Slovenka Eugénia študuje v Dánsku. Prezradila „návod“, ako sa dostať na vysnívanú školu

Eugénia Ficková má len 20 rokov a aktuálne študuje na prestížnej škole v Dánsku. Konkrétne už je teraz v 3. semestri v odbore inžinierstva, kde kombinuje techniku, inovácie a biznis. My sme Eugéniu vyspovedali a zistili, aké najväčšie rozdiely vníma medzi slovenským a dánskym školským systémom.

Prezradila nám však aj napríklad to, ako sa dajú čo najlepšie v zahraničí nadviazať sociálne väzby. Tiež odhalila, čo jej naozaj veľmi pomohlo v prípravách na prijímacie skúšky. 

Aké boli tvoje prvé dojmy zo štúdia v Dánsku, ale aj celkovo z takého osamostatnenia?

Napriek tomu, že som už predtým strávila nejaký čas brigádovaním v zahraničí, stále som vedela, že sa o niekoľko mesiacov vrátim späť domov, kde ma čaká rodina, priatelia, škola, všetko známe. Od začiatku mojej životnej etapy v Dánsku to už tak nevnímam.

Myslím, že aj keby som odišla z domu len na slovenskú univerzitu, cítila by som to podobne, keďže je to taký prechod ku skutočnej dospelosti a samostatnosti, ale tým, že som sa odrazu našla v inej krajine, kde som nikoho nepoznala a nevedela jazyk, zasiahlo ma to trochu hlbšie.

Napriek tomu moje rozhodnutie ani trochu neľutujem a s odstupom času si asi najviac uvedomujem, že život v zahraničí sa až tak veľmi nelíši od toho doma.

Čo ťa motivovalo ísť študovať práve do Dánska?

Veľmi dlho som vedela, že chcem ísť študovať do zahraničia, aj keď som najprv strávila istý čas prieskumom možností na Slovensku. Tu mi hlavne chýbala rôznorodosť bakalárskych programov, ktoré by ma zaujali. Začala som teda zvažovať možnosti v zahraničí, hlavne Anglicko, Holandsko, Dánsko a podobne.

Veľký vplyv na finálne rozhodnutie pre mňa mali školné poplatky na univerzitách a celkovo financovanie štúdia, neskôr mi išlo hlavne o nájdenie programu, ktorý by som naozaj chcela študovať. Veľa ľudí mi totiž hlavne po tom, čo sa dozvedeli, že som si podala len jednu prihlášku na univerzitu, a to v zahraničí, povedalo, že potrebujem zálohu na Slovensku, pre každý prípad.

V Česku testujú netradičný „liek“ na bolesť. S tabletkami a chémiou nemá nič spoločné

Ja by som však nechcela študovať len preto, aby som študovala. To ma motivovalo sa poriadne nakopnúť a prejsť maturitou, jazykovou skúškou (pre mňa to bol IELTS na C1), prijímačkami a všetkými papierovačkami.

Tu som nesmierne vďačná Cambridge Study a ich poradcom, ktorí so mnou strávili 2 roky konzultáciami a prípravou a navigovali ma cez celý proces. Vďaka nim som pred nástupom na univerzitu a aj počas prvých mesiacov v Dánsku prešla všetkými vybavovačkami s úradmi, bankou atď. bez stresu a bez najmenších problémov.

Aké rozdiely si zaznamenala medzi slovenským a dánskym vzdelávacím systémom?

Okrem veľmi zvláštnej známkovacej stupnice je najväčší rozdiel to, čo by vám povedal každý, kto odišiel študovať na západ: praktické vyučovanie, práca v tíme, kolaborácia so spoločnosťami a firmami, dôraz na pochopenie a nie na memorizáciu.

Som v treťom semestri a pracujem už na štvrtom celosemestrálnom projekte, momentálne s tímom ďalších 4 študentov. Každý program to má trochu iné, pre môj ide o vývoj inovatívnych produktov, teda vývoj prototypu od brainstormingu a manažmentu cez programovanie a dizajn elektroniky až po analýzu marketu a konkurencie.

zdroj: Eugénia Ficková

Zároveň však asi najviac vnímam, že najväčší rozdiel medzi Dánmi a Slovákmi nepochádza z vysokoškolského štúdia, ale už zo stredných škôl (a základných). Slovensko musí prejsť reformou a musí sa posunúť ďalej v spôsobe, akým pripravuje žiakov na budúcnosť.

Level angličtiny a schopnosť plynule komunikovať, napríklad, ale aj výučba technických (a iných, len z môjho pohľadu súdim ako študent techniky) predmetov, kde majú študenti hlboké pochopenie teórie aj v praxi, nie len na papieri.

Pocítila si v bežnom živote nejaké prekážky vďaka jazykovej bariére?

V bežnom živote ani nie, keďže sa dá na 99 % dorozumieť po anglicky, a to jedno percento buď nemecky, alebo rukami-nohami. Najviac to ale pociťujem v profesionálnej kariére. Je veľmi náročné nájsť si dobrú prácu ako študent vo svojom odbore (aj mimo) a dôvodom je často buď priveľká, pridobrá konkurencia, alebo jazyková bariéra. Ale s tým sa v zahraničí musí rátať.

Čo najviac oceňuješ na dánskom spôsobe života?

Komunikáciu s úradmi a vlastne ktoroukoľvek inštitúciou od banky cez lekára až po daňový úrad. Všetko je digitálne, a to do miery, že si nie som istá, či niektoré inštitúcie vôbec fyzicky existujú.

