Slovensko chce začať účinne bojovať s hoaxami aj na Facebooku. Takto to má vyzerať

  • Nový zákon by mal prispieť k boju s dezinfoscénou
  • Zodpovednosť majú prebrať samotné platformy, na ktorých sa tieto klamlivé informácie šíria
remisova a socialne siete
TASR/Jakub Kotian, Unsplash/Jeremy Bezanger
  • Nový zákon by mal prispieť k boju s dezinfoscénou
  • Zodpovednosť majú prebrať samotné platformy, na ktorých sa tieto klamlivé informácie šíria

Najskôr sa problém ignoroval, dnes už vypíname weby a ministerstvo prichádza aj s novým návrhom zákona. Boj proti dezinformáciám naberá na obrátkach. O tom, aké budú zmeny efektívne a udržateľné, však zatiaľ môžeme len polemizovať. 

O najnovších informáciách a zmenách informuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Slovenskej republiky. Štát chce však zodpovednosť za šírenie klamlivých informácií pripísať samotným platformám.

K boju s jednotlivcami šíriacimi nepravdivé informácie tak chcú prinútiť aj veľké platformy. Za nedostatočný dohľad im môžu hroziť sankcie. 

Zodpovednosť nesú platformy

Zodpovednosť za kontrolu a správu škodlivého obsahu na internete majú niesť poskytovatelia elektronických služieb. Ak si svoje povinnosti nesplnia, môžu byť sankcionované.

Vyplýva to z predbežnej informácie k pripravovanému zákonu o opatreniach proti šíreniu nedovoleného obsahu z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR.

„Škodlivý a nebezpečný obsah sa šíri najmä na sociálnych sieťach a platformách, ich prevádzkovatelia na tom zarábajú milióny eur, ale doteraz neboli schopní a ochotní prijať také opatrenia, ktoré by šíreniu dezinformácií či nepriateľskej propagandy účinne bránili,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová (Za ľudí).

Štát musí mať podľa nej prostriedky, ako zamedziť šíreniu protizákonného obsahu, „ktorý programovo rozoštváva spoločnosť, destabilizuje ju a v konečnom dôsledku môže ohroziť aj životy ľudí a bezpečnosť našej krajiny“.

Z predbežnej informácie vyplýva, že regulácii majú podliehať poskytovatelia elektronických služieb, ktoré sú dostupné na území SR. Sídlo poskytovateľa elektronickej služby nemá byť rozhodujúce.

Možnosť iniciovať zamedzenie šírenia nedovoleného obsahu smerom k poskytovateľovi elektronickej služby má mať aj štátny orgán ako regulátor v tejto oblasti.

Čo všetko predstavuje takýto obsah?

Za nedovolený by sa mal považovať ten obsah, ktorý obsahuje znaky skutkových podstát existujúcich trestných činov. Ide napríklad o podporu či propagáciu extrémizmu, hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Tiež o popieranie a schvaľovanie holokaustu i zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti.

„Ďalej ide taktiež o trestné činy ako nebezpečné vyhrážanie, šírenie poplašnej správy, vyzvedačstvo, ohrozenie utajovanej skutočnosti či sexuálne zneužívanie a mnohé ďalšie,“ priblížil vedúci tlačového oddelenia MIRRI SR Andrej Ďuríček. Legislatíva je inšpirovaná nemeckou právnou úpravou.

„Budeme vyžadovať zodpovedný prístup platforiem, ktoré v prípade nefunkčného systému kontroly bude môcť štát aj sankcionovať,“ zdôraznila ministerka.

Zároveň ubezpečila, že legislatíva neobmedzí ústavné právo na slobodu slova a slobodné šírenie informácií, ktoré patria k základom slobodnej a demokratickej spoločnosti.

Paragrafové znenie návrhu zákona by sa do pripomienkového konania malo dostať v máji. Verejnosť môže k pripravovanému zákonu posielať návrhy do 3. mája na mail legislativa@mirri.gov.sk.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroj: TASR

Najnovšie videá

Trendové videá