Slovensko je čoraz bližšie k veterným elektrárňam. Envirorezort stanovil dôležitý termín pre jednu z nich

Slovensko sa opäť priblížilo k veterným elektrárňam. Ich povoľovanie v krajine by sa malo zrýchliť, Slovensko sa totiž pripojilo k iniciatíve Európska charta pre vietor, informovala TASR. Iniciatíva obsahuje napríklad aj záväzky na vybudovanie nových kapacít do roku 2026. Môže to znamenať aj termín pre veternú elektráreň na Orave.

Člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE, teda obnoviteľných zdrojov energie, Ján Lacko pripomenul, že Slovensko je na predposlednej priečke vo využívaní vetra. Patrí pritom ku krajinám najzávislejším od dovozu plynu, napríklad aj z Ruska.

Dodal, že iné krajiny vrátane Česka či Poľska začali aj v dôsledku energetickej krízy vytvárať podmienky na rýchlejší rozvoj veternej energetiky už vlani. Slovensko však zatiaľ stále prešľapuje na mieste.

Projekty veterných elektrární stále brzdia administratívne aj iné bariéry. „Pritom veterné elektrárne sú aj cestou, ako znižovať závislosť od ruského plynu, čo bola jedna z výhrad agentúry Fitch pri rozhodnutí o ratingu Slovenska,“ upozornila asociácia.

O poslednom výsledku analýzy, ktorú robila agentúra Fitch Ratings, Startitup písal, že odráža zlý stav verejných financií Slovenska.

Oravčania sa naďalej búria

Plán postaviť veternú elektráreň je na viacerých miestach Slovenska, napríklad pri Nitre, Vrábľoch, Nových Zámkoch či na Orave, ktorá je ako jediná spomedzi 19 plánovaných oblastí pre dané projekty na severe krajiny, poukázala televízia Markíza. Startitup o tom písal v lete.

No napríklad v okolí Nitry, kde by veterné turbíny obkolesili mesto zo všetkých strán, je postoj obyvateľov k veternému parku iný než pri Tvrdošíne, kde sa obyvatelia proti jeho výstavbe na Orave búria.

Niekoľko dní po zverejnení zámeru vznikla petícia proti jeho výstavbe na Orave, uviedol portál ASB. V súčasnosti má približne 650 podpisov, vyplýva to z údaju portálu Peticie.com.

Dano Heriban, zemetrasenie, voľby, kukurica: Čo Slováci „googlili“ v roku 2023 najviac

Jej autorom je Lukáš Lepáček z Tvrdošína, ktorý uviedol, že turbíny by priniesli hlučnosť, záblesky svetla a estetickú zmenu okolia, čo by mohlo mať vplyv na psychickú pohodu ľudí aj hodnotu nehnuteľností v danej oblasti.

Doplnil tiež, že veterné turbíny by si vyžadovali odlesňovanie a prípravu terénu, čo by mohlo mať negatívny vplyv na ekosystémy a životné prostredie v tejto turisticky vyhľadávanej oblasti.

V okrese nazývanom aj Horná Orava chce investor postaviť veternú elektráreň v katastri mesta Tvrdošín. Proti postaveniu turbín na Javorovom vrchu, ktorý podľa portálu Encyklopedia.sk leží štyri kilometre západne od centra Tvrdošína, je radnica aj ďalšie okolité obce. Podľa televízie TA3 majú obavy, že by to malo zlý vplyv na prírodu.

Obávajú sa tiež úpadku cestovného ruchu a narušenia blízkeho pútnického miesta. Kopec, na ktorom majú turbíny stáť, je často vyhľadávaný nielen miestnymi na turistiku.

Najbližšie trvalo osídlené objekty od umiestnenia Veterného parku Tvrdošín sú v mestskej časti Medvedzie na severovýchode Oravy vzdialené približne 1,3 kilometra, spresnili online portály. Obytné objekty v Krásnej Hôrke v Tvrdošíne sú vzdialené približne dva kilometre a v Zemianskej Dedine 1,4 kilometra od najbližšej turbíny.

