Slovenka sa dostala na jednu z najprestížnejších univerzít na svete. Školné prevyšuje sumu 70-tisíc eur

Okrem slovenčiny hovorí plynulo po taliansky a po anglicky. K tomu jej pomohlo aj rodinné zázemie. Je totiž polovičná Talianka. Popri škole má 4 pracovné aktivity. Doučuje jazyky, stážuje vo vzdelávacom programe pre štátnych úradníkov a úradníčky, pracuje vo firme, kde má na starosti pohovorovú agendu, a počas víkendov robí aj v reštaurácii. 

Všetky tieto snahy vedú k jednému cieľu, na ktorý sa dlhodobo pripravuje. Nataliu Maglione totiž prijali na jednu z najprestížnejších svetových škôl v Amerike. Štúdium na Columbia Univerzity je ale finančne náročné, peniaze sa snaží získať aj prostredníctvom fundraisingovej platformy. Prečítaj si rozhovor s inšpiratívnou 23-ročnou Nataliou Maglione. 

Po ukončení ročného štúdia by sa chcela vrátiť na Slovensko a zhodnotiť to, čo sa naučila. Slovensko považuje za svoj domov a chce prispieť k jeho pozitívnej zmene.

„Kto ma pozná, vie, že mi záleží na práci, ktorá má zmysel a posúva spoločnosť vpred. Verím, že všetci na Slovensku máme právo na slušný a dôstojný život. Aj ja mám v úmysle prispieť k tomu, aby sme žili v pokrokovej krajine, kde sú si ľudia rovní a kde sú rešpekt, úcta a vzdelanie najvyššími cnosťami,“ prezrádza v rozhovore Natalia. 

• Prečo sa rozhodla študovať na tejto univerzite?
• Ako vyzerali prijímacie skúšky?
• Čo bude na Kolumbijskej univerzite študovať?
• Aké je školné a čo všetko doň spadá?

Kde sa zrodila myšlienka študovať na jednej z najprestížnejších univerzít sveta na Columbia University?

Myslím, že často si vravíme, „čo by bolo, keby…“ a uvažujeme, aké by bolo splniť si sen. To isté sa stalo mne. Predstavila som si, čo by sa stalo, ak by ma vzali na takúto univerzitu.

Štúdium politických vied na vysokej škole v Bratislave ma tak nadchlo, že na magistra som chcela vyskúšať náročnejšiu univerzitu v zahraničí. Tak som si vytvorila zoznam univerzít, kde by som chcela študovať sociálne vedy, a Columbia University bola po zvážení rôznych faktorov na prvom mieste.

Aké to boli faktory? 

Kolumbijská univerzita a špeciálne program Global Thought (globálne myslenie) ponúka interdisciplinárny prístup a možnosť širšie porozumieť, ako spolu súvisia rôzne sociálno-vedné disciplíny, napríklad medzinárodné vzťahy, verejná správa a ekonómia.

Zaujala ma aj ľudským prístupom k študentom a bohatým študijným programom. Počas bakalárskeho štúdia som sa venovala dynamickej téme medzinárodných vzťahov, vďaka čomu sa mi zapáčil interdisciplinárny prístup, na ktorom si Columbia University zakladá.

Tento osobitý charakter sprevádzaný jedinečným zameraním na efektívne riešenia je presne to, čo hľadám. Mojou prioritou v rámci programu Globálne myslenie je nájsť spôsob nastavovania účinných stratégií na udržanie medzinárodnej bezpečnosti na domácej aj medzinárodnej úrovni v oblasti energetiky.

To si vyžaduje komplexný prístup k riešeniu výziev súvisiacich s národnou obranou, ako sú zmeny svetovej moci, nestabilita v regióne Blízkeho východu a vojna na Ukrajine.

Tejto téme sa venujem aj vo svojej bakalárskej práci – skúmam v nej budúce nastavenie slovenských politík a zmenu stratégií na dosiahnutie bezpečného energetického systému, ktorý zároveň reaguje na globálne výzvy ako svetové konflikty a klimatická kríza.

Dnes si už prijatá. Kým si sa ale dostala do tohto bodu, musela si pravdepodobne absolvovať prijímačky. V čom spočívali? 

Tieto univerzity vnímajú nielen študijný potenciál, ale aj usilovnosť študentov. Je pre nich dôležité, aby s potenciálnymi študentmi veľa komunikovali a spoznali ich.

Ešte pred podaním prihlášky som sa niekoľko mesiacov venovala intenzívnej príprave, počas ktorej som si študovala históriu univerzity, program mojej fakulty Graduate School of Arts and Sciences, profesorov a ďalších ľudí, ktorí univerzitu navštevovali a kam ich to smerovalo po štúdiu.

Absolvovala som niekoľko online seminárov vrátane takých, ktoré boli o 2:00 ráno (kvôli časovému posunu medzi Bratislavou a NYC). Stretla som sa s riaditeľkou programu, ktorú som zahltila otázkami a hlavne som jej predstavila svoju víziu toho, čo chcem na univerzitu priniesť a čo by som z nej zároveň chcela vyťažiť.

Čím viac som o univerzite vedela, tým viac ma štúdium na nej priťahovalo. Predpokladám, že aj táto iniciatíva mi pomohla v celom prijímacom procese.

zdroj: Archív. N. Maglione

Overovali si tvoje štúdium?    

Na univerzitu som zasielala približne 30 strán dokumentov. Boli to všetky výpisy známok + predmety, ktoré som absolvovala na predošlých univerzitách, jazykové certifikáty, životopis s podrobným opisom všetkých aktivít, ktoré počas aj mimo štúdia vykonávam, niekoľkostranové vyhlásenie o tom, prečo sa hlásim práve na Columbia University a ďalšie rozsiahle vyhlásenie o mojich akademických skúsenostiach a cieľoch do budúcna.

Aby som priblížila svoje uvažovanie, zaslala som im aj esej na tému, ktorej sa chcem venovať – energetickej bezpečnosti na medzinárodnej úrovni –, a tiež značnú časť z mojej bakalárskej práce.

Zároveň, aby si v New Yorku overili moje schopnosti aj externe, kontaktovali 2 moje učiteľky z vysokej školy a moju šéfku z práce, ktoré mi napísali odporúčacie listy. Oceňujem tiež fakt, že napriek tomu, že som sa hlásila na univerzitu v USA, tak bolo možné všetko vybaviť online.

Už si to naznačila, ale priblíž nám podrobnejšie, čo budeš na Columbia Univerzity študovať? 

Na Columbia University budem študovať ročný program Global Though. Vybrala som si tento program, pretože verím, že mi poskytne najširší pohľad na tému energetickej bezpečnosti. Otázka bezpečnosti a energetiky je kľúčová najmä v prostredí prebiehajúcej klimatickej krízy a ja osobne ju považujem za jednu z najväčších výziev 21. storočia.

Myslím si, že udržateľný rozvoj je nevyhnutným predpokladom k zachovaniu a ochrane života na Zemi, pričom zároveň musíme brať ohľad na najzraniteľnejšie komunity, ktoré v dôsledku zmeny klímy a absencie efektívnych riešení trpia najviac.

Aj počas rôznych energetických kríz sme si mohli všimnúť, že krízy v energetickom priemysle vyvolávajú aj problémy v oblasti politiky a riadenia, preto ich treba riešiť rýchlo a účinne, aby sme sa dokázali vyhnúť ďalším otrasom na medzinárodnom poli.

Prečo je pre teba zrovna táto oblasť dôležitá či zaujímavá? Čo to pre teba znamená?

Snívam o tom, že raz budem pracovať v inštitúcii alebo spoločnosti, v ktorej sa diskutuje o účinných a udržateľných energetických stratégiách v kontexte zachovania energetickej bezpečnosti na národnej a medzinárodnej úrovni. Verím, že aj vďaka skúsenosti na Columbia University sa k mojim cieľom priblížim.

Dostať sa na zahraničnú univerzitu je na jednej strane prestíž, na druhej strane finančne náročná položka. Koľko stojí rok na takejto univerzite? 

Podľa poslednej informácie, ktorú mi univerzita poskytla, stojí školné na rok 70 511 dolárov, pričom sa táto cena môže ešte o pár tisíc navýšiť. Zároveň sú tam povinné náklady, ako zdravotné poistenie (6 400 dolárov), doplatok za zdravotné služby (1 404 dolárov), poplatok za služby a podporu (1 246 dolárov) a ďalšie poplatky v stovkách dolárov na učebnice.

Pre mňa ako študentku z obyčajnej rodiny je to veľmi finančne náročné. Avšak v kvalitnom štúdiu vnímam veľkú pridanú hodnotu a verím, že za tie peniaze naozaj stojí.

zdroj: Archív. N. Maglione

Je súčasťou toho aj ubytovanie, pridelili ti internát alebo si musíš zháňať bývanie svojpomocne? 

Internát nie je súčasťou štúdia a pokiaľ ním univerzita disponuje, primárne ho ponúka bakalárskym študentom. Ponuka miest na internáte je pre študentov na magisterskom stupni značne limitovaná, takže ma čaká ďalšia výzva, a to zháňať lacné ubytovanie po vlastnej osi.

Kedy ti začína škola a ako zatiaľ hodnotíš finančný stav, podarí sa vyzbierať peniaze?

Keďže samotné štúdium v USA je veľmi finančné náročné, hľadaniu zdrojov momentálne venujem všetko svoje úsilie. Mimo pracovných povinností, samozrejme, aktívne oslovujem nadácie, firmy a ďalších potenciálnych donorov. Založila som si aj kampaň na platforme Donio, pretože verím, že na Slovensku je mnoho ľudí, ktorým záleží na vzdelaní a budúcej generácii.

Potrebnú sumu som zatiaľ nevyzbierala, ale doteraz ma podporilo vyše 280 ľudí a to ma napĺňa nádejou. Je skvelé zažívať takýto ľudský prístup, špeciálne v dnešnej búrlivej dobe.

Prihlásila som sa aj na štipendium Martina Filka, jediné štipendium, ktoré štát pre študentov a študentky ponúka, no napriek mojim snahám ma nevzali do druhého kola a nedostala som ani odôvodnenie prečo.

Žiaľ, v porovnaní s inými krajinami, na Slovensku nie je dostatok grantov a podporných schém pre študentov a študentky, ktorí majú v záujme vyštudovať kvalitné zahraničné univerzity. Prirodzene, s cieľom získať prvotriedne know-how a priniesť ho domov na Slovensko.

Som preto vďačná, že som našla širokú komunitu Slovákov a Sloveniek, ktorí ma osobne nepoznajú, no aj tak mi pomáhajú nájsť rôzne finančné riešenia, častokrát preto, že sami zažili podobnú situáciu.

V každom prípade, som mentálne nastavená na to, že na univerzitu v auguste pôjdem. Otázkou pre mňa nie je, či ísť, ale akým spôsobom nájsť potrebné financie. Platí, že čím väčšiu sumu peňazí sa mi podarí vyzbierať, tým menšiu pôžičku si budem musieť vziať.

Podporujú ťa aj známe osobnosti cez moderátorov až po politikov, ako to vnímaš?

Je to skvelý pocit a veľmi ma to teší. Medzi ľuďmi, ktorí ma podporili, je aj moderátorka Adela Vinczeová, herečka Petra Polnišová, komici Jakub Gulík a Jakub Zitron Ťapák a taktiež Ivan Korčok. Zbierku podporilo aj mnoho mojich vzorov, vrátane úspešných podnikateľov, politikov a političiek, ktorí sú mi názorovo blízki, no keďže sa v zbierke nepodpísali radšej ich nechám v anonymite.

Veľmi si vážim ľudí, ktorí majú úprimný záujem pomáhať. Uvedomujem si, že sú plne pracovne vyťažení a to, čomu sa venujú a kam smerujú svoju energiu, o nich veľa hovorí. Som naozaj vďačná za to, že ma podporujú verejne známe osoby, ale rovnako si vážim podporu každého, kto mi pomohol.

Na druhej strane, aby to nevyzeralo tak jednoducho, je pravdou, že 90 % oslovených osobností na moju správu vôbec nereagovalo. Nevadí, ešte sa im pripomeniem. (úsmev) 

Spomínala si, že u nás nie je dostatok grantov na takýto typ štúdia. Túto slabú podporu zo strany štátu si zažila na vlastnej koži, ako to vnímaš?

Keď som kontaktovala vyše 30 nadácií ohľadom grantov, tak mi 2/3 z nich neodpovedali a 10 ma informovalo, že neposkytujú finančnú pomoc jednotlivcom, iba právnickým osobám. Poprípade boli granty veľmi špecificky napasované na nejakú oblasť (napríklad IT, vzdelávanie).

Celkovo je to často ťažkopádne a mätúce. Napríklad jedno štipendium, ktoré som našla a spĺňala by som kritériá, malo deadline v decembri. Vtedy som ani len netušila, že budem na univerzitu prijatá. Existujú však zahraničné grantové schémy, ktoré majú pobočky na Slovensku, a tie vidím ako reálnejšiu cestu.

V každom prípade, je zaujímavé vyskúšať si túto situáciu na vlastnej koži. Podporu študentov a študentiek vnímam ako veľkú dieru na trhu a určite by som sa jej chcela venovať v budúcnosti. Myslím, že mladí ľudia sú budúcnosťou krajiny, a pokiaľ majú záujem ju zlepšovať, malo by im to byť umožnené.

Poznáš už odtiaľ niekoho alebo ideš do USA sama s tým, že časom sa budú zbierať priateľstvá?

V New Yorku mám kamarátku Slovenku, s ktorou sme sa spoznali na jednej stáži, no ona už v tom čase v New Yorku nebude. Idem tam sama s cieľom úspešne vyštudovať univerzitu. Samozrejme, rada spoznám nových ľudí, takže pokiaľ toto čítaš a si v New Yorku, tak sa mi pokojne ozvi. 

Je to asi predčasná otázka, ale chcela by si svoje skúsenosti aplikovať na Slovensku alebo ťa už teraz láka ostať v zahraničí?

