Slovenské lesy sú plné húb: Odhaľujeme miesta, odkiaľ odídeš s plným košom (PREHĽAD)

Spoločne s jeseňou prichádza sezóna tekvíc, hrušiek, dobrého vína a napokon, húb. Takmer každý tretí Slovák sa môže nazvať hrdým hubárom a podľa vášnivého hubára, rodáka z hornej Nitry, Ladislava Hagara, patrí Slovensko medzi veľmoc v rámci výskytu húb. 

Skalní hubári už majú svoje tajné miesta, kde vedia, že vždy nazbierajú plné koše. Pre tých, ktorí by si neboli istí a nechcú sa v lese stratiť, existuje vynikajúca vychytávka. Je ním Aktuálna mapa výskytu húb, ktorú sprostredkuje portál nahuby.sk.

Pozreli sme sa, z ktorých miest Slováci odchádzajú s plnými košmi, čo sa im darí nazbierať a kde nepochodí absolútne nikto. Okrem toho ti prinášame tipy a triky starých hubárov. 

Húb je habadej v…

Najviac húb v rámci celého Slovenska nájdeš v Banskej Bystrici. V tomto okrese zaznamenali hubári najviac húb všetkých druhov. Všeobecne sa však najviac darí bedliam, ktoré v slovenskej kuchyni často zastávajú miesto vegánskeho rezňa. 

Pri zbieraní bedlí je nutné dať si pozor, aby si si ju nezamenil so smrteľne jedovatou Bedličkou ostrošupinatou. Tá obsahuje taký istý jed ako známa muchotrávka zelená alebo biela – amanitín. A ako ju spoznať? „Zatiaľ kým jedlá bedľa má na hlúbiku oddeliteľný posuvný prstenec, prstenec bedličky je prirastený, nedá sa ním hýbať,“ vysvetlil skúsený hubár pre zdravie.pravda.sk.

Ak sa chceš vyhnúť otrave, je nutné sledovať tieto veci: prstenec jedlej bedle olivierovej je posuvný, kožovitý a vôňa aromatická. Jedovatá Bedlička skôr smrdí a namiesto posuvného prstenca má akúsi „prirastenú sukničku“. Podobne ako muchotrávka. U jedlých bedlí je prstenec vlastne obruba z klobúka, ktorá na hlúbiku zostane, keď sa klobúk roztvorí.

Skúsený hubár preto odporúča zbierať iba bedľu vysokú, nakoľko je ťažké si ich s niečím zameniť. „Nech nezbierajú mladé zatvorené a celkovo vzrastom malé bedle, lebo potom si ju asi naozaj zamieňajú s bedličkou,“ dodáva hubár.

V rámci stredného Slovenska huby nájdeš aj v Čadci a blízkom okolí, kde sa začali vyskytovať aj huby všetkých húb, hríby.

zdroj: TASR/Ján Krošlák

Východniarom sa darí

Na druhom mieste sa v rámci počtu hubárskych zdarov ocitá metropola východu. Košičania a občania okolitých krajov majú očividne šťastie taktiež na bedle. Hubárom sa nedarilo len vo vzdialenejších lokalitách, ale aj sídliskových lesoch. Okrem spomínaných bedlí hubári našli aj masliaky či kuriatka. I tak však väčšina ľudí očakáva, kým poriadne zaprší. Druhým miestom v rámci východného Slovenska, kde neodídeš naprázdno, sú lesy Humenného. Tam poväčšine hubári nazbierali aj niekoľko košov plných kozákov.

Huby sú ťažšie stráviteľné, avšak masliaky, najmä masliak obyčajný, patria medzi tie, ktoré nášmu žalúdku nerobia až tak zle. Ako ho spoznať? Klobúčik Masliaka obyčajného má 40 – 120 mm v priemere. Najprv je polguľovitý, potom vankúšovite až plocho rozprestretý. Masliak v strede máva niekedy aj tupý hrboľ.

Najviac ho človek spozná vďaka tmavému sfarbeniu, často však býva aj v bledších farebných odtieňoch. Najčastejšie je ale čokoládovohnedý, žltohnedý, olivovo-žltý alebo aj sivasto-hnedý. Povrch má slizký. 

Západné Slovensko nezaostáva

Na západe sa oplatí navštíviť lesy v okolí Malaciek a Bratislavy. V malackých lesoch hubári opätovne ponachádzali najmä obrovské množstvo bedlí. Taktiež sa v okolí vyskytli aj masliaky či pečiarky. Ako informuje jeden z hubárov na portáli nahuby.sk na ploche o rozlohe 5×5 metrov našiel s kamarátom asi 500 kusov masliakov s váhou 25 kíl.  

V rámci Bratislavy sa huby ešte len postupne rodia, no vyzerá to tak, že sa sezóna pomaly rozbehne. V priebehu tohto mesiaca však už mali niektorí šťastie, a to hlavne na hlivy. Hliva patrí v rámci zberu húb medzi tie ľahšie, nakoľko je ťažšie spliesť si ju s nejedlou či jedovatou hubou. Okrem toho je všestranná v kuchyni a skutočne zdravá.

Známa slovenská mliekareň ide do dražby. Kedysi zarábala 20 miliónov, dnes stráca státisíce

Ako informuje Denník N, hliva patrí medzi huby bohaté na betaglukán, teda polysacharid známy svojimi imunomodulačnými vlastnosťami. Tento prvok významne posilňuje imunitný systém a prináša aj ďalšie pozitívne účinky na organizmus. 

Okrem toho je hliva bohatá na minerály ako selén, železo, meď, fosfor a draslík. Tieto prvky zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore zdravia kostí, krvného obehu a imunitného systému. Navyše, huba je cenným zdrojom vitamínov skupiny B, najmä B2, B3 a B5, ktoré sú nenahraditeľné pre energetický metabolizmus a správne fungovanie nervového systému.

Ako pripomenul Hagara, z hlivy začali dokonca vyrábať v Hlohovci aj doplnky stravy. „Túto hubu by som odporučil každému človeku, nielen chorému, každému podporí imunitu,“ povedal Hagara pre Rádio Regina Západ. 

Najhoršie z najhorších

Podľa Slovákov sa zatiaľ určite neoplatí ísť hľadať huby v okolí Rajca, Topoľčian a Trnavy. Rajec podľa mapky zaznamenal zatiaľ iba jeden záznam, aj to neúspešný. V Topoľčanoch a okolí sa síce podľa hubárov niečo tlačí, zatiaľ je však zber márny. Jeden z hubárov prešiel 6 kilometrov lesa, no v košíku sa mu nazbieralo len 10 húb.

V okolí Trnavy to vyzerá rovnako biedne. Podľa záznamu na portáli nahuby.sk sa zatiaľ v tomto okrese nevyskytuje okrem muchotrávky a sem-tam hlivy absolútne nič.