Miestne autority nesúhlasia

Primátor Tvrdošína Ivan Šaško reagoval, že veterné elektrárne na Orave miestnym narušia život. „Nehovoriac o tých ženách, ktoré sa tam chodia modliť, ku tej skalke,“ povedal. K obavám sa pridali aj obyvatelia, ktorí s námietkami prišli na zasadnutie miestneho zastupiteľstva, uviedol portál ASB.

Mesto sa tiež obáva, že turbíny zasiahnu do plánovanej výstavby bytových domov. Primátor dal za príklad Poľsko, kde sú veterné parky ďalej od mesta.

Pre Startitup potvrdil, že veterný park je v bezprostrednej blízkosti zastavaného územia mestskej časti Medzvedzie a Krásna Hôrka.

„Projektovým zámerom by boli tiež dotknuté už existujúce turistické chodníky či územie na oddych a duchovný odpočinok, Skalka panny Márie. Naviac v súčasnosti je v územnoplánovacej príprave nový obytný súbor v lokalite Červená baňa, ktorého obvod by bol priamo dotknutý trasou veterného parku,“ dodal.

Tragédia na východe Slovenska: Elektrický prúd zasiahol trojročné dieťa

Starosta Nižnej Jaroslav Rosina uviedol, že pekné prostredie Oravy je prioritou územia, ktoré by si miestni neradi dali narušiť bez ohľadu na to, či sú také vysoké veže ekologické. S umiestnením nesúhlasí ani Štefanov nad Oravou.

Samosprávy argumentovali tiež narušením ekosystému a biodiverzít. Najbližšie chránené územie je vzdialené približne 1,4 kilometra východne od plánovaného územia výstavby veternej elektrárne.

So stavbou nesúhlasí napríklad bývalý hasič Albert Gross, ktorý pod Javorovým vrchom chová včely 15 rokov. „A tiež, z Roháčov keď pozrú na túto panorámu, takto uvidia veterné elektrárne,“ povedal.

Ochranári susednej Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava zase poukázali, že na danom mieste sú ojedinelé druhy netopierov a blízko je významný koridor preletu vtákov.

Ministerstvo životného prostredia stanovilo termín

Napriek tomu, že miestni sa búria, sa projekt sa dostal na stôl Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pre posúdenie jeho vplyvu na životné prostredie, skrátene známom ako EIA. Envirorezort pre Startitup uviedol, že zámer tam je doteraz a proces posudzovania je stále v počiatočnom štádiu. 

Minulý mesiac však uvedené ministerstvo vydalo rozsah hodnotenia. „Navrhovateľ má teraz tri roky na to, aby vypracoval správu o hodnotení, ktorá predstavuje najdôležitejšiu časť dokumentácie v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie,“ spresnilo.

Aj samotný envirorezort zdôraznil, že on povolenie nevydáva, to znamená, že nie je povoľujúcim orgánom veterného parku. „Výsledkom procesu EIA bude záverečné stanovisko, ktorého výsledok v súčasnosti nie je možné predikovať,“ uzavrel.

Ochranný výrobok zo Slovenska predstavuje riziko pre zdravie. Ak máš produkt doma, nepoužívaj ho

Ak však zámer ministerstvo životného prostredia schváli z environmentálneho hľadiska, o stavebnom povolení rozhodne Spoločný stavebný úrad v Tvrdošíne, uviedol Enviroportál.sk. Jeho nadradená inštitúcia, ministerstvo životného prostredia, však pracuje na tom, aby sa povoľovacie procesy pre veterné parky zjednodušili a zrýchlili.

Aj v októbri bolo posudzovanie na úplnom začiatku, povedal vtedy hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. V podobnom štádiu bolo aj ďalších 18 veterných parkov na juhu krajiny.

Až stanovisko ministerstva životného prostredia a potom kroky v plánovaní projektu ukážu, či ho bude možné aj uskutočniť a v akom rozsahu. „Následne budeme spoločne s mestom Tvrdošín a dotknutými obcami spracovávať požiadavky, ktoré budú odzrkadľovať aj záujmy komunity,“ uviedli konatelia.

Dva projekty

Vyrobenú elektrinu chcú následne dodávať do distribučnej siete Slovenskej republiky, informovali online portály. Doplnili, že predpokladané investičné výdavky by mali v závislosti od variantu projektu dosiahnuť 30 miliónov eur alebo 45 miliónov eur, vyčíslil portál Teraz.sk.

