Slovenská kuchyňa v boji o svetové uznanie: Dokážeme prijať a zaplatiť sprievodcu Michelin? (KOMENTÁR)

Slovenská gastronómia sa možno už čoskoro zapíše na svetovú mapu kulinárskeho umenia – aspoň tak to naznačuje minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Ambícia prilákať na Slovensko Michelinskú hviezdu je veľká a mnohí sa pýtajú, či táto snaha má reálne základy.

Stojí to naozaj za to? Máme na to podmienky a schopnosti konkurovať takým gigantom, ako sú Francúzsko, Japonsko či Taliansko? Poďme sa na to pozrieť zblízka.

Michelinská hviezda – sen alebo realita?

Minister Keketi nedávno na konferencii vyjadril svoju túžbu vytvoriť podmienky na prilákanie prestížneho Michelinského sprievodcu na Slovensko. Hovorí o tom, ako by ocenenie v podobe Michelinskej hviezdy mohlo výrazne pomôcť rozvoju slovenského gastroturizmu a podporiť renomé našich šéfkuchárov.

Už dnes sa slovenskí kuchári tešia úspechom na medzinárodných súťažiach a naše regionálne suroviny ponúkajú bohatý potenciál na vytvorenie jedinečných a moderných jedál. Ale stojí to za cenu, ktorú by sme museli zaplatiť?

Kto stojí za výzvou?

Nápad priniesť Michelinskú hviezdu na Slovensko podporuje široká skupina odborníkov z oblasti gastronómie. Táto iniciatíva sa formálne prejavila výzvou, ktorú vedú najväčšie mená slovenského kulinárstva. Medzi hlavnými navrhovateľmi sú Radoslav Nackin, vydavateľ bedekra Gurmán na Slovensku, a známe tváre ako Jaroslav Žídek, trojnásobný Kuchár roka na Slovensku, či Marián Filo, dvojnásobný Kuchár roka a šéfkuchár reštaurácie Afrodita v Čereňanoch.

90 % Slovákov netuší, čo skutočne ovplyvňuje ich psychiku. Typ potravín chráni mozog pred úpadkom (VEDECKÉ ŠTÚDIE)

Ďalšími podporovateľmi sú Lukáš Hesko, majiteľ reštaurácie Irin a Daniel Tilinger, šéfkuchár Reštaurácie roka 2023 ECK.

Na výzve sa podieľajú aj osobnosti ako Peter Duranský, jediný slovenský šéfkuchár s Michelinskou hviezdou, či Slávka Raškovič z Gašperovho mlyna, a Gabriel Kocák z reštaurácie Doma u nás v Poprade.

Títo odborníci veria, že Slovensko má čo ponúknuť na svetovej gastronomickej scéne a že Michelinská hviezda by krajinu ešte viac zviditeľnila. Vo výzve argumentujú, že slovenskí šéfkuchári by mohli reprezentovať svoju krajinu podobne ako športovci alebo umelci, pričom by vďaka Michelinu prilákali viac gastroturistov a zahraničných návštevníkov.

Finančná stránka veci

Prilákanie Michelinskej hviezdy nie je lacná záležitosť. Niektoré krajiny, ako napríklad Thajsko či Južná Kórea, investovali milióny eur, aby prilákali tohto prestížneho sprievodcu. Ministerstvo cestovného ruchu a športu zatiaľ neuviedlo, aká suma by sa musela investovať, ale ak vezmeme do úvahy príklady z iných krajín, môžeme sa pohybovať v stovkách tisíc eur ročne. Napríklad Floridský turistický úrad údajne zaplatil približne 150 tisíc eur ročne za pokrytie miest ako Miami a Orlando.

Takáto investícia by mohla znamenať viac turistov, ktorí by prišli vyskúšať lokálne reštaurácie, a potenciálne zvýšenie ziskov v oblasti turizmu. Ale aj keď Michelinská hviezda môže zvýšiť prestíž, otázne je, či sa jej vplyv naozaj prenesie na zisky, najmä ak sa na Slovensko nezvýši prílev luxusnej klientely.

Podľa analýz z Maďarska a Česka, turisti míňajú na gastronomické služby viac ako 30 percent svojich celkových výdavkov. Je pravdou, že Michelin vie osloviť turistov, ktorí sú ochotní stráviť v propagovanej lokalite viacero dní a radi za kvalitné služby zaplatia.

TOP 6 najlepších slovenských salašov: Tu nájdeš vlastnú pekáreň a syráreň, očarí ťa obsluha v dobových krojoch

Slovenskí kuchári a infraštruktúra

Máme kuchárov, ktorí by dokázali dosiahnuť tento prestížny titul? Nielen minister Keketi verí, že áno. Slovenskí šéfkuchári už dosahujú úspechy na medzinárodnej scéne a naše lokálne suroviny majú veľký potenciál.

Podporovatelia výzvy ako Jaroslav Žídek či Peter Duranský veria, že Michelin by mohol posunúť našu gastronómiu doslova na svetovú úroveň. Otázkou je však infraštruktúra a trh. Michelinské ocenenia sa zvyknú udeľovať reštauráciám v oblastiach s vysokou konkurenciou a veľkou návštevnosťou turistov.

Naše hlavné mesto Bratislava by mohlo byť ideálnym kandidátom, no zvyšok krajiny, kde chýba potrebná gastronomická infraštruktúra, by to mal oveľa ťažšie.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy