Slovensko je na chvoste svetového rebríčka. Život v krajine prudko zaostáva už od roku 2010

Analytici Slovenskej sporiteľne pripravili druhé vydanie Indexu prosperity Slovenska. Krajina si v porovnaní s vlaňajškom pohoršila v rebríčku o jednu priečku a v súčasnosti sa nachádza na 24. mieste. Index tak potvrdil stagnáciu našej krajiny.

Roky 2000 až 2010 môžeme považovať za takzvanú zlatú dekádu slovenskej ekonomiky, pretože sme sa k priemeru EÚ priblížili o 25 percentuálnych bodov.

„Nestagnujeme len v Indexe prosperity, ale stagnujeme ekonomicky v podstate už viac ako dekádu. Ak to chceme zmeniť, potrebujeme najmä víziu. Potrebujeme sa zhodnúť, ako má vyzerať prosperujúce Slovensko v budúcnosti. Skúsenosti vyspelých krajín ukazujú, že úspešnou cestou môže byť spolupráca všetkých dôležitých strán – vlády, súkromného a mimovládneho sektora, ktoré sa spoločne dohodnú a pripravia riešenia,“ uviedol CEO Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.

Problémom je aj starnúce obyvateľstvo

Bývalý minister financií a súčasný výkonný riaditeľ úseku menovej politiky a bankových obchodov Národnej banky Slovenska Michal Horváth upozornil na to, že Slovensko má tiež demografické problémy. Rast ekonomiky sa v poslednom období spomalil. Ubúdajú zároveň ľudia a rast produktivity sa nám nedarí dosiahnuť.

Hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová vyčíslila, že o 10 rokov bude na Slovensku o 7 % menej pracujúcej populácie a o 20 % viac ľudí, ktorí budú starší ako 65 rokov. Vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov má do desiatich rokov ubudnúť približne 200 000 ľudí, čo môže negatívne ovplyvniť pracovnú silu.

Slováci majú problém so získaním hypotéky: Ak ju chceš dostať, mal by si si dať pozor na tieto chyby

Z prieskumu vyplynulo, že 63 % Slovákov má obavy, či bude mať z čoho na dôchodku žiť. Hlavné oblasti, v ktorých naša krajina zaostáva sú ekonomika, spoločnosť a domácnosti. Valachyová tiež upozorňuje, že je potrebné nezasahovať do druhého piliera, aby si ľudia na dôchodok mohli šetriť.

Pracovnej sile môže pomôcť prílev pracovníkov z iných krajín, no podľa Valachyovej sa k nám cudzinci nehrnú. Dôkazom je, že sme počas minulého roka udelili ľuďom zo zahraničia s vysokoškolským vzdelaním len 15 modrých kariet.

„Keď nerastie produktivita, my si musíme peniaze požičať, aj keď by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako naštartovať motory ekonomiky. Slovensko zaostáva vo väčšine inovačných oblastí, slovenské firmy pociťujú najvyššiu mieru obmedzení k inováciám v šiestich z desiatich dopytovaných prekážok,“ uviedol Horváth.

Zlý stav verejných financií

Výsledky analýz tiež ukazujú, že naše verejné financie v mimoriadne rizikovej situácii. Krutil povedal, že sme boli v podstate sebestační, keď sme vstupovali do EÚ. V súčasnosti však máme mieru zadĺženosti, ktorá je extrémne vysoká.

zdroj: Canva/Alfexe

„Čaká nás rapídne starnutie obyvateľstva, ak budeme robiť len trochu, dlh sa stabilizuje na úrovni, ktorá je pre Slovensko len ťažko únosná. Musíme robiť viac a na to treba mať odhodlanie, pretože budeme musieť konsolidovať. Vytrvalou konsolidáciou by sa mal náš rozpočet dostať  do prebytku,“ povedal Krutil.

Prebytok sa však podľa neho krajine nedarí mať, pretože pri výzve konsolidovať namiesto problémov často riešime ich symptómy a snažíme sa siahnuť po jednoduchých riešeniach.

Po pár rokoch ale následne opätovne riešime tie isté problémy. Zároveň ohrozuje čerpanie eurofondov novela Trestného zákona, a tak je udržateľnosť verejných financií problémom.