Slovenská chirurgia je na európskej úrovni, tvrdí profesor Šimko. Myslí si, že Krajčí bol ako politik mäkký (ROZHOVOR)

Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského ukončil v roku 1979 s vyznamenaním. V roku 2001 sa z neho stal profesor. Reč je o Petrovi Šimkovi, ktorý je už 8 rokov rektorom Slovenskej zdravotníckej univerzity a dlhoročne pôsobil aj na pozícii hlavného odborníka MZ SR pre odbor úrazovú chirurgiu. 

Počas pôsobenia na Ministerstve zdravotníctva Šimko zažil 8 ministrov. „To zrejme nepotrebuje komentár,“ uvádza v rozhovore s tým, že otvorene kritizuje niektoré ťahy rezortu a slabé stránky predošlého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího.

Muž, ktorého životopis je plný zaujímavostí a ocenení, je nominovaný na Krištáľové krídlo v kategórii medicína a veda. To, či sa stane laureátom, sa dozvieš už 20. marca. 

• Čo si myslí o podkopávaní autority zdravotníkov
• Čím sa Slovenská zdravotnícka univerzita líši od ostatných
• V čom zaostáva vysoké školstvo na Slovensku
• Aká je finančná situácia SZU
• Prečo je zdravotníctvo v zahraničí na lepšej úrovni ako u nás
• Ako vyzerá deň úrazového chirurga

Ako vnímate vyhrážky voči zdravotníkom, keď ešte pred rokom im ľudia na balkónoch tlieskali?

Pandémia priniesla existenčnú neistotu do života ľudí a mnohí z nich na to reagujú rôzne. Často sa to prejavuje agresivitou, negativizmom, ignorantstvom, egocentrizmom. Veľakrát situáciu vyhodnocujú úplne zle a vyhrážajú sa nesprávnej cieľovej skupine. 

Aký máte názor na šírenie hoaxov od vysoko postavených spoločenských či politických špičiek, ktoré priamo rozhodujú o zdraví?

Je to z ich pozície nezodpovedné a súčasne úplne zbytočné zneisťovanie občanov, ktorí nemôžu takej komplexnej medicínskej problematike a ohrozeniu zdravia v pandémii správne porozumieť.

Prečo títo ľudia často podkopávajú autoritu zdravotníkov?

Podkopávajú to svojimi zrejmými politickými ambíciami a ašpiráciami s pseudoodbornými poznatkami. Je to od nich sebecké, nezmyselné a má to jednoznačne aj politickú motiváciu. Myslím si, že týmto ľuďom chýba pocit spolupatričnosti. 

zdroj: Archív/Prof. Peter Šimko

Rektorom SZU ste od roku 2014. Čím sa táto škola líši od ostatných zdravotníckych škôl?

Ako rezortná štátna zdravotnícka univerzita máme poslanie plniť zdravotnú politiku štátu, a tak sme predĺženou rukou Ministerstva zdravotníctva. Preto aj počty našich študentov určuje tento rezort. Na rozdiel od verejných škôl je možné prenášať potreby spoločnosti, regulovať vzdelávanie zdravotníkov v záujme štátu. Spomedzi ostatných škôl máme najviac študentov v rezidentskom programe.

V praxi to však nie je také jednoduché. Spolu s pregraduálnym vzdelávaním musí budúci lekár, kým sa z neho stane špecialista, študovať jedenásť rokov. Fakulty našej univerzity sú zasvätené výlučne vzdelávaniu zdravotníkov v pregraduálnom a postgraduálnom stupni štúdia, čo z univerzity robí slovenský unikát.

Má aj ďalšie špecifikum, ktoré je v súčasnosti dôležité. Pandémia ukázala nedostatok niektorých špecialistov a Slovenská zdravotnícka univerzita ako jediná VŠ na Slovensku vyučuje epidemiológiu ako samostatný odbor.

S akými zmenami ste sa stretli v priebehu týchto rokov?

Za obdobie môjho vedenia univerzity ako rektora sa vystriedalo osem ministrov zdravotníctva. Myslím, že ten počet hovorí za všetko. Som presvedčený, že s jedným alebo dvomi by sme ako rezortná škola dokázali kontinuálne rásť. Takto každá zmena vedenia Ministerstva zdravotníctva spôsobovala sínusoidný priebeh našej činnosti.

Aj napriek tomu sa v súčasnosti tešíme podstatnému progresu a významnej podpore Ministerstva zdravotníctva. Z dolnej časti sínusoidy na začiatku môjho pôsobenia sme sa postupne dostali na jej hornú časť. 

V čom zaostáva vysoké školstvo?

Nemyslím si, že školstvo zaostáva v pedagogicko-odborných činnostiach, avšak nedofinancovanie základných potrieb pôsobí na školstvo demotivačne a niekedy až likvidačne. 

zdroj: Archív/Prof. Peter Šimko

Ako to pociťuje Slovenská zdravotnícka univerzita?

