad do práce a po čase ich to vyčerpá.

zdroj: Startitup - Práca je sprevádzaná viacerými spúšťačmi stresu. V mnohých prípadoch je to o tom, ako človek zvláda záťaž či stresové situácie, uvádza psychologička Ivana Čergeťová.

Trh práce sa rapídne mení. Dokáže sa však človek vopred pripraviť na žiadané zručnosti a zmeny na trhu práce?

Áno, dokáže. V tejto situácii sú kľúčové 2 veci. Dokážeme predvídať a vidíme trendy. V dnešnom svete je priam nutné mať zručnosti v informačných technológiách. Zároveň však prichádzame o manuálne zručných pracovníkov, po ktorých začína byť neustále väčší dopyt.

Ďalšou kľúčovou vecou je flexibilita, ktorú dnes zamestnávatelia nesmierne vyžadujú. Flexibilita myslenia je niečo, čo sa vie človek naučiť, a ak dokáže tvoriť flexibilné riešenia, vie reagovať aj na zmeny na trhu.

Prečo je dnes flexibilita taká dôležitá?

Pandémia nás naučila, že záleží na našom výkone a na našom premýšľaní. Flexibilita myslenia nám ukazuje, že vieme premýšľať kreatívne a keď príde niekto s problémom, dokážeme vytvárať viacero riešení. Tento proces je spojený aj so schopnosťou reagovať na situáciu, ktorá sa deje v danej chvíli. Typickými predstaviteľmi takýchto situácií sú zákaznícke služby alebo priamy kontakt so zákazníkom či krízové riešenia, ktoré sa v súčasnosti menia na tzv. agilné. 

Vnímate to inak pri pohľade na minulosť a dnešnú dobu?

Myslím si, že situácia na pracovnom trhu sa neustále mení. V súčasnosti má na zmeny veľký vplyv globalizácia a digitalizácia. Nie sme obmedzení miestom a v mnohých prípadoch ani časom. Človek dnes môže aj zo Slovenska pracovať online pre firmu v New Yorku.

Toto postupne ovplyvňuje aj možnosti a ochotu ľudí opustiť súčasné zamestnanie. Mladí ľudia bez jazykovej bariéry nemajú problém odísť z práce, keďže si dnes vedia nájsť nové zamestnanie veľmi rýchlo a takmer na akomkoľvek mieste na svete. 

Má na človeka v práci vplyv aj spochybňovanie?

Samozrejme, že áno. Spochybňovanie je spojené často s našou vnútornou neistotou. Ak máme tendenciu spochybňovať samých seba, budujeme v sebe pocit, že nevieme niečo zvládať, a prežívame pocit zlyhania. 

V tomto prípade je kľúčové pracovať na svojom sebavedomí. Zdrojom sebaspochybňovania je častokrát viacnásobná skúsenosť z minulosti, keď sme dostali negatívnu spätnú väzby. A v momente, keď začnem akceptovať negatívne stereotypy a predsudky okolitého prostredia voči sebe, začínam sa sebastigmatizovať. Teraz je trend automaticky zahodiť to, čo je zlé. A tak sa správame aj sami k sebe. Máme v hlave vnútorný kritický hlas, že sme mohli niečo urobiť lepšie. Tento hlas sa nám snaží povedať, aké robíme chyby a snaží sa nás uchrániť pred bolesťou, ktorú môžeme prežívať pri zlyhaní. Pocit strachu zo straty v nás môže vyvolať negatívne emócie, zatajovanie vlastnej identity a posilňovať sociálnu izoláciu.

Môže mať však stres na človeka aj priaznivý vplyv?

Áno. Denne sa človek dostáva mimo svojej komfortnej zóny. Počas toho produkuje v tele stresové hormóny, ako napríklad kortizol. Našou úlohou je naučiť sa s ním pracovať a využiť ho pre vlastný úspech ako energetický spúšťač. Keď má človek zvýšenú hladinu kortizolu, tak je viac nabudený a výkonnejší, pokiaľ je však dlhodobo zvýšený, môže to viesť k negatívnym dopadom na človeka.

zdroj: Startitup - Stres v krátkodobom meradle môže byť pre nás prospešný a dokonca nás môže motivovať k lepším výkonom. 

Kde je hranica medzi priaznivým stresom a škodlivým stresom?

Existuje aj forma pozitívneho stresu, ktorá nepresiahne spomínané hranice. Stres pre nás v krátkodobom meradle môže byť prospešný a dokonca nás môže motivovať k lepším výkonom. 

Nebezpečenstvo nastáva, ak stres trvá dlhodobo, viac ako 6 mesiacov. Pokiaľ človek zažíva dlhodobý stres, spôsobuje mu to problémy v bežnom fungovaní, môže ísť napríklad o somatické problémy, ako sú bolesti brucha, hlavy, chrbtice, svalov, alebo problémy s koncentráciou, pamäťou, pozornosťou či emočnou stabilitou. 

Často potom dochádza aj k problémom v medziľudských vzťahoch, čo sa neskôr prejavuje aj zníženou efektivitou a výkonnosťou, neochotou spolupracovať či sociálnou izoláciou. Ide o chronický dlhodobý stres, ktorý spôsobuje, že človek už nezvláda situáciu, ktorá môže viesť až k psychickému alebo fyzickému kolapsu. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Dr. Ivana Cergetova | psychológ | NLP kouč | vzťahový terapeut (@radipsychologicka)

Ako by sa mali ľudia naučiť manažovať stres?

Základnou vecou je work-life balance. Stanoviť si hranice a nájsť spôsob, ako odbúravať stres. Napríklad športom či relaxáciou, časom tráveným v prírode či v okolí ľudí, ktorí sú podporou (rodina, priatelia). Dôležitý je aj kvalitný time management. Dobre si rozvrhnúť čas, zaradiť do procesu dostatok prestávok, pracovať vo vyhovujúcom pracovnom prostredí, čím môžeme dosiahnuť čo najväčšiu efektívnosť. So stresom sa treba naučiť efektívne pracovať. Poznať seba samého či naučiť sa sebareflexii.