Slovenská stredná škola učí žiakov reálne podnikať. Nemajú ani 20 a sú na ceste za úspešným biznisom

Predstav si štúdium na strednej škole, počas ktorého naberáš praktické zručnosti do ďalšieho smerovania a tiež také, kde pri výučbe sekunduješ učiteľovi a sám preberáš niektoré jeho kompetencie. A popri tom všetkom sa učíš podnikateľsky myslieť. Spýtali sme sa študentov jednej strednej školy, ako takéto učenie prebieha a ako ho ovplyvnila korona.  

Biznis plán pre kaviareň 

Oskar Lelko a Filip Valocký sú mladí chalani, ktorí študujú na LEAF Academy. Tá je známa špecifickým prístupom k študentom aj predmetmi – svoje miesto tu má napríklad podnikavé líderstvo či rozvoj charakteru. Navyše, každý školský rok končí netypickým minisemesterom.

Počas neho prezentujú študenti aj niektoré svoje projekty, na ktoré sa počas celého štúdia kladie dôraz. Tento rok sa uskutočnil, samozrejme, online. Jedným z nápadov bolo aj vytvorenie biznisového plánu pre kaviareň manažovanú študentmi. 

„Pri škole sme mali malú kaviareň, kam sme často chodievali, ale po korone už, bohužiaľ, ostala zatvorená. Niekto však dostal nápad, či by sme sa toho priestoru nemohli ujať, keďže mnohí máme blízko k podnikaniu a určite aj kofeínu,“ rozpráva s úsmevom Oskar o začiatkoch dvojtýždňového projektu.  

Študenti sa následne rozdelili do skupín a každý riešil samostatný problém. Oskar mal na starosti marketing a úlohu zistiť, čím by bol projekt unikátny a ako by prilákal zákazníkov. Za svojich dočasných „kolegov“ mali aj učiteľov či interného marketingového špecialistu. Projekt ešte oficiálne neuzavreli a o jeho ďalšom pokračovaní sa diskutuje.  

zdroj: LEAF Academy

Všímať si problémy okolo seba 

Projekt Oskarovi pomohol zlepšiť sa v niektorých zručnostiach: „Zlepšil som si prácu v tíme a podarilo sa mi marketing preniesť z roviny „chaotického umenia“ na niečo, čo má hlavu a pätu.“ V rámci svojho ďalšieho smerovania v tom vidí zmysel preto, že mu to nielen pomohlo naučiť sa reálne podnikať, ale tiež si viac všímať problémy a príležitosti okolo seba.

To následne ide ruka v ruke so schopnosťou vymýšľať riešenia a prototypovať projekty, aby sa človek nepúšťal do niečoho, čo v konečnom dôsledku nerieši žiadny problém. 

Oskar nie je jediný, ktorý stál na čele konkrétneho projektu v rámci posledného semestra: „Študenti počas neho vedú asi tretinu aktivít. Pripravujeme ich tak k tomu, aby prevzali iniciatívu a zodpovednosť a nečakali len na to, čo im urobia alebo povedia učitelia,“ dodáva Jaromír Sedlár, jeden z učiteľov. 

Zameraní na mladých 

Filipove učenie sa z vlastnej skúsenosti prebiehalo už mimo marketingu a nad rámec minisemestra na pravidelných hodinách podnikavého líderstva. Spolu s ďalšími troma spolužiakmi založil projekt s názvom Youth Consulting.

Firmám poskytujú dáta či prieskumy o mladých užívateľoch a zákazníkoch zamerané na nákupné preferencie, záujmy a ich spôsob nakupovania. Cieľom je pomôcť firmám napredovať v segmente mladých ľudí vďaka konzultáciám s nimi. 

Na druhej strane, projekt veľmi pomohol i samotných tvorcom:  „Pomohlo mi to rozvinúť rôzne zručnosti, ako napríklad používanie metodiky design thinking. Boli sme tak schopní sa posunúť z fázy, v ktorej sme projekt len pilotovali do dnešnej fázy, kedy už naberáme klientov a prinášame im reálnu pridanú hodnotu,“ hodnotí Filip.  