Naša finančná situácia sa vzhľadom k pozitívnemu postoju Ministerstva zdravotníctva zlepšila. Plošne vo verejnom školstve, teda čiastočne aj zdravotníckom, platí, že nízke finančné investície do školstva pedagógov nie len že nelákajú, ale skôr mnohých odborníkov odrádzajú pred vstupom do vzdelávacieho procesu. 

Zvažovali ste niekedy, že úplne odídete zo Slovenska?

Štyri roky som pôsobil v zahraničí, v praxi som teda zažil fungujúce zdravotníctvo. Na otázku, prečo skúsiť zahraničie, existuje jednoduchá odpoveď. Pobyt na zahraničnom pracovisku je odborne vždy veľkým prínosom v profesionálnom raste. Vo vyspelých európskych krajinách je v nemocniciach po každej stránke profesionálne dokonalé pracovné prostredie.

Prečo je to tak?

Odpoveď je jednoduchá. Vstup investícií do zdravotníctva a odmeňovanie zdravotníkov je niekoľkonásobne vyššie ako u nás. Navyše tam panujú korektné kolegiálne interpersonálne vzťahy.

Čo radíte mladým zdravotníkom, ktorí nad tým uvažujú?

Určite každému prospeje krátkodobý pobyt v zahraničí. Získa skúsenosti a rozhľad po všetkých stránkach. Je však potrebné vrátiť sa domov, pretože doma je doma. To by si mladí mali uvedomiť.

Uvedomiť by si mali aj to, že keď všetci odídu, kto sa bude starať o náš národ? Tento fakt si však musí uvedomiť aj politická špička a urobiť všetko preto, aby sa o slovenský národ starali vzdelaní, adekvátne odmeňovaní a spokojní zdravotníci.

Prečo ste si spomedzi všetkých odborov zvolili úrazovú chirurgiu?

Chirurgia je tá časť medicíny, ktorá je mimoriadne akčná a pre mladého zdravotníka atraktívna. Vo väčšine prípadov vie medicínsky problém chirurgicky radikálne riešiť, no vyžaduje si manuálnu zručnosť, priestorovú anatomickú orientáciu, čo som vnímal ako lákavé. Úrazová chirurgia rieši problematiku celého organizmu a o to je zaujímavejšia.

zdroj: Archív/Prof. Peter Šimko

Čo všetko do tohto odboru spadá?

Charakteristika špecializačného odboru hovorí, že úrazová chirurgia zahŕňa komplexné diagnostické a liečebné postupy pacientov s úrazmi hlavy, hrudníka, brucha, chrbtice, panvy, končatín, a pacientov s najťažšími úrazmi a polytraumami. Pri úrazoch hlavy spolupracujeme s neurochirurgami, pri zlomeninách tvárového skeletu s maxilofaciálnymi chirurgami.  

S akým najzaujímavejším prípadom ste sa počas svojej kariéry stretli?

Bol to čašník, ktorý ráno po službe svojím autom narazil čelne do vyčnievajúcej tyče z lešenia a celá trubka mu prebehla bedrovým kĺbom s tým, že hlavica bedrového kĺbu ostala samotná v tej tyči. Pacienta nám doviezli s kúskom lešenárskej rúry, ktorú sme odstránili v celkovej anestézii, a pacienta sme zafixovali vonkajším fixátorom.

Mal extrémne šťastie, že neboli poškodené cievy a nervy. Po určitej dobe, keď sa táto rana zahojila, sme mu kĺb nahradili totálnou endoprotézou.

Príjemné na tom bolo to, že zhruba po dvoch rokoch som sa v jednom podniku stretol s čašníkom, ktorý nás obsluhoval, a ukázalo sa, že ide o nášho pacienta. Stretnutiu sme sa navzájom veľmi potešili. 

Aké druhy prípadov ste počas svojej kariéry riešili najčastejšie?

Záviselo to od mojej erudície. Od mladého lekára so základnými operáciami po nadobudnutie skúseností a rokmi tie najzložitejšie operácie panvy, chrbtice, kĺbov.

Aké sú najčastejšie diagnózy, ktoré sa v tomto odbore riešia na Slovensku?

Spektrum diagnóz je podobné ako v ostatných európskych krajinách. Od polytraumatizovaných pacientov po jednotlivé úrazy, ako sú zlomeniny krčka stehnovej kosti, členkov, zápästia, ramennej kosti, panvy, chrbtice či acetabula. 

zdroj: Krištáľové krídlo

Mohli by ste nám opísať deň úrazového chirurga v nemocnici či na klinike?

Deň úrazového chirurga sa začína ranným sedením, referovaním zo služby, nasleduje vizita, operácie, ďalej akútna práca na ambulanciách, klinické kontroly vyšetreniami operovaných, konziliárna činnosť na iných klinikách a urgentnom príjme.

V rámci dňa prebiehajú edukačné vzdelávacie semináre medikov, respektíve frekventantov špecializačného štúdia pred špecializačnými skúškami.

Vedeli by ste vzhľadom na Vaše skúsenosti a vysoké vzdelanie zhodnotiť stav tohto odboru na Slovensku?

