Slovenka Zuzka pomáha v Keni dievčatám, ktoré sa dostali na ulicu: Život tu je drahší ako v Bratislave

3. septembra 2024 o 14:11

V Afrike sa ľudia nesťažujú tak ako na Slovensku
Ženy tu podnikajú s 10 eurami vo vrecku
Život v Nairobi je drahší ako v Bratislave

Zuzka si pri dobrovoľníckej práci našla v Afrike aj lásku archív Zuzana Benková

V Afrike sa ľudia nesťažujú tak ako na Slovensku
Ženy tu podnikajú s 10 eurami vo vrecku
Život v Nairobi je drahší ako v Bratislave

Zuzka Benková sa rozhodla odísť do Afriky a v Keni vedie projekt, ktorý vzdeláva mladé dievčatá a dáva im nádej na lepšiu budúcnosť. Doslova im pomáha dostať sa z ulice, vzdelávať sa a získať skúsenosti, aby sa dokázali postarať o seba aj o svoju rodinu.

Aj keď život v Afrike nie je ľahký a ľudia sa stretávajú s úplne inými problémami ako ľudia na Slovensku, podľa Zuzky sa miestni nesťažujú a žijú v prítomnosti. Snažia sa ceniť si to, čo majú, a k šťastnému životu vôbec nepotrebujú veľa materiálnych statkov.

V rozhovore nám Zuzka porozprávala, ako vyzerá život v Keni, aké sú podmienky pre miestnych a ako stretla svoju lásku v Afrike.

Prečo sa Zuzka rozhodla odísť do Afriky?
Ako ju miestni brali a ako vyzerala adaptácia?
Ako vyzerá škola, kde Zuzka pomáha miestnym dievčatám?
Aké najväčšie úspechy zažila s dievčatami, ktoré dokončili školu?

Kedy a prečo si sa rozhodla odsťahovať sa do Afriky, konkrétne do Kene?

Ja som sa vlastne neodsťahovala do Afriky, môj trvalý pobyt je stále na Slovensku. Na africký kontinent som sa dostala cez dobrovoľnícku prácu prostredníctvom Vysokej školy sv. Alžbety v roku 2017.

Môj úplne prvý dobrovoľnícky projekt v zahraničí bol v Nórsku v roku 2014, ktorý moju túžbu po pomoci v Afrike len zintenzívnil. Po návrate z Nórska som sa zúčastňovala Erasmu, krátkych pobytov v európskych krajinách, prostredníctvom ktorých som získavala väčšie a väčšie sebavedomie na cestovanie do sveta.

V roku 2016 som sa stala dobrovoľníčkou pre Vysokú školu sv. Alžbety a moja prvá misia ma zaviedla do Indie, štátu Karnataka, kde som pôsobila 6 mesiacov. Po návrate z Indie sa začínal môj sen o Afrike plniť mojou ďalšou misiou v Lesothe, malý štát v Južnej Afrike. No a po Lesothe nasledovala Keňa, kde osud zariadil, aby som zostala na dlhšie, ako som pôvodne plánovala.

Moja veľká láska k dobrovoľníctvu na rozvojových projektoch sa stala mojou platenou prácou v roku 2019 na projekte v Keni, meste Eldoret, odkiaľ pochádza jeden z najslávnejších maratónskych bežcov Eliud Kipchoge. Pracujem na projekte odborného vzdelávacieho centra zameraného na ženy a dievčatá pochádzajúce z chudobného prostredia.

Aká bola pre teba adaptácia v krajine?

Popravde, ani si veľmi nespomínam, asi to nebolo nič intenzívne, po tom, ako som zažila Indiu a Lesotho, som už približne vedela, do čoho idem. Tu v Eldoret, čo sa počasia týka, je to ešte lepšie ako na Slovensku. Eldoret je vysoko v horách, 2 200 m n. m., teda teploty sú tu veľmi príjemné, okolo 23 až 25 stupňov v priemere, na noc sa vždy ochladí.

Spí sa tu famózne. Ľudia sú tu veľmi priateľskí a nápomocní, sú veľmi pracovití, pretože život tu im ani inak nedovoľuje, musia byť, keď chcú zabezpečiť rodinu.

Aké sú najväčšie kultúrne rozdiely v porovnaní so Slovenskom?

Pri tejto otázke mi hneď prvé napadne, že tu sa ľudia tak nesťažujú ako na Slovensku. Vždy keď niekoho stretnete a opýtate sa, ako sa má, s veľkým úsmevom odpovie, že výborne, všetko je v poriadku. A to v ten deň možno nejedol, chodí vo vydratom oblečení, takom, že mu presvitajú časti teľa, plastové šľapky zodraté tak, že suchá popraskaná päta sa mu šúcha o prašnú kamenistú cestu, a pravdepodobne spal na všivavom matraci, ak vôbec.

Pravdaže, stretnete aj ufrflaných ľudí, Keňa nie je zem jednorožcov, avšak ten pomer je neporovnateľný. V mnohých častiach Kene ľudia žijú veľmi veľmi skromne a musia v súlade so zákonmi prírody.

Na druhej strane musím tiež povedať, že kontext životných potrieb ľudí z rozvojových krajín, do ktorých spadá Keňa, a rozvinutých krajín, kde patrí Slovensko, je diametrálne odlišný. Tzn. problémy a starosti, ktoré sa riešia v rozvojových krajinách, sme my na Slovensku už dávno prežili.

Tiež sme sa niektorými problémami dlho trápili a s niektorými sa doteraz trápime, ako školstvo, zdravotníctvo, ale vďaka nášmu vstupu do EÚ sa Slovensko veľmi rozvinulo a pomaly, momentálne neisto, sa snažíme dobiehať rozvinuté, bohaté štáty EÚ aj za výraznej pomoci eurofondov.

Vďaka Únii sa životné podmienky Slovákov výrazne zmenili, a preto riešia úplne iné problémy, ako majú Keňania z chudobného vidieku.

Zhrnuté a podčiarknuté, je ťažko porovnať kultúrne rozdiely, lebo tie sú, ale dávajú zmysel v tej danej krajine. Tak ako niekto nikdy nepochopí našu šibačku, pretože to vnímajú ako násilie na ženách, tak niekto zo Slovenska nemusí chápať polygamiu praktizovanú v mnohých afrických kultúrach, ktorá z histórie zjednodušene mala zmysel prežitia a zachovania rodu.

Aj taká kontroverzná téma ženských obr*ezok, ktorej sme sa venovali v oblasti West Pokot Keňa, bola pre mňa na začiatku hrozivá a nechápala som, ako také niečo môžu robiť malým dievčatám v 21. storočí. Avšak čím dlhšie ste v danom prostredí a počúvate ľudí, začne vám to dávať nejaký zmysel a začnete tomu rozumieť.

Ženské obr*ezky sú, samozrejme, neakceptovateľné a ja som zásadne proti tomu, ale mám väčšie pochopenie pre túto komunitu po tom, ako som mala príležitosť na túto tému počúvať ľudí pracujúcich a žijúcich v tejto kultúrnej zvyklosti.

Zuzana Benková