Toto slovenské mesto premení svoje trávniky na kvetinové záhony, chce pomôcť včelám  

Mnoho z nás trpí akýmsi záhradkárskym perfekcionizmom, kedy musíme mať okolo plota systematicky vysadené tujky a trávnik nesmie presiahnuť určitú výšku. Ak sa tak stane, vnímame záhradu ako neupravenú a nezdravú. Pritom je to práve naopak. Práve rozmanitosť a zjavne neupravená zeleň, ktorá si žije vlastným životom, je častokrát tým najlepším čo sa tamojšej flóre a faune môže prihodiť.

Pravidelné a intenzívne kosenia trávnatých plôch sú pritom bežnou aktivitou slovenských miest. Navyše málokto si uvedomuje, že práve motorové kosačky prispievajú k emisiám CO2. V prepočte na rovnaký výkon kosačka emituje 35-krát viac CO2 ako osobný automobil. 

zdroj: pixabay.com

Mesto Levice sa preto rozhodlo ísť cestou uvedomelého záhradkárstva. So správou prišla TASR. Radnica chce dosiahnuť pestré rastlinné plochy a to premenou trávnikov na kvitnúce lúky. Vysadené majú byť špeciálne zmesi kvetov „pre motýle” aj „pre včely”.

„Takáto plocha pôsobí nielen dekoratívne, ale prispieva aj k ochrane biodiverzity, poskytuje potravu včelám, motýľom a inému hmyzu. Uvedená kvitnúca plocha sa nekosí – len maximálne 1-krát do roka po odkvitnutí. Na takejto ploche môže rásť aj vyše 400 druhov kvitnúcich bylín, z ktorých viaceré môžu byť vo voľnej prírode chránené, vzácne alebo ohrozené,” oznámilo mesto na svojej stránke.

Golfový trávnik nie je pre prírodu tou najlepšou voľbou

Mesto chce, okrem iného, aby na všetkých plochách zelene platili pri kosení určité zásady, ktoré majú prispieť k ochrane hmyzu a iných živočíšnych druhov.

zdroj: pixabay.com

Aj pri najfrekventovanejších trávnikoch (určených na pobyt) mesto ponechá minimálnu výšku trávy 10 centimetrov. Väčšina trávnatých plôch sa bude kosiť postupne, pričom približne  20 % zostane celkom nepokosených. To všetko preto, aby sa ochránila fauna, ktorá zimuje v trávnatých porastoch. Niektoré plochy sa budú kosiť dokonca len 1-krát alebo 2-krát za rok, aby prosperovali aj jednoročné rastliny.

Slovenské mestá bez pesticídov

Samostatnou kapitolou je v našich mestách využívanie škodlivých pesticídov. Od jari do leta sa ľudia v mestách a dedinách pohybujú na chemickom bojisku, o ktorom však drvivá väčšina spoločnosti ani netuší. Ľudia nikdy presne nevedia čoho a kedy sa nadýchnu, čo zjedia alebo čo sa im dostane pod kožu. Spoločnosť si zvykla postrekovať zeleninu, chodníky, trávniky aj ovocné stromy.

Len 23-ročný Ivan Iľko preto v slovenských mestách zavádza jedinečný projekt Zóny bez pesticídov. Ten bol už úspešne realizovaný v meste Trnava, ktorá vytvorila 7 zón bez pesticídov, medzi ktorými je šesť parkov a jedno sídlisko. Na týchto plochách sa v spolupráci s odborníkmi na ekológiu starajú o dreviny, trávniky a ostatné rastliny podľa ekologických zásad a používajú proti škodcom prírode blízke postupy.

Treba pritom podotknúť, že mnoho miest v našej krajine ešte aj dnes používa na ničenie buriny glyfosát, zatiaľ čo také Škótsko sa jej zbavuje horúcou vodou.

„Vďaka podpore Startitup sa nám podarilo zviditeľniť náš projekt, pričom nás oslovili ďalšie mestá, ktoré majú záujem o zóny bez pesticídov. Najbližšie by naše zóny mali vzniknúť v meste Nové Zámky a Trenčín,” dodáva Ivan.

zdroj: levice.sk, TASR, Zonybezpesticidov.sk