Slovensko čakajú extrémne vysoké teploty. Odborníci radia, ako prežiť tohtoročné horúčavy

Vysoké letné teploty môžu ohroziť každého z nás a spôsobiť zdravotné problémy ako prehriatie tela, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Dodržiavaním základných preventívnych opatrení však môžeme tieto riziká výrazne znížiť a zmierniť tak negatívne dopady horúčav.

Ľahko stráviteľná strava

Ako informuje Úrad verejného zdravotníctva SR, strava v letných mesiacoch by mala byť ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou. V teplých obdobiach organizmus nepotrebuje produkovať toľko tepla ako v zime. Zároveň je však nevyhnutné, aby bola strava bohatá na živiny.

„Zložením má byť strava vyvážená a pestrá, mala by obsahovať dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky, najmä nasýtené tuky a na jednoduché sacharidy,“ vysvetlila doktorka Tatiana Červeňová, hlavná hygienička SR.

„Strava by mala obsahovať dostatok ovocia a zeleniny, najmä sezónnych, ktoré okrem tekutín obsahujú množstvo cenných živín, ako sú vitamíny, minerálne látky, enzýmy a vláknina. V lete je priebežné dopĺňanie vitamínov a minerálnych látok stravou obzvlášť dôležité.“

Slnečné žiarenie pri dlhodobom vystavení znižuje hladinu antioxidantov v tele, najmä vitamínov A (betakarotén – provitamín A), C, E a lykopénu. Dajú sa však jednoducho doplniť vhodnou stravou.

Vitamín A nájdeme v mrkve, paradajkách, malinách, marhuliach, masle a rybách. Vitamín C je obsiahnutý najmä v ovocí, ako sú čierne ríbezle, jahody, citrusy, kivi, maliny a černice, ale aj v zelenine, vrátane papriky, karfiolu, kelu, kalerábu a paradajok. Vitamín E sa vyskytuje v rastlinných tukoch a olejoch, zelenine, orechoch a obilných klíčkoch. Lykopén, silný antioxidant, nájdeme v paradajkách a červenom melóne.

Pitný režim

Ako uvádza Natureword, medzi najlepšie potraviny, ktoré môžeš konzumovať počas horúčav, patria uhorky s 96 % vody, vodný melón s 91 % vody, reďkovky s 95 % vody, zeler s 95 % vody, šalát a paradajky s 94 % vody, špenát s 91 % vody a mrkva s 88 % vody.

Potrebné množstvo tekutín závisí od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, fyzickej aktivity, zloženia a množstva stravy, teploty ovzdušia či zdravotného stavu. Základom pitného režimu by mala byť čistá pitná voda, pričom sladené nápoje by sa mali obmedzovať kvôli vysokému obsahu cukru.

Ideálna je obyčajná voda doplnená minerálnymi vodami. Počas horúčav sa odporúča vypiť minimálne 2 až 4 decilitre tekutín na 10 kilogramov hmotnosti, čo predstavuje približne 1,5 až 3 litre tekutín denne. Toto množstvo sa zvyšuje u ľudí, ktorí vykonávajú fyzickú prácu a viac sa potia.

Piť by sa malo v menších dávkach a pravidelne, ešte pred pocitom smädu. Je dôležité prijímať tekutiny rovnomerne počas celého dňa, aby bol organizmus dostatočne hydratovaný. V horúčavách sa odporúča obmedziť nápoje s obsahom chinínu, kávu a alkohol, pretože tieto nápoje smäd nezmierňujú a podporujú vylučovanie vody z tela.

Starší ľudia sú počas horúčav obzvlášť náchylní na nedostatočný príjem tekutín a výživu. Vážne následky horúčav a dehydratácie sú často viditeľné u seniorov, ktorí zostávajú celý deň v rozhorúčených bytoch bez prístupu k čerstvému vzduchu. Rovnako treba dbať na to, aby mali deti dostatočný prísun tekutín, a to najmä počas fyzickej aktivity.