Slovenka odišla robiť dobrovoľníčku do Kene: Presvedčila som sa o nezmyselnosti stereotypov, ktoré máme v našej krajine (ROZHOVOR)

27. novembra 2021 o 16:24

Ivka bola ako dobrovoľníčka v Keni
Pracovala na projekte, ktorý sa zameriaval na podnikateľské a IT vzdelávanie na 12 stredných školách
Na Slovensku teraz chystá akadémiu, ktorou chce pomôcť ženám v profesnom živote

Ivana Uličná

Ivka bola ako dobrovoľníčka v Keni
Pracovala na projekte, ktorý sa zameriaval na podnikateľské a IT vzdelávanie na 12 stredných školách
Na Slovensku teraz chystá akadémiu, ktorou chce pomôcť ženám v profesnom živote

Ivka Uličná je šikovná Slovenka, ktorá sa dlhé roky venuje rozvojovej spolupráci. V tomto rozhovore nám prezradila viac o jej živote a projektoch.

Prečo odišla študovať do zahraničia
Či boli na jej škole aj ďalší Slováci
O jej dobrovoľníckej práci v Keni
Čo o Keni veľa ľudí nevie
Čo ju na Afrike prekvapilo

Vyštudovala si kriminológiu a medzinárodnú politiku na Univerzite v Huddersfielde v Anglicku. Prečo si vôbec odišla študovať do zahraničia a v čom bolo toto štúdium iné, než na Slovensku?

Hlavným dôvodom bolo, že som si hľadala cestu k rozvojovej spolupráci a na Slovensku sa študovať nedala. Zároveň som sa chcela zlepšiť v jazyku a lákalo ma žiť v kultúrne pestrom prostredí. Moje najlepšie kamošky boli jedna z Vietnamu, druhá zo Zimbabwe.

Keď si uvedomíte, aký si viete byť blízky s ľuďmi z opačných koncov sveta a cítiť sa s nimi doma, dodáva to veľký pocit slobody. Zároveň to bolo veľmi formujúce obdobie aj čo sa týka prehodnocovania predstáv, hodnôt a stereotypov, ktoré som si so sebou priniesla.

Potvrdilo sa mi, že mnohých vecí sa na Slovensku bojíme naozaj iba preto, lebo s nimi nemáme osobnú skúsenosť.

Čo sa týka štúdia, mám pocit, že až tam som sa naučila kriticky myslieť. Takmer vôbec sme sa nebifľovali. Písali sme eseje, učitelia dávali dôraz na to, aby sme sa naučili správne myslieť, vyhodnocovať informácie, vytvárať si názory na základe dôkazov a faktov, ale aj argumentovať.

Každý z nás mal tiež osobného tútora alebo tútorku, s ktorým sme sa stretávali každé dva týždne. Ich úlohou bolo previesť nás štúdiom a podporiť v čomkoľvek, čo by mohlo mať vplyv na náš akademický výkon.

Pri zmienke o štúdiu vonku si viacerí povedia, že to určite stálo veľa peňazí. Ako si si štúdium a pobyt tam financovala?

Prvý rok študentskou pôžičkou, potom som už mala prospechové štipendium, cez ktoré som si financovala aj magisterské štúdium. Takto som si vedela vykryť univerzitné poplatky. Čo sa týka ostatných výdavkov, mala som aj štyri práce naraz.

Som za to veľmi vďačná. Jednak vás to naučí naozaj dobre manažovať svoj čas, zároveň je to formujúce aj pre ego. Toto obdobie mi pomáha neupadnúť do akejsi amnézie, cítiť vďačnosť za všetko, čo mám, robím, aj za to, že mám voľný čas. Viem, že to vôbec nie je samozrejmosť.

zdroj: Ivana Uličná

Ide o celkom netradičný odbor, na čo sa štúdium zameriavalo a prečo si sa rozhodla práve pre túto univerzitu?

Primárnym dôvodom bolo, že sa tam na bakalárskom štúdiu dala študovať kombinácia medzinárodných vzťahov a kriminológie, čo som na iných univerzitách nenašla. Mohli sme si vybrať predmety zamerané na rozvojovú spoluprácu, ktorej som sa chcela venovať, v rámci čoho sme skúmali aj súvislosti medzi chudobou a zločinom, ich presahy do medzinárodnej politiky, ale aj fenomény ako štátom sponzorovaný terorizmus.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.