Za víkend si u nej ľudia kúpili koláče za 4 000 eur. Slovenka premenila koníček na prosperujúci biznis
- Marcela je dôkazom toho, že keď sa spoja talent, vášeň a tvrdá práca, možnosti sú nekonečné
- Či už si milovníkom sladkostí, alebo hľadáš inšpiráciu, jej príbeh stojí za to
- Marcela je dôkazom toho, že keď sa spoja talent, vášeň a tvrdá práca, možnosti sú nekonečné
- Či už si milovníkom sladkostí, alebo hľadáš inšpiráciu, jej príbeh stojí za to
Marcela Masarovičová je ženou plnou vášne a odhodlania, ktorá sa venuje tomu, čo ju najviac baví – pečeniu. Začala skromne v domácom prostredí svojho bytu a postupne sa vypracovala na poprednú slovenskú cukrárku.
Dnes stojí za vlastnou značkou Mackine torty, ktorá sa stáva čoraz známejšou a sídli v Prievidzi na ulici M. R. Štefánika 32.
„Keď som mala 22, presťahovala som sa od rodičov do bytu s veľkou kuchyňou a tam ma začalo viac baviť kuchtiť, ale hlavne stále niečo piecť, a tak som sa po krátkom čase domáceho skúšania/pečenia rozhodla, že to skúsim a založím si malú cukrársku výrobu. Teraz je to 6 rokov, no už na to nie som sama, ale mám šikovný tím kolegýň,“ opisuje svoje podnikateľské začiatky mladá podnikateľka.
Marcela vyštudovala hotelovú akadémiu a popri celej strednej brigádovala ako čašníčka. Po škole robila ako čašníčka ešte približne rok. Neskôr vyskúšala byť aj recepčná v športovom rezorte, pričom už v tom čase skúšala piecť aj doma.
„Už počas strednej som rada niečo upiekla, páčilo sa mi to, čo sa vizuálnej stránky týka, rada som si to aj pekne odfotila a robilo mi to radosť. V podstate koníček. A keď to ešte rodine chutilo, tak ma to vždy veľmi potešilo. Že sa tým budem živiť, by mi ale na strednej nenapadlo, ale očividne to začalo už tam.“
Marcela si zrátala, či sa týmto koníčkom dá aspoň minimálne uživiť, a keď zistila, že dá, neváhala a išla do toho.
„Momentálne mám už tretie priestory, ktoré som prerábala a zariaďovala, takže keď to rátam od úplného začiatku, tak investícia predstavovala určite viac ako 55 000 eur. Celých 6 rokov podnikám úspešne a bez dlhšej dovolenky/pauzy, takže určite sa to už vrátilo, ale je to neustály kolobeh investovania, inovovania, takže sa to stále točí.“
Pri rozbehu cukrárne jej dalo najviac zabrať najmä zaobstaranie si financií na štart podnikania.
„Mala som 22 rokov, bola som spoludlžníčka na úvere na bývanie na byt, a tak mi žiadna banka nechcela požičať. Keby som zase nemala úver na bývanie, nemala by som žiadnu úverovú minulosť a tiež by mi vzhľadom na vek nepožičali. Ani tak, ani tak nebolo dobre.“
„Prispôsobiť priestory, aby boli vhodné na pečenie, plus ich zariadiť je finančne náročné a takú sumu by som si len tak z platu nenašetrila.“
Tvrdí, že našťastie to vyriešili cez jej maminu, ktorá si na jej meno požičala, a Marcela si úver neskôr prepísala na seba.
Náročné podľa jej slov bolo aj zistiť aktuálne informácie na začatie podnikania v odbore cukrár. Veľa sa však pýtala a to jej pomohlo. Kľúčové sa ukázalo pýtať sa aj na každú maličkosť.
Čo sa týka cien jej zákuskov, je toho názoru, že má nastavené veľmi priaznivé a adekvátne ceny.