Projekt naviac získal 1,5 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti. Vyplýva to zo zámeru, ktorý predložila banskobystrická spoločnosť Wind Energie, na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, informovali online portály.

V ňom sa píše, že pre zabezpečenie minimálneho počtu kolízií vtákov a netopierov sa v okolí 100 metrov od turbín neodporúča, aby boli dreviny ani kry. V smernici Eurobats, teda Dohode o ochrane netopierov v Európe, sa dokonca píše o vzdialenosti 200 metrov od lesných porastov.

„Bitka" Matoviča s Kaliňákom, intronizácia Krista či „chlieb s vegan masťou“. Na tomto sa Slováci bavili v roku 2023

Aktuálne sú však v mieste plánovanej výstavby hospodárske lesy a ochranná zóna v okolí turbín zasahuje do lesných porastov, treba tam preto uskutočniť prieskum rastlín a živočíchov vo vegetačnej dobe. Samotný projekt je však umiestnený mimo chránených území.

Investíciu by mala zafinancovať materská firma Koenergie Beteiligungs GmbH v Rakúsku, uviedol portál MY Orava. Konateľmi dcérskej spoločnosti sú Milan Kováč z Tvrdošína, Karol Tibor z Trstenej a Lukáš Laššák z Banskej Bystrice, pričom podnik vznikol v roku 2004, píše sa v Obchodnom registri Slovenskej republiky.

Projekt sa týka katastrov Krásna Hôrka, Medvedzie v Tvrdošíne, Zemianskej Dediny v obci Nižná a Horného Štefanova v obci Štefanov nad Oravou.

„Ide o lokalitu situovanú severozápadne od obce Tvrdošín a severne od obce Zemianska Dedina,“ uviedol investor v zámere a doplnil, že poľná cesta je v registri obnovenej evidencie pozemkov vedená ako trvalý trávny porast.

PREHĽAD: Zníženie odvodu do druhého piliera vezme mladým desaťtisíce eur. Vypočítaj si, o koľko prídeš

Štyri veterné turbíny sú v projekte umiestnené v blízkosti poľnej cesty, ktorá ide z obce Tvrdošín, časti Krásna Hôrka, smerom k Javorovému vrchu a dve budú v oblasti Priehyby, uviedli online portály.

Na posúdenie investor predložil dva varianty, prvý zahŕňa šesť turbín a druhý počíta so štyrmi. Prikláňa sa však k tomu druhému, a to, ako uvádza, z hľadiska prírody, zdravia obyvateľstva, ale aj ekonomických a hospodárskych faktorov.

Hlavným pozitívom zámeru je podľa neho zhodnotenie nevyužitého veterného potenciálu danej lokality na výrobu elektriny a tiež jej príspevok k zvyšovaniu podielu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v rámci Slovenska. Veterná elektráreň na Orave je, ako tvrdí, navrhovaná v dostatočnej vzdialenosti od domov a má mať veľmi obmedzené negatívne vplyvy.

Investor predpokladá výstavbu na deväť až 12 mesiacov, pričom jej začiatok závisí od doby ukončenia procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie, informovala SITA. Turbíny by mali byť trojlistové s priemerom rotora 160 metrov a výškou stožiara najviac 166 metrov.

Spustiť ich chcú o tri roky. Začiatok výstavby investor plánoval na rok 2025.

Turbíny by mali mať životnosť 20 až 25 rokov, teda približne do roku 2050. Potom dôjde k recyklovaniu takmer 100 % použitých materiálov a predmetné pozemky budú zrekultivované do pôvodnej podoby.

Snaha postaviť veterný park v regióne Orava pritom nie je po prvýkrát. Firma prišla s plánom výstavby veternej elektrárne ešte v roku 2008, vtedy išlo o sedem až deväť turbín, ale zámer sa jej nepodarilo uskutočniť. Projektový manažér Pavel Záhumenský vysvetlil, že v rámci Slovenska vtedy neboli limity na dodávky do siete a spoločnosť nedostala kvótu, teda nemala ako dostať vyrobenú elektrinu do siete a k zákazníkovi.

To znamená, že od roku 2014 sa nemohol do elektrizačnej sústavy pripojiť žiaden nový zdroj. K uvoľneniu stavu však došlo predvlani.