Máš nejaké tipy pre iných študentov, ktorí by chceli ísť študovať do Dánska?

Určite odporúčam ísť či už do Dánska, alebo kdekoľvek inde. Je to výzva, ktorú sa oplatí prijať. Angličtina nie je prekážka, aj keď sa to tak môže na prvý dojem zdať, ale väčšina študentov a dokonca aj profesorov nemá angličtinu ako prvý jazyk. Ak o štúdiu uvažuješ, ale nie si si istý, ako to potiahnuť finančne, z vlastnej skúsenosti viem, že sa to dá, a to aj nezávisle od rodičov.

Známy slovenský bar plný luxusu zaznamenal veľký úspech: Dostal sa do prestížneho rebríčka

Napokon, ak sa obávaš prijímacieho procesu a papierovačiek, neboj sa osloviť študijných poradcov pre zahraničie, z mojej skúsenosti sú viac než ochotní pomôcť a poradiť.

Ako vnímaš kultúrnu diverzitu vo svojom okolí?

Vo väčšine prípadov veľmi pozitívne. Moja univerzita je väčšinovo medzinárodná, takže sa dá veľmi veľa naučiť jedni od druhých. Taktiež sa dá dobre zasmiať, hlavne medzi tými, čo zdieľajú jazykovú skupinu, jedlá alebo históriu.

Niektoré rozhovory vedia otvoriť úplne novú perspektívu na veci a udalosti. No diverzita znamená aj to, že všetci musíme dokázať o veciach diskutovať s rešpektom k názorom, aj vtedy, keď sa nám nepáčia.

Aké sú tvoje obľúbené miesta v Dánsku, ktoré by si odporučila iným?

Klasikou je určite Kodaň so všetkým, čo je jej súčasťou. A potom každé mesto, ktoré som navštívila, má svoje čaro, hlavne tie študentské, ako napríklad Odense alebo Aarhus.

Ako si zorganizovaná vo svojom študijnom živote?

Nielen študujem, ale aj pracujem, takže niekedy je veľmi náročné nájsť si súčasne čas aj energiu na všetky povinnosti. Pomáha študovať niečo, čo ma baví a zaujíma. Veľa je aj o disciplíne a ľuďoch, s ktorými povinnosti a štúdium zdieľam.

Aké sú tvoje plány po dokončení štúdia v Dánsku?

Chcela by som pokračovať v štúdiu na MSc., ale zatiaľ ešte nie som rozhodnutá, či v Dánsku alebo niekde inde. Na Slovensko sa však vrátiť neplánujem.

V akých aktivitách sa zapájaš mimo školy a ako si budovala sociálnu sieť takto v, povedzme, neznámom prostredí?

Možností je veľmi veľa, univerzita neustále organizuje eventy. Máme tu študentské organizácie, stretnutia so spoločnosťami, case competitions, športové kluby, ale aj celé oddelenie univerzity venované študentským start-upom.

No a, samozrejme, študentské párty, ktoré sú jedným z najdôležitejších miest na socializáciu. Ja som však, paradoxne, spoznala ľudí najlepšie na miestach, ako je prípravný kurz matematiky alebo študentská práca.

zdroj: Eugénia Ficková

Čo ti na Dánsku chýba zo Slovenska a naopak?

Zo Slovenska najviac dve veci: hory a jedlo. Dánsko je veľmi plochá krajina, najvyšší bod má 171 metrov a to je v porovnaní so Slovenskom neskutočne zvláštny pocit. No a niektoré naše pochutiny. Mám pocit, že na Slovensku máme omnoho väčší a lepší výber a ani si to neuvedomujeme. Napríklad aj obyčajné slovenské jogurty alebo syry. Na Slovensku by som zase uvítala napríklad dánske železnice. 

Ako sa cítiš v dánskom prostredí v porovnaní so slovenským?

Asi je to veľmi ovplyvnené mojím životom v malom meste na východe, ale cítim sa tu voľnejšie. Ľudia sa menej starajú o druhých, a teda aj menej súdia ostatných, aspoň teda navonok. Na druhej strane, po prvýkrát ako katolíčka zažívam, aké je to byť súčasťou menšiny v spoločnosti.

Cena prestížnejšia ako Michelin. Vieme, kto bude reprezentovať Slovensko na Bocuse d'Or

To a celková diverzita, v ktorej sa kultúry prelínajú tak ako v Dánsku, vie človeku pripomenúť, za čo môže byť hrdý na krajinu, odkiaľ pochádza.

Máš nejaké zaujímavé príbehy alebo zážitky, ktoré by si chcela s nami zdieľať?

Asi najviac mojich zaujímavých príbehov by sa točilo okolo cestovania. Študentský život tu nie je len o učení. Keďže väčšina študentov aj pracuje, odzrkadľuje sa to aj na väčšej nezávislosti a slobode. To vedie k zážitkom s priateľmi, ktoré som od slovenských vysokoškolákov veľmi často nepočula.

Napríklad sme s kamarátkami zorganizovali za jedno popoludnie roadtrip do Berlína a do večera sme tam aj dorazili. Po skúškovom období sa zase plánuje lyžovačka v Alpách a aj teraz sú počas jesenných prázdnin spolužiaci roztrúsení po celej Európe. Dôležité je si uvedomiť, že byť študent v zahraničí je omnoho viac, než len študovať v inom jazyku, a určite to stojí zato.