Slovenská vedkyňa pôsobí na univerzite v Štokholme. Dosahuje tu skvelé vedecké úspechy v oblasti liečby rakoviny

Jana pochádza zo Senice, po strednej škole vyštudovala Prírodovedeckú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde skončila magistra na Katedre genetiky. Po skončení magisterského štúdia odišla do Brna na doktorandské štúdium na Masarykovej Univerzite.

Štúdium genetiky bolo podľa slov ambicióznej vedkyne výsledkom kombinácie dlhodobého záujmu o biológiu, stretnutia skvelých pedagógov a šťastných náhod. Nakoniec však nerobí vyslovene to, čo študovala. Jej práca je skôr interdisciplinárna, pri svojích pokusoch využíva biochemické a molekulárno-biologické metódy, avšak genetika zostala jej srdcovkou.

Počas magisterského štúdia na Katedre genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského bola Jana členkou spoločného laboratória katedier genetiky a biochémie, vedeného profesormi Tomáškom a Nosekom. Venovala sa skúmaniu účinkov látok, ktoré ovplyvňujú transport iónov draslíka, na mitochondrie, energetické centrum každej bunky. Ako modelový organizmus využívali kvasinky, ktoré sa bežne využívajú aj na skvasenie sladu pri výrobe piva či na výrobu pekárenských kvasníc.

Po piatich rokoch na Prírodovedeckej fakulte odišla na doktorandské štúdium do Brna. V rámci Národného centra pre výskum biomolekúl a neskôr vedeckého centra CEITEC bola súčasťou RNA laboratória Štěpánky Vaňáčovej. Tu skúmala procesy zapojené do úpravy a/alebo degradácie molekúl RNA.  

zdroj: unsplash.com

Jana sa počas jej PhD. štúdia dostala aj na krátkodobú stáž do Barcelony. Bola tu hosťom v laboratóriu Josepa Vilardella na Molecular Biology Institute of Barcelona (IBMB).

„Prišla som sa sem naučiť novú metódu, ktorá sa využíva na skúmanie jedného z procesov úpravy RNA, na skúmanie splicingu v in vitro podmienkach. Okrem praktických skúseností som mala možnosť spoznať, ako funguje výskum a rôzne skupiny na iných inštitútoch v zahraničí, otestovať si svoju samostatnosť a jazykové schopnosti, spoznať nových ľudí, komunikovať so svetovými odborníkmi a nadväzovať kontakty. Pomohlo mi to tiež pri rozhodovaní, či chcem aj naďalej ostať vo vede a či je vhodnejšie pre mňa pôsobiť v rámci akadémie alebo prejsť do industry,” hovorí Jana Laláková.

Mladá vedkyňa zo Slovenska celkom odišla a pripojila sa k začínajúcej skupine Victorie Menéndez-Benito na prestížnu Karolinska Institutet v Štokholme.

„Po niekoľkých rokoch v Brne som si chcela vyskúšať, aké to je dlhodobejšie pôsobiť v zahraničí a ako sa robí veda aj v iných krajinách. Mala som viacero pohovorov v Nemecku a vo Švédsku. S Victoriou sme si hneď od začiatku rozumeli a mali sme podobný pohľad na život vo vede. Rovnako dôležité boli pre mňa aj projekty, na ktorých v rámci svojej skupiny pracovala. Okrem toho mi dávala možnosť rozbehnúť úplne nový projekt, v ktorom som mala potenciál sa naučiť nové laboratórne techniky a prejsť z kvasiniek na modelový systém ľudských buniek,” vysvetľuje Jana Laláková.

zdroj: unsplash.com

Šikovná Slovenka sa venuje skúmaniu asymetrickej dedičnosti malej organely zvanej centrozóm. Centrozóm je malá organela v bunke s množstvom dôležitých funkcií. Tvorí rozsiahlu sieť vlákien, ktoré zabezpečujú správny tvar a pohyb buniek. V každej bunke je len v jednej kópii. Preto sa počas bunkového delenia musí najskôr zduplikovať. K tomu dochádza súbežne s duplikáciou DNA.

Na konci takzvaného bunkového cyklu existujú dve rôzne „staré“ kópie centrozómu, ktoré pomáhajú rozdeliť nielen DNA, ale aj iné organely z pôvodnej bunky do novovznikajúcich buniek. Rôzny vek centrozómov môže rozhodovať o ďalšom osude dcérskych buniek, napríklad pri delení kmeňových buniek. Podľa Jany Lalákovej pochopiť, ako je to skutočne regulované, je dôležité napríklad pri liečbe rakoviny.

zdroj: unsplash.com

„Často sa stáva, že aj keď je väčšina rakovinových buniek zničená chemoterapiou alebo žiarením, po určitom čase nastane recidíva. Zodpovedná je za to veľakrát malá populácia buniek takzvané rakovinové kmeňové bunky, ktoré majú vlastnosti podobné normálnym kmeňovým bunkám. Počas procesu nazývaného asymetrické bunkové delenie sú tieto bunky schopné tvoriť svoju vlastnú kópiu a zároveň druhú bunku, ktorá sa vyvíja a tvorí veľkú hmotu nádoru. Rakovinové kmeňové bunky sú odolné voči bežným spôsobom liečby rakoviny, dokážu sa neuveriteľne rýchlo množiť a sú často príčinou metastáz. My sa snažíme objaviť faktory, ktoré takéto asymetrické delenie zastavia,” približuje Jana.

Vedkyňa je taktiež iniciátorkou výzvy, ktorá reaguje na korupčnú kauzu na Slovensku. Podľa nej Slovenská veda dlhodobo zápasí o prežitie a len veľmi málo vedcov pôsobiacich na Slovensku je schopných konkurovať zahraničným skupinám. To sa odráža napríklad aj v ich (ne)úspechov pri žiadaní si o európske alebo svetové granty.

Je členkou platformy ŽIJEMVEDU.SK, ktorej hlavnou úlohou je zoskupiť všetkých slovenských vedcov, či už doma alebo v zahraničí, a spoločne prispieť k zlepšeniu situácie vedy na Slovensku.

„V rámci platformy sme v Otvorenom liste premiérovi a ministerke školstva, ktorý doteraz podpísalo 1271 vedcov, okrem iného spísali 6 základných bodov, ktorých realizácia je potrebná na zlepšenie kvality výskumu a systému vzdelávania na Slovensku,” hovorí Jana.

Okrem toho organizujú konferenciu slovenských vedcov Žijem vedu naživo, kde okrem 4 popularizačných prednášok z rôznych vedeckých odborov do programu zaradili diskusiu o tom, kam sa posunula slovenská veda za posledný rok. Do diskusie oslovili zástupcov ministerstva školstva, študentov, iniciatív angažujúcich sa v oblasti vedy a vzdelávania, vysokoškolských pedagógov a súkromného sektora s vedeckým pozadím a momentálne čakajú na ich odpovede.

Jana plánuje ostať ešte pár rokov v Štokholme. V septembri minulého roka sa zúčastnila trojmesačnej pracovnej stáži v start-up R&D firme. Využila to, že Career service na Karolinskej poskytuje svojim postdokom a PhD študentom možnosť stáže na získanie skúseností aj mimo akadémie. Firmy majú takto šancu si vyskúšať a zaučiť nového kolegu a vedcom sa otvárajú nové kariérne možnosti.