V odbore úrazová chirurgia v rámci celého Slovenska pôsobia viaceré kvalitné kliniky a oddelenia úrazovej chirurgie. Som presvedčený, že úrazoví pacienti sú u nás určite ošetrení štandardne najmodernejšími metódami na úrovni doby.

Myslíte si, že má slovenská chirurgia šancu priblížiť sa tej zahraničnej?

Neviem, čo myslíte, pretože úroveň slovenskej chirurgie je na európskej úrovni. Pracovné podmienky a vybavenie na niektorých pracoviskách za Európou zaostávajú a môžu byť tak v niečom limitujúce.

Ktoré ambulantné sféry sú na tom podľa Vás v súčasnosti najhoršie?

Je verejne známe, že primárna sféra je stále nedoriešená. Týka sa to praktických lekárov, respektíve rodinných lekárov, ako ich nazývajú v zahraničí. Je potrebné zadefinovať ich kompetencie, doplniť počet tých chýbajúcich a doriešiť aj ich rovnomerné rozmiestnenie po celom území Slovenska. Je však nutné doplniť a podčiarknuť, že plošne chýbajú aj špecialisti.

zdroj: Archív/Prof. Peter Šimko

Myslíte si, že je to spôsobené pandémiou, alebo ide o dlhodobý problém?

Tento problém vôbec s pandémiou nesúvisí. Má historické korene a mal sa riešiť minimálne pred 15 rokmi. Myslím, že jeho riešenie potrvá ešte dlho.

Čo by podľa Vás pomohlo tieto problémy napraviť? 

Náprava nie je ani jednoduchá, ani rýchla či lacná. Je potrebné vytvoriť adekvátne pracovné podmienky pre zdravotníkov, ktoré sú porovnateľné so zahraničím. Je to preto, aby zdravotníci po ukončení školy neuvažovali nad odchodom zo Slovenska, a aj preto, aby sa rozhodli robiť nie len špecializovanú medicínu, ale aj praktického lekára. 

Koľko peňazí by bolo potrebné investovať do zdravotníctva, aby sa skutočne zlepšilo? 

Aby sa objektívne zlepšil stav slovenského zdravotníctva, je potrebné odhaliť, respektíve priznať, koľko je hodnota historicky skrytého dlhu v ňom. Ak si toto všetko sčítame a uvedomíme, spolu s niekoľko 100 miliónovými ročnými podhodnoteniami zdravotných výkonov a dlžobami, zistíme, že udávaná suma z plánu obnovy je pri sumárne reálnom dlhu viacerých miliárd eur ozaj len symptomatická. 

Myslíte si, že dobrých lekárov a špecialistov na Slovensku pribúda, alebo všetci dobrí odchádzajú do zahraničia?

Nemyslím, že odchádzajú iba dobrí. Dobrí aj ostávajú. Len tí, čo odchádzajú, sú menej uvedomelí a menej trpezliví v čakaní na sľúbené lepšie pracovné podmienky a ohodnotenie. Predpokladám, že ide o všeobecný syndróm mladej generácie, a to neplatí len v zdravotníctve. Smolou však je, že zdravotníkov je nedostatok v celej Európe.

Ako vnímate finančné ohodnotenie zdravotníkov a odmeny, o ktoré mali možnosť požiadať?

Tu platí staré známe: Kto včas dáva, dvakrát dáva, kto neskoro dáva, akoby vôbec nedával. 

V roku 2019 vznikla Kniha plesní. Vtedajší premiér Peter Pellegrini sa vyjadril, že by sa tohto problému chcel zbaviť do mesiaca. To však asi možné nebolo, a tak nás zaujíma, či sa tento problém vôbec začal riešiť.

Riešiť sa to začalo, naším medicínskym vyjadrením, len paliatívne, aj to povrchne. Bolo by potrebné radikálne a definitívne riešenie. Myslím, že všade na Slovensku sa stavajú a obnovujú rôzne budovy súkromných zdravotníckych oddelení, no pri štátnych nemocniciach to neplatí. 

Ako podľa Vás na zdravotníctvo vplývajú zmeny vo vláde?

Počas mojej 8-ročnej funkcie rektora som zažil 8 ministrov, čo zrejme nepotrebuje komentár. Dôležité však je, aby ministerstvo nemenilo s každým ministrom svoje smerovanie, ale aby vektor bol jednosmerný a spoločný v prospech prístupnej kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre našich obyvateľov. 

Ako hodnotíte vládu ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského?

Pozitívne. Je to správny chlap na mieste s náročnými úlohami v zložitom politicko-epidemicko-zdravotnom prostredí. Má výhodu skúseností vysokého armádneho funkcionára a lekára, a tak dôležitá rozhodnosť mu je vlastná, čo si myslím, že je v čase núdzového stavu počas pandémie mimoriadne žiadúce.

Trúfnete si ohodnotiť aj jeho predchodcu Mareka Krajčího?

Ako minister mal snahu riešiť všetko pozitívne, ako lekár chápal potreby nášho zdravotníctva, no ako človek a politik bol veľmi mäkký voči vonkajším vplyvom.