Slovensko dnes zasiahnu dve búrkové vlny. Meteorológovia bijú na poplach (PREDPOVEĎ)

Počasie na Slovensku dnes výrazne ovplyvňuje studený front. Tento front prináša nielen zrážky, ale aj búrky. Včera sa silné búrky s intenzívnymi zrážkami presúvali cez Rakúsko a v skorých ranných hodinách napokon dosiahli naše územie.

Západné Slovensko zažilo prvé kvapky dažďa už skoro ráno. Ako informuje portál iMeteo.sk, od 6.00 sa začali vyskytovať prvé búrky v okolí miest ako Trnava a Komárno.

Zrážkové pásmo postupuje ďalej na východ, no očakáva sa, že doobeda v tejto oblasti zrážky prestanú. Počasie sa však nezlepší natrvalo, pretože popoludní nás čaká ďalšie kolo dažďa a búrok.

Ako budú búrky počas dňa postupovať?

Popoludní sa na severných horských oblastiach očakáva ďalšie kolo búrok. Vlna búrok sa začne tvoriť vo vlhkom vzduchu, ktorý podporí vznik kopovitej oblačnosti. Tieto búrky, známe ako orografické, môžu byť obzvlášť nebezpečné kvôli svojej statickosti, čo znamená, že môžu zostať na jednom mieste dlhší čas.

Na malých územiach môžu tieto búrky priniesť veľké množstvo zrážok. Tým vzniká riziko prívalových povodní, ktoré môžu zaplaviť oblasť v krátkom čase a spôsobiť značné škody.

Odvody sa v roku 2025 zásadne zvýšia. Daňový odborník potvrdil nové sumy (PREHĽAD)

Ďalšia vlna búrok by mala doraziť popoludní od západu, z Česka a Rakúska. Prvé búrky by mohli zasiahnuť Záhorie krátko po 14.00, a následne sa rozšíria aj do ďalších okresov západného Slovenska. Tieto búrky môžu byť sprevádzané silnými sprievodnými javmi.

Na západe Slovenska môžeme očakávať búrky s krúpami a silnými poryvmi vetra. Tieto extrémne javy môžu spôsobiť škody na majetku a ohroziť bezpečnosť ľudí.

Vo štvrtok podvečer sa táto vlna búrok bude presúvať zo západného Slovenska smerom k strednému Slovensku. Búrky by mali postupne slabnúť a v neskorých večerných hodinách zaniknú.

Priprav sa na ďalšiu vlnu horúčav

Od stredy sa na Slovensku oteplilo a budúci týždeň očakávame ďalšiu vlnu horúčav. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozornil, že relatívne chladnejšie počasie skončilo v noci z utorka (6. 8.) na stredu. Uviedol to na sociálnej sieti.

„Už v stredu bude nad naším územím v nevýraznom tlakovom poli vo voľnej atmosfére v hladine 850 hektopascalov okolo 15 stupňov Celzia a na juhu bude v nížinách až do 32 stupňov Celzia. Potom sa otepľovanie v uvedenej hladine síce až do nedele viac-menej zastaví, ale v prvej polovici budúceho týždňa sa naša oblasť dostane na zadnú stranu tlakovej výše, ktorej stred sa postupne od západu premiestni až nad Čierne more. Do našej oblasti začne preto od juhozápadu až západu prúdiť veľmi teplý, pôvodom tropický vzduch,“ priblížili meteorológovia.

zdroj: TASR/Dano Veselský

Najteplejšie by malo byť na juhozápade v prvej polovici budúceho týždňa. V predpovedi je ešte stále dosť veľká miera neistoty a zatiaľ ani nie je dostatočne presne jasný dátum nástupu veľmi teplého počasia (stále je to ešte predpoveď na šesť a viac dní vopred), ale už je viac-menej takmer isté, že budúci týždeň tu máme ďalšiu vlnu horúčav,“ dodali.

Sucho na Slovensku

Na väčšine územia Slovenska sa vyskytuje sucho rôznej intenzity, výnimkou sú stredné a horné Považie, Kysuce a severovýchod Slovenska v oblasti Stropkova a Medzilaboriec. Extrémne suché podmienky sú na Záhorí a v okolí Prievidze, veľmi sucho je aj na zvyšku západného Slovenska, v južnej časti Banskobystrického kraja a veľkej časti Košického kraja. Pre TASR to uviedla Lívia Labudová, vedecko-technická pracovníčka pre meteorológiu a klimatológiu SHMÚ.

Na väčšine sledovaných lokalít pretrváva sucho 20 až 30 dní. Pôdne sucho sa začalo vyvíjať od polovice júla kvôli suchému a veľmi teplému počasiu.

„Podľa výstupov monitoringu pôdneho sucha k 4. augustu sme pozorovali výrazné až extrémne pôdne sucho na takmer 29 percentách územia, teda takmer na tretine Slovenska,“ povedala Labudová. Najhoršia situácia je podľa nej na strednom Slovensku, najmä v regióne Oravy, ale aj v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre.

Na celom Slovensku je relatívne nasýtenie pôdy pod hranicou 50 percent, čo predstavuje podľa odborníčky bod zníženej dostupnosti pôdnej vlahy pre vegetáciu.

„Najnižšie hodnoty relatívnej pôdnej vlhkosti (do desať percent), a to najmä v hornej časti pôdy, boli zaznamenané na Záhorí, Myjave, priľahlých pohoriach Podunajskej nížiny, v Strážovských vrchoch, Malej a Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách, Slovenskom stredohorí, Slovenskom rudohorí, na Cerovej vrchovine a v Juhoslovenskej kotline,“ priblížila Labudová.