Slovensko čelí plynovej kríze: Hlas hovorí o podraze, PS obviňuje Fica a rokovania s Ukrajinou sa preložili

Slovenská vláda sa vo štvrtok 9. januára chystá do Bruselu, aby rokovala o zásadnom probléme – zastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Rokovania sa zúčastní premiér Robert Fico (Smer-SD) a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD), informuje TASR.

K tomuto kroku došlo po neúčasti ukrajinskej strany na pôvodne plánovanom rokovaní v utorok. Situácia sa komplikuje tým, že platnosť zmluvy o tranzite plynu sa skončila už na konci roka 2024.

Zásadné rozhodnutie Kyjeva

Rozhodnutie Ukrajiny ukončiť tranzit plynu cez svoje územie vyvolalo kritiku nielen od slovenskej vlády, ale aj od koaličných a opozičných strán. Strana Hlas označila tento krok za „zásadný“, pričom poukázala na doterajšiu podporu, ktorú Slovensko Ukrajine poskytlo. Podľa Hlasu tento postup „zrádza dôveru a férovosť vzájomných vzťahov“.

Predseda slovenskej vlády Fico zdôraznil, že tento krok bude mať výrazný ekonomický dopad. Slovensko príde o stámilióny eur z tranzitných poplatkov a zároveň sa zvýši cena plynu, čo ovplyvní aj ceny základných potravín, ako sú chlieb či rožky.

Vyhrotené vzťahy medzi Bratislavou a Kyjevom

Ukrajinský veľvyslanec pri EÚ Vsevolod Čencov v rozhovore pre magazín Politico odmietol tvrdenia slovenskej vlády, že Kyjev zmaril rokovania o energetických dodávkach. Podľa Čencova iniciovala diskusiu samotná Ukrajina, no mala sa týkať hrozieb zo strany slovenského premiéra o zastavení dodávok elektriny na Ukrajinu a krátení pomoci ukrajinským utečencom, dodáva TASR.

„Ukrajina spustila mechanizmus včasného varovania po Ficových hrozbách, a nie kvôli rokovaniam o plynovom tranzite,“ uviedol Čencov. Dodal, že ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko plánoval účasť na schôdzke, no musel zostať na Ukrajine kvôli vážnej situácii v energetickom sektore.

Čencov tiež zdôraznil, že Európska komisia navrhla presun rokovaní na iný termín, pričom Kyjev podporil možnosť online rokovania, ktorá však nebola prijatá.

Šimečka kritizuje Fica

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka ostro kritizoval premiéra Fica za neschopnosť predísť krízovej situácii. Podľa Šimečku Fico „prehral všetko – plyn, peniaze za tranzit aj rešpekt našich partnerov“.

Šimečka navyše obvinil Fica z dlhodobej nečinnosti v oblasti diverzifikácie dodávok plynu. „Namiesto dobrých vzťahov s Kyjevom a EÚ sa vybral radšej kolenačkovať za Putinom do Moskvy,“ vyhlásil Šimečka.

Jeho kritika smerovala aj k Ficovej údajnej ignorácii diverzifikácie energetických zdrojov počas 14 rokov vo vláde.

Postoj Hlasu a návrhy riešení

Strana Hlas podporuje otvorenie tejto témy na koaličnej rade a zdôrazňuje potrebu zabezpečenia stability energetických dodávok v nasledujúcich rokoch. Podľa ich stanoviska by Slovensko malo zvažovať otázku ďalšej podpory Ukrajiny v jej úsilí o vstup do EÚ, ak Kyjev neprejaví rovnakú úroveň rešpektu a spolupráce.

„Slovensko už Ukrajine poskytlo výraznú vojenskú, politickú a humanitárnu pomoc,“ uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková. Strana Hlas pritom trvá na tom, že otvorené otázky by sa mali riešiť rokovaniami za účasti Európskej komisie, nie jednostrannými krokmi.

Riziká a hľadanie riešení

Zastavenie tranzitu plynu má pre Slovensko zásadné dôsledky. Okrem finančných strát z poplatkov za tranzit sa očakáva zvýšenie cien plynu, čo priamo ovplyvní domácnosti aj podniky. Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) je však dôležité zachovať chladnú hlavu a riešiť situáciu diplomatickou cestou.

Holjenčík, predseda ÚRSO, zdôraznil, že cena plynu sa bude odvíjať od burzových hodnôt, pričom Slovensko stratilo dlhodobý kontrakt s Ruskom. „Nemôžeme sa tváriť, že ceny nepôjdu hore, keďže kontrakt už neexistuje,“ uviedol.

Slovensko v energetickej kríze

Slovensko sa ocitlo v centre energetickej krízy, ktorá sa dotýka nielen domácností, ale aj medzinárodných vzťahov. Podľa analytikov je situácia dôkazom potreby diverzifikácie zdrojov a budovania energetickej nezávislosti.

Fico, ktorý už avizoval možné recipročné opatrenia voči Ukrajine, vrátane zastavenia dodávok elektriny a obmedzenia humanitárnej pomoci, čelí tlaku nielen od opozície, ale aj od vlastných koaličných partnerov. Ako sa však situácia vyvinie, ukáže až rokovanie v Bruseli.

Jedno je isté – Slovensko potrebuje jasnú stratégiu, ktorá zabezpečí stabilitu a ochranu národných záujmov v oblasti energetiky. Rokovania s EÚ budú preto kľúčové pre budúcnosť krajiny.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika