Slovenskí politici míňajú na propagáciu tisíce. Matka sociálnych sietí sa to však chystá zatrhnúť
- Slovenskí politici, ktorí sú na sociálnych sieťach najúspešnejší, majú zrejme problém
- Ich reklamy by sa mohli obmedziť, Meta zrejme zmení pravidlá
- Slovenskí politici, ktorí sú na sociálnych sieťach najúspešnejší, majú zrejme problém
- Ich reklamy by sa mohli obmedziť, Meta zrejme zmení pravidlá
Slovenským politikom ako sú predseda Smeru Robert Fico, šéf Republiky Milan Uhrík či Tomáš Špaček taktiež spadajúci pod Uhríkovo hnutie hrozí, že prídu o svoj veľký zdroj šírenia kampane.
Ako uvádza agentúra Reuters, spoločnosť Meta zastrešujúca Facebook a Instagram uvažuje nad zmenou svojich pravidiel týkajúcich sa osobnej a politickej reklamy pre používateľov v Európe.
Práve vyššie spomenuté osoby patria do top trojky najaktívnejších slovenských poslancov na Facebooku. Z dát agentúry New School Communications vyplýva, že najúspešnejším je Fico, ktorý mal k 20. marcu približne 125-tisíc interakcií (reakcií, komentárov či zdieľaní).
Nasleduje za ním poslanecký asistent z Republiky Špaček, ktorý svoju stránku kŕmi najmä proruským obsahom. K rovnakému dňu dosiahol viac ako 116-tisíc interakcií. Tretí je už spomínaný Uhrík s takmer 89-tisíc interakciami. Rebríček Facebooku pokračuje prezidentkou Čaputovou (79-tisíc) a top 5 uzatvára Igor Matovič (35-tisíc).
Čo sa týka Instagramu, rebríčku jasne kraľuje Zuzana Čaputová, ktorej profil dosahuje 130-tisíc interakcií. Nasleduje po ňom značná medzera a na druhom mieste stojí predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka (9 851). Top trojku uzatvára poverený premiér Eduard Heger (9 698).
Reklama
No pri pohľade na výdavky jednotlivých politikov na platenú reklamu na sociálnych sieťach rebríčku dlhodobo dominoval Marián Kotleba. Toho však počas uplynulého mesiaca predbehol Michal Šimečka, ktorý k 27. marcu zaznamenal výdavky za reklamu vo výške 7 621 eur.
Kotleba obsadil k rovnakému dňu druhé miesto s výdavkami v hodnote 4 420 eur. Do najsilnejšej trojky sa dostal aj europoslanec Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska, ktorého reklama vyšla zatiaľ na 3 202 eur. Nasledujú Majerský (KDH), Fico (Smer – SD), Pellegrini (Hlas – SD) a Kamenický (Smer – SD).
Ostatní politici na reklamu minuli do 27. marca menej ako 1 000 eur.
Nuž a práve tí najaktívnejší by mohli prísť o tento spôsob šírenia svojho vplyvu. Meta sa plánovanými obmedzeniami snaží zmierniť vplyv pripravovaných nariadení Európskej únie na jej reklamné podnikanie.
Vedúci pracovníci spoločnosti diskutujú o zákaze politických reklám v Európe kvôli obavám, že Facebook a Instagram nebudú schopné splniť nové nariadenia EÚ zamerané na online kampane, píše Reuters.
Obavy Mety
Definícia politických reklám v rámci plánov Únie bude taká široká, že vedúcim predstaviteľom Mety to naháňa strach. Pre firmu by bolo jednoduchšie odmietnuť všetky platené politické kampane na jej patriacich sociálnych sieťach.
Medzitým denník The Wall Street Journal uviedol, že Meta by mohla bežným európskym používateľom Facebooku a Instagramu povoliť možnosť odhlásenia sa z preberania určitých vysoko personalizovaných reklám. Namiesto toho im zrejme ponúkne odlišnú verziu svojich služieb, ktorá by na nich zacielila iba reklamy spadajúce pod isté kategórie.
Európska únia proti Mete
Materskej spoločnosti Facebooku sa v súčasnosti blíži termín splnenia dvoch rozhodnutí Írskej komisie na ochranu údajov, ktorá nesie zodpovednosť za presadzovanie európskych zákonov týkajúcich sa Mety. Práve kvôli tomu by mohli nastať potenciálne zmeny ohľadom reklám na spomínaných sociálnych sieťach.
Európska komisia minulý rok v decembri Metu varovala, že porušuje protimonopolné zákony EÚ. Podľa Komisie spoločnosť na Facebooku a Instagrame zavádzala nespravodlivé obchodné podmienky pre konkurenčné inzertné služby.
Zákonodarcovia Únie sa preto vo februári dohodli na prísnejších pravidlách cielenej politickej reklamy. Tá mala okrem iného pomôcť i v boji proti dezinformáciám v predvolebných obdobiach.
Navrhované pravidlá po novom od Mety vyžadujú, aby poskytovala viac údajov o svojich cielených politických reklamách. Americká spoločnosť sa taktiež musí vysporiadať s uloženou pokutou vo výške 4 percent jej globálneho obratu.
Meta doposiaľ nereagovala na žiadosti agentúry Reuters o komentár.
Zdroje: Reuters, New School Communications, The Wall Street Journal