Kvôli pandémii však museli svoj projekt pozastaviť – nemôže totiž fungovať bez fyzického stretávania sa s klientom či cieľovou skupinou. Na získanie dát totiž používajú spôsoby ako fokusové skupiny alebo tzv. empatické rozhovory. Dúfajú však, že sa k nemu skoro vrátia. 

zdroj: Young Consulting/Filip Valocký

S učiteľom na jednej úrovni 

Obaja chalani sa zhodujú, že v ich podnikateľskom napredovaní je dôležité praktické vzdelávanie, počas ktorého sa stierajú rozdiely medzi učiteľmi a študentmi a všetci spoločne napredujú za spoločným cieľom a vymieňajú si skúsenosti. V tomto procese im veľmi pomohli hodiny podnikavého líderstva, na ktorých študenti pracujú na vlastných projektoch a v prípade potreby konzultujú súčasný stav s učiteľmi. 

„Ani som nevnímal, že by som dostával nejakú spätnú väzbu, lebo s učiteľom sme popravde boli na úplne rovnakej úrovni. Dynamika hodiny nebola štýlom, že by on viedol diskusiu, ale spolu sme vymýšľali, ako najlepšie problém vyriešiť,“ sumarizuje Oskar.

Tento štýl pripravuje študentov aj na budúce pracovné prostredie, v ktorom budú o pár rokov aj oni sami fungovať. Každý má navyše na výber, v čom sa chce rozvíjať. Podľa Filipa rozvíjanie zručností a nie iba memorovanie teórie pomáha tiež v ceste na najlepšie univerzity či do zahraničných firiem, kam nebýva často zvykom, že sa tak mladí ľudia dostanú.  

Kreatívna reakcia na pandémiu 

Pandémia zasiahla aj kreovanie nových projektov. Jedným z príkladov je vznik takzvanej pandemickej kalkulačky, ktorú vymyslel ďalší zo študentov, Kristián Čabala.  „Účelom tohto modelu je snaha poskytnúť jednoduchú vizualizáciu predpovedí cez matematické modelovanie,“  opisuje Roman Weis, ktorý má v LEAF Academy na starosti marketing.   

Ako aj iné školy počas pandémie, aj LEAF Academy musela svoje brány zavrieť a prejsť na učenie sa z domu. Prechod na online bol však pomerne ľahký, keďže škola už predtým fungovala na online zadaniach a komunikácii cez Google Hangouts. Zmena však zasiahla aj skúšky Advanced Placement (AP), ktoré študenti na konci štúdia absolvujú. Viacerí však videli v tomto „núdzovom stave“ aj výhody. 

zdroj: LEAF Academy

Študenti niektoré zmeny vítajú 

„Na dištančnom vzdelávaní oceňujem zvýšenú autonómiu a efektívnosť. Fakt, že učitelia nemôžu kontrolovať, čo študenti v skutočnosti robia, alebo či sú vôbec zúčastnení, znamená, že musia hodiny spraviť, také, aby sa študenti čo najviac mohli zapájať,“  uviedla študentka Alexia Benaková.

Plusom bolo aj to, že študenti si mohli sami rozplánovať čas. Keďže nemali fixný rozvrh od rána do popoludnia, mohli sa flexibilne venovať predmetom, na ktoré sa potrebovali sústrediť. „Aj ak by dištančné vzdelávanie po korone neostalo, tento aspekt väčšej slobody a zodpovednosti študentov by sa mohol v nejakej forme zachovať,“ myslí si Oskar.  

Prínosom bolo aj to, že väčšina aktivít prechodom na online získala na zlepšení ako napríklad prezentácia projektov. Nekomfort pri tlačení sa v jednej miestnosti pri prezentovaní tak nahradil online hovor. Viacerí študenti tiež zistili, že sú v takomto režime kreatívnejší.