Slovenské domácnosti zaskočí miliónový darček. Ministerka hospodárstva „vybojovala“ zrušenú pomoc

Štátna energetická pomoc pomáhala mnohým domácnostiam so zvládaním finančnej záťaže. Ešte v apríli tohto roka sme informovali, že sa vláda rozhodla pre zrušenie energetickej pomoci, čo mnohých Slovákov nechalo v obavách. Obzvlášť z dôvodu, že ceny energií majú v budúcom roku porásť. 

V nedeľnej diskusnej relácii V politike na TA3 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš oznámil novú formu energetickej pomoci. Štát chce vyčleniť minimálne 100 miliónov eur na pomoc domácnostiam s nízkymi príjmami v súvislosti s rastúcimi cenami energií. Informovala TASR. 

Adresná pomoc a boj Sakovej

Písali sme, že súčasná ministerka hospodárstva Denisa Saková avizovala koniec plošnej pomoci a po novom má byť pomoc cielená. „Aby sme v prípade potreby vedeli pomáhať už iba tým, ktorí to naozaj potrebujú, a nedotovali sme vykurovanie bazénov v bratislavských vilách,“ uviedla v minulosti Saková.

Analytik Ján Pišta sa ohľadom cielenej pomoci vyjadril, že je efektívnejšia a lacnejšia. Podľa jeho názoru by sa mala poskytovať v prípadoch, keď účty za energie presiahnu určité percento príjmov domácnosti.

Minister práce Erik Tomáš v nedeľu 29. septembra v relácii na TA3 oznámil, že energetická pomoc bude. Aj keď v inej forme. Suma 100 miliónov eur bola podľa jeho slov vyrokovaná práve ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou pri príprave rozpočtu. Len pre porovnanie, v tomto roku bolo na plošné dotovanie energií určených viac ako 800 miliónov eur.

„Pani ministerka hospodárstva Saková vybojovala ešte balík minimálne 100 miliónov eur energo pomoc, pretože energie aj od budúceho roka majú stúpať,“ uviedol Tomáš. 

Distribúcia týchto prostriedkov by mala prebiehať v spolupráci s rezortom práce. Očakáva sa, že regulované ceny plynu pre domácnosti vzrastú o približne 30 %, pričom výrazný nárast sa predpokladá aj pri cenách tepla.

Kritika opatrení a milionárska daň

V diskusii sa minister Tomáš stretol s opozičným poslancom Ivanom Štefunkom z Progresívneho Slovenska. Štefunko v diskusii voči Tomášovi predostrel, že štát mohol ušetriť zavedením adresnej pomoci už tento rok.

Minister Tomáš však oponoval nedostatkom času na takéto riešenia po nástupe vlády. Hoci sa obaja politici zhodli na potrebe konsolidácie verejných financií, ich názory sa rozchádzali v otázke konkrétnych opatrení.

Zatiaľ čo Tomáš obhajoval plánované zvýšenie DPH na 23 %, Štefunko varoval pred dopadom tohto kroku na občanov s najnižšími príjmami. Štefunko tiež kritizoval spôsob prijímania konsolidačného balíčka a jeho celkovú výšku 2,7 miliardy eur. Pôvodne ministri hovorili iba o 1,7 miliardy eur.

Tomáš označil argumenty Štefunka za prílišné paušalizovanie a nekorektné zjednodušovanie problému. Reagoval tým, že „ľudia dobre vedia, že vláda okamžite zaťažila bohatých, banky, regulované subjekty“.

„Ľudia s príjmami nadštandardnými už dávno platia tzv. milionársku daň, oni majú vyššiu daň ako ľudia s nižšími príjmami,“ nechal sa počuť Erik Tomáš.

Minister práce zároveň zdôraznil, že Hlas-SD nepodporí konsolidačný balíček, pokiaľ nebude na aktuálnu schôdzu parlamentu zaradený vládny návrh zákona o minimálnej mzde a pokiaľ nebudú dofinancované samosprávy. 

O koľko viac si v skutočnosti priplatíme? 

Nedávna analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prináša optimistickejší pohľad na očakávané zvýšenie cien plynu. Vychádzajúc z aktuálnych trhových trendov, ÚRSO predpokladá miernejší cenový nárast, než aký predpovedajú niektorí analytici. 

Ako sme písali, Jozef Holjenčík, predseda ÚRSO, vo svojom vyjadrení pre televíznu reláciu spochybnil predpovede niektorých analytikov. Ich odhady označil za nepodložené reálnymi údajmi, čím naznačil, že skutočný nárast cien plynu bude pravdepodobne nižší.

Najvýraznejšie zvýšenie nákladov pocítia domácnosti v tarife D3, ktoré využívajú plyn komplexne – na varenie, ohrev vody a vykurovanie. Pre tieto domácnosti sa očakáva mesačný nárast výdavkov o približne 38 eur vrátane DPH, čo v ročnom vyjadrení predstavuje navýšenie o zhruba 450 eur.

Odberatelia, ktorí plyn používajú na varenie a ohrev vody, zaznamenajú stredne výrazný nárast. Ich mesačné náklady by mali stúpnuť približne o 16 eur s DPH, čo za rok činí dodatočných 221 eur.

Najmenší dopad bude mať zvýšenie cien na domácnosti využívajúce plyn len na varenie (tarifa D1). Pre túto skupinu sa predpokladá mesačné zvýšenie o 1 euro vrátane 23 % DPH, čo v ročnom súhrne predstavuje 14,20 eura navyše.

Predpovede ÚRSO naznačujú, že hoci zvýšenie cien plynu je nevyhnutné, jeho rozsah by nemal byť taký dramatický, ako naznačovali niektoré pesimistickejšie prognózy.