„I keď moje cukrárske kolegyne zo Slovenska tvrdia, že som stále lacná. Ale keď sa bavíme o kuse torty/trojuholníka, tak u mňa v cukrárni stojí 4,20 eur s DPH a myslím si, že to je úplne adekvátna suma.“
V priemere tu stoja zákusky 2,80 eur, niektoré 1,50 eur a iné 4,20 eur ako vyššie spomenutý kus torty. „Najdrahšie sú u mňa, samozrejme, svadobné poschodové torty. Najvyššia suma za tortu bola necelých 400 eur.“
Margarín u nej nemá miesto
Marcela hovorí, že nikdy nebola jedáčka sladkého a tradičné koláče jej vôbec nechutia/nechutili, lebo tam bolo vždy cítiť „to nie poctivé“.
„Až keď som ich začala piecť sama, zistila som, že aha, veď ten koláč je dobrý! Lebo bol upečený z dobrých surovín. Zákazník to cíti a ja by som o svojich nechcela prísť len na základe pár ušetrených eur. Párkrát aj mne nejaký obchoďák doniesol nejaké prášky, ktoré môžem zmiešať s vodou a mám korpus, no ja sa pýtam, na čo je to dobré? Mňa baví celý postup pečenia, nielen zlíznuť smotanu, ako sa hovorí.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Marcela s tímom pečie moderné torty, dezerty, makronky, pavlovky, ktoré sú na báze tvaroh, mascarpone, ovocie, ďalej pripravuje pusinky, domáce pralinky, čokoládové bonbóny, jedlé kvietky a podobne. Na výrobu všetkých sladkých pochúťok používa pravé maslo.
„S marcipánom alebo fondánom nepracujeme a ani nikdy nebudeme. Uprednostňujeme kvalitu nad kvantitou, preto máme na každý týždeň stanovenú kapacitu, ktorú zvládame upiecť.“
Keď sa podnikaniu darí
Čo sa týka najväčších tržieb, bolo to tento rok, keď s tímom otvorila aj vlastnú cukráreň. „Prvé mesiace bol, samozrejme, taký ošiaľ a tržby boli za víkend aj skoro 4 000 eur. Rátam tam aj výrobky, ktoré boli na objednávku na ten víkend, nielen čisto predaj cukrárne, ale aj výroby, a teda všetko spolu.“
Na to, aby sa jej takto darilo, je však potrebné plné pracovné nasadenie. Predtým, ako sa stala mamou, bežne pracovala aj 50 – 55 hodín týždenne. Ako sama hovorí, niekedy trošku menej, inokedy trošku viac. A vždy 6 dní v týždni.
Marcela hovorí, že na jej podnikateľskej ceste sa nikdy nedostala do bodu, keď by chcela definitívne prestať piecť.
„Samozrejme, veľakrát som si doma poplakala, napríklad, keď to niektoré mesiace nevychádzalo a bolo to ťažšie alebo keď bola nepriaznivá situácia (lockdown). Vždy ma to niečo naučilo a aspoň som, ako sa hovorí, nikdy nezaspala na vavrínoch a mala dôvod stále pracovať naplno.“
Čo sa týka nejakej expanzie, Marcela ju aktuálne vylučuje.
„Určite neplánujem, vždy som chcela len malú cukrársku výrobňu, kde na to vždy môžem dohliadať a tiež piecť. Už teraz je to väčšie, ako som mala v pláne v začiatkoch.“
Marcely sme sa pýtali aj na bizarné požiadavky od zákazníkov. Hovorí, že sa stretla len s drobnosťami, keď si zákazníci napríklad vypýtajú „takú obyčajnú tortu“.
„My potom vždy s kolegyňami len hádame, aká je taká obyčajná torta.“
Plány Marcely na najbližšie obdobie sú jasné. Chce, aby ľuďom aj naďalej chutilo a objednávali si u nej. „Budeme robiť všetko pre to.“
Chce tiež fungovať aspoň tak úspešne a spokojne ako doteraz.
„A možno v ďalekej budúcnosti by som chcela mať svoje priestory a nebyť len v prenájme. Ale to je veľmi ďaleká budúcnosť. Alebo skôr sen.“
Na záver sa podelila aj s malou radou pre ľudí, ktorí by taktiež chceli preraziť v cukrárenskom biznise.
„Nebojte sa, ľudia majú radi sladké. Nešetrite na surovinách a zákazníci vám to dajú pocítiť, keď sa budú vracať. Cukrársky biznis je náročný, aj keď sa to nezdá, treba byť veľmi pracovitý.“