Slovenskí seniori žijú ako králi. O týchto výhodách môžu ostatné krajiny iba snívať

Každá krajina pristupuje k dôchodkom pre seniorov rôzne. Záleží nielen od sumy, ale aj od pravidiel systému, ako možnosť práce pri dôchodku alebo zdanenie penzií. Slovenskí dôchodcovia sa práve v tomto porovnaní umiestnili výborne.

Ako uvádza portál oPeniazoch.sk, náš dôchodkový systém má najlepšiu kombináciu týchto faktorov.

Slovensko tesne pod priemerom EÚ

Slovensko je mladá krajina, kde starší ľudia tvoria len približne 35 % z pracujúcej populácie. Podľa analytikov preto na dôchodky vynakladáme menej peňazí v pomere k celkovej ekonomike ako väčšina krajín EÚ. Minulý rok tvorili výdavky na dôchodky 7,61 % z ekonomického výkonu.

Analytici upozorňujú, že pre spravodlivé porovnanie je treba vzťahovať výšku štátnych výdavkov na dôchodky k počtu starších ľudí v pracovnej sile.

Obľúbená „potravina z prírody“ je skutočný životabudič. Sezóna jej zberu je v plnom prúde

„Podľa takto zostaveného indexu sa Slovensko za rok 2021 nachádza tesne pod priemerom EÚ, keď na dôchodky vynakladá podobnú sumu ako Česko alebo Taliansko, ktoré už prešlo procesom starnutia populácie,“ dodávajú analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy.

Pracujúci v Rakúsku, Holandsku, Francúzsku, Grécku a Švédsku prispievajú na dôchodky najviac. Naopak, v Chorvátsku, Írsku, Estónsku, Bulharsku a Maďarsku je príspevok najmenší.

Pravidlá dôchodkových systémov

Suma peňazí na dôchodky nie je jediné meradlo situácie seniorov. Dôležité sú aj pravidlá dôchodkových systémov. V krajinách, ktoré dávajú viac na dôchodky, často zdaní dávky a neumožňujú pracovať pri plnom dôchodku. Na druhej strane, v krajinách, kde štát na dôchodky dáva menej peňazí, obvykle neberú daň z dôchodku.

„Slovenskí dôchodcovia tak majú najlepšie z oboch – starobné dôchodky sa nezdaňujú a zároveň môžu seniori popri práci poberať plné dôchodky,“ uzatvárajú analytici inštitútu.

Slovákom ležia peniaze na bežných účtoch

Mýtus, že Slováci na investovanie nemajú v porovnaní so západnými krajinami dostatok peňazí, neplatí. Podľa štatistík NBS majú v bankách uložených približne 43 miliárd eur. Čo nám však jednoznačne chýba, je dostatočná finančná gramotnosť. Podľa údajov NBS, až 70 % tejto sumy je totiž uložených na bežných účtoch, kde úspory požiera inflácia.

Kým v zahraničí je téma investovania či individuálneho sporenia si na dôchodok bežná, znalosti Slovákov v tejto oblasti stále patria len k európskemu priemeru. Väčšina z našich úspor leží na bežných účtoch a iba približne pätinu naozaj investujeme – najmä do dôchodkových sporiacich systémov alebo nehnuteľností.

Úpravu bytu ti zacvaká štát. Rezort práce ponúka tisícky eur pre jednu skupinu Slovákov

Podľa prieskumov však väčšina ľudí neverí, že sa o nich štát dokáže postarať a v starobe budú dostávať dostatočne vysoký dôchodok. Nedôveru prehĺbili aj novou vládou avizované zmeny v druhom dôchodkovom pilieri. Ten sa už v minulosti opakovane menil.

Teraz je v hre napríklad využitie ľuďmi nasporených prostriedkov na plátanie dier v iných častiach štátneho rozpočtu, prípadne jeho otvorenie. To by umožnilo sporiteľom z II. piliera vystúpiť a prerozdeliť svoje úspory do iných, potenciálne aj výnosnejších fondov či investičných možností.

Preferujeme investovanie do nehnuteľností

Krátkodobých či dlhodobejších možností na investovanie na trhu je dnes množstvo. K tým konzervatívnym patria investičné či ETF fondy, rizikovejšie zastupujú napríklad akcie. V obľúbenosti však u Slovákov jednoznačne dominujú nehnuteľnosti.

„Potreba vlastniť vlastnú nehnuteľnosť namiesto bývania v prenájme u Slovákov dominovala vždy. Vlna mimoriadne lacných hypoték, ktorá skončila až pred rokom či dvoma, však mnohým rodinám umožnila kúpiť si napríklad druhý či dokonca tretí byt, ktorý potom začali prenajímať. Zároveň profitujú zo všeobecného rastu cien nehnuteľností, takže po 5, 10 či 15 rokoch naozaj dokážu byt predať o desiatky percent drahšie,“ vysvetľuje Peter Maslík, spoluzakladateľ investičnej platformy Investown.

S takýmto investovaním do nehnuteľností sa však spája aj niekoľko „povinností“.

„S vlastníctvom nehnuteľnosti prichádzajú viaceré ťažkosti, napríklad nutnosť priebežných opráv po nájomníkoch, alebo aj pomerne náročné hľadanie potenciálneho kupcu, ak chcete svoju investíciu do bytu či domu zlikvidniť. Ale samozrejme, tou najväčšou prekážkou je nutnosť disponovať dostatkom peňazí alebo spĺňať čoraz prísnejšie pravidlá pre poskytnutie hypotéky, aby ste si niektorú z čoraz drahších nehnuteľností mohli vôbec kúpiť,“ vysvetľuje Maslík.