Slovenskí pestovatelia bijú na poplach: Úroda jabĺk môže byť najnižšia za posledných 7 rokov

Pre slovenských pestovateľov jabĺk, hrušiek, broskýň a marhúľ tento rok zrejme nebude najlepší. Vyplýva to z pravidelných odhadov úrody ovocia, ktoré vykonáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) v Bratislave.

Odhaduje sa napríklad, že celková úroda marhúľ môže byť až o polovicu nižšia ako vlani a jabĺk by mohlo byť menej o 13,6 %. Ak sa naplnia tieto odhady, úroda jabĺk tak bude najnižšia za posledných sedem rokov. Informovala o tom Monika Opartyová z ÚKSUP. 

„V porovnaní s minuloročným štatistickým zisťovaním konečnej produkcie ovocia sú tohtoročné odhady úrody nižšie pri jablkách približne o 4 227 ton (pokles o 13,6 %), pri hruškách o 128 ton (pokles o 12,2 %), pri broskyniach o 62 ton (pokles o 4,9 %) a pri marhuliach o 249 ton (pokles o 53,8 %).“

„Reálna úroda sa zisťuje až k 31. decembru, už tieto odhady však ukazujú, že tento rok domácemu ovociu veľmi nepraje. Najviac to vidno pri marhuliach, ktoré zničili najmä jarné mrazy, no zaujímavosťou je aj klesajúca úroda jabĺk,“ spresnila generálna riaditeľka ÚKSÚP v Bratislave Štefánia Buschbacher.

Napríklad v porovnaní s rokom 2018, keď bola úroda ovocia pomerne bohatá a slovenskí pestovatelia vyprodukovali viac ako 43 000 ton jabĺk, sa tento rok podľa jej slov očakáva menej domácich jabĺk až o takmer 17 000 ton. „Ak sa odhady naplnia, vyzerá to tak, že od roku 2017 budeme mať najnižšiu úrodu jabĺk,“ upozornila generálna riaditeľka ÚKSÚP.

Ingrid si prešla v práci šikanou. Keď sa ozvala, oči jej zalepili odstupným a zbavili sa jej

Podľa inšpektorov ÚKSÚP je pre bohatú úrodu ovocia dôležitá najmä závlaha, výživa a ochrana pred mrazmi. Práve jarné mrazy môžu výrazne ovplyvniť úrodu ovocia, v lete to môže byť zase krupobitie, nedostatok vlahy, ale aj jej nárazový prebytok pri výdatných dlhšie trvajúcich dažďoch, ktoré môžu spôsobiť, že plody praskajú a nedorastajú do takej veľkosti, ako by mali.

Aj deficit živín sa môže prejaviť znížením úrody. Pre správny rast stromov sú dôležité najmä dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Vhodné je dopĺňať aj humus do pôdy.

„Veľmi dôležité je aj to, aby si pestovatelia všímali ochorenia a škodcov a včas proti nim zakročili správnym postrekom alebo iným odporúčaným spôsobom. Aj preto ÚKSÚP pravidelne informuje pestovateľov, ale aj verejnosť prostredníctvom svojej webovej stránky a sociálnych sietí o aktuálnych ochoreniach rastlín a stromov a vhodných postrekoch proti nim. Zároveň pripomíname, že dobrou voľbou môže byť aj výber rezistentných odrôd,“ dodala Buschbacher.

Problémy sú aj so zemiakmi

Výmera zemiakov na Slovensku je najnižšia za posledných 30 rokov. Podľa Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR klesne v tomto roku výmera konzumných zemiakov pod 5 000 hektárov. Ide o najnižšiu výmeru v ére slovenskej samostatnosti. Pred desiatimi rokmi sa zemiaky, ktoré sú považované aj za „druhý chlieb“ Slovákov, pestovali na dvojnásobne väčšej výmere.

Za nezáujmom rozširovať pestovateľské plochy treba podľa zemiakárov hľadať predovšetkým prístup zo strany štátu, ktorý nenačúva potrebám pestovateľov. Omnoho väčší potenciál vidia pestovatelia aj pri pestovaní sadbových zemiakov, o ktoré je záujem v celej EÚ. Na Slovensku sa však pestujú len na približne 284 hektároch, čo je rovnako historicky najnižšia výmera.

Hasiči zasahujú na Zlatých Pieskoch, voda tam vyplavila mŕtve telo

Slovensko bolo podľa pestovateľov kedysi zemiakárskou veľmocou. Významní pestovatelia, predovšetkým na východe krajiny, však od pestovania postupne upustili a väčšinu produkcie možno dnes nájsť na západe SR. Dôvodom je prístup k vode, ktorá sa stala pri pestovaní zemiakov rozhodujúcim faktorom. Pestovať zemiaky bez závlah je podľa nich veľkým rizikom.

„Závlahy sú u nás v zlom stave a fungujú len tam, kde do nich investujú samotní pestovatelia. Okrem modernizácie aktuálnych však potrebujeme budovať aj nové závlahy a podporiť aj tých, ktorí dnes nezavlažujú, no chceli by,“ zdôraznil predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast.

Počas sezóny je v obchodoch slovenských zemiakov dostatok. Ak však chce pestovateľ dodávať do obchodných sietí aj po sezóne, musí vedieť zásoby uskladniť. Ak predáva zemiaky aj po novom roku, musí mať klimatizovaný sklad, s čím sú však spojené vysoké náklady na prevádzku.

„Práve vysoké ceny energií, slabá podpora pestovateľov a minimum výziev na budovanie skladov odrádza pestovateľov od zväčšovania pestovateľských plôch. Naša sebestačnosť pri zemiakoch z týchto dôvodov dnes klesla pod 50 %,“ vysvetlil Šumichrast.