Mám veľmi rada túto otázku, lebo mnoho ľudí mi gratulovalo so slovami: Super, že ťa prijali, v zahraničí ti bude lepšie. Ale ja sa chcem vrátiť. Uvedomujem si, v akej dobe a do akej rodiny som sa v plnom zdraví narodila, a som za to veľmi vďačná. Chcela by som tento luxus dopriať každému.

Nezachránim celý svet, ale môžem sa pokúsiť zachrániť aspoň malú časť mojej rodnej krajiny. Mám pocit, že na to častokrát zabúdame, no Slovensko je dobrá krajina na život. V porovnaní s inými má vysokú životnú úroveň a je bezpečná. Jasné, že má svoje muchy a dalo by sa ich menovať mnoho. No nie je to nič, na čom sa nedá pracovať.

Po ukončení ročného štúdia sa chcem vrátiť na Slovensko a zhodnotiť to, čo som sa naučila. Slovensko je môj domov, záleží mi na ňom, a preto som sa rozhodla, že aj ja prispejem k jeho pozitívnej zmene.

Kto ma pozná, vie, že mi záleží na práci, ktorá má zmysel a posúva spoločnosť vpred. Verím, že všetci na Slovensku máme právo na slušný a dôstojný život. Aj ja mám v úmysle prispieť k tomu, aby sme žili v pokrokovej krajine, kde sú si ľudia rovní a kde sú rešpekt, úcta a vzdelanie najvyššími cnosťami.

Takže, ako som spomenula vyššie – učiť sa v zahraničí od najlepších a získané poznatky priniesť domov na Slovensko je mojím cieľom.

Považuješ to aj za najväčšiu výzvu v živote? Alebo sa ti podarilo už niečo podobné, väčšie v zmysle prekonávaní samej seba?

Samozrejme, je to výzva. Ale takéto intenzívne štúdium mi výrazne pomôže na ceste k dosiahnutiu mojich cieľov, a preto ho vnímam skôr ako jedinečnú príležitosť. K situácii pristupujem s rešpektom, no viem, že keď to dôkladne premyslím a nakoniec hlavne „odmakám“, môžem z nej vyťažiť naozaj veľa.

Venujem sa mnohým aktivitám a nie som žiaden nadčlovek, takže sa niekedy musím prekonávať, aby som všetko zvládla. Ale zase ja neobsedím, takže je to ideálna kombinácia.

Keď sa pýtaš na úspechy, napadá mi, že v malých demokratických voľbách na našej fakulte som sa stala členkou študentskej časti akademického senátu, čo považujem za hodnotnú skúsenosť.

Ale zatiaľ moje najväčšie mentálne aj fyzické prekonávanie (a nakoniec aj úspech) som zažila na Ceste hrdinov SNP. Mala som 20 rokov a spolu s kamoškou sme SNP-čku prešli za 25 dní. Nemali sme ani stan, pretože sme si mysleli, že dvom skautkám stačí aj celta. A nakoniec to bola pravda.

Na tejto ceste som si naplno otestovala svoju vytrvalosť a chuť prekonať sa pre dosiahnutie vyšších cieľov. S týmto nastavením žijem aj dnes.

Na Slovensku sa angažuješ vo viacerých oblastiach. Čoho si súčasťou?

Na prvom mieste je škola. Táto stokrát opakovaná fráza rodičov sa nakoniec stala pravdou. Keďže som nedávno dostala A-čko z interného posudku mojej bakalárskej práce na tému „Budúcnosť energetickej bezpečnosti Slovenska“, usilovne sa pripravujem na obhajobu a verím, že túto známku potvrdím.

Nedávno som mala rušné obdobie, pretože som 8 mesiacov intenzívne vypomáhala ako stážistka v tíme pána Korčoka. V tomto tíme plnom skvelých ľudí, od ktorých sa veľa učím, mám možnosť sa aj naďalej angažovať, a som za to vďačná.

Celkovo mám rada čas volieb a väčšinou si nájdem stranu/jednotlivca, ktorého sa snažím podporiť nejakou dobrovoľníckou činnosťou. 

Popri škole mám momentálne 4 pracovné aktivity. Stážujem vo vzdelávacom programe pre štátnych úradníkov a úradníčky Public Leadership academy, kde mám na starosti primárne komunikáciu na sociálnych sieťach.

Tiež pracujem vo firme Websupport, tam pôsobím na pozícii HR Intern a na starosti mám pohovorovú agendu. Po večeroch doučujem anglický a taliansky jazyk v jazykovej škole a keďže teraz naozaj venujem svoje úsilie zháňaniu peňazí na univerzitu v USA, víkendy trávim na brigáde v reštaurácii, aby som si do septembra odložila čo najviac.