Slovensko je na vrchu „smutného“ rebríčka. Naše potraviny enormne zdraželi
- Potravinová inflácia v Európskej únii dosiahla priemerne 19,17 percenta
- Slovensko je na tom podstatne horšie
- V celej Európe sme tretí najhorší

- Potravinová inflácia v Európskej únii dosiahla priemerne 19,17 percenta
- Slovensko je na tom podstatne horšie
- V celej Európe sme tretí najhorší
V polovici apríla dosiahla inflácia na Slovensku najnižšiu úroveň za posledných šesť mesiacov. Konkrétne s výsledkom 14,8 percenta sme sa vyrovnali minuloročnému októbru.
Ako sme ťa informovali, v praxi to však neznamená, že väčšina Slovákov pocítila výraznú zmenu. V marci sme síce tankovali lacnejšie než vlani, čo sa odrazilo i na poklese inflácie, ale na jej vývoj výrazne vplývajú aj ďalšie kategórie. Patrí sem napríklad cena bývania, ktorá medziročne narástla o 13,6 percenta.
Výrazne negatívnejšie údaje však vidíme v oblasti potravín a nealkoholických nápojov. Tie sú aj v súčasnosti podstatne drahšie ako pred rokom, konkrétne tu inflácia presiahla 28-percent.
Na zdražovanie jedla si posvietili už aj zahraniční analytici a zistili, že situácia na Slovensku dosahuje v porovnaní so zvyškom Európy skutočne zlé výsledky.
V rámci EÚ sme obsadili druhú najhoršiu priečku a spomedzi všetkých európskych krajín sme tretí najhorší.
Porovnanie inflácie v Európe nájdeš na druhej strane>>>
Portál Trading Economics vo svojom európskom rebríčku zahŕňa i Turecko, ktoré dosiahlo jednoznačne najhorší výsledok. Krajina ako jediná zaznamenáva infláciu presahujúcu 50 percent. Konkrétne tu potraviny vystrelili o 67,89 percenta, čím sa Turecko umiestnilo na prvej nelichotivej priečke.
Nasleduje Maďarsko, kde potraviny zdraželi už o 44,8 percenta. Nárast u susedov v súčasnosti evidujú aj pri položkách, ktoré tamojšia vláda zastropuje, informovali sme.
A ako sme už prezradili, tretiu najhoršiu krajinu predstavuje práve Slovensko. Po veľkých medzerách sa dostávame už k tesnejším medzištátnym rozdielom, no Slováci si za potraviny predsa len priplácajú vo vyššej miere než nasledujúci Litovčania, Srbi či Ukrajinci.
Inflácia v oblasti jedál a nápojov u nás dosahuje 28,2 percenta.
Na ďalšej strane nájdeš rebríček najhorších štátov Európy v rámci miery inflácie v prípade potravín>>>
Potravinová inflácia v Európe v marci 2023
- Turecko: 67,89 %
- Maďarsko: 44,8 %
- Slovensko: 28,2 %
- Litva: 27,6 %
- Ukrajina: 26,8 %
- Srbsko: 25,4 %
- Estónsko 24,7 %
- Lotyšsko: 24,1 %
- Poľsko: 24 %
- Česko: 23,5 %
- Moldavsko: 22,19 %
- Macedónsko: 21,7 %
- Rumunsko: 21,56 %
- Nemecko: 21,2 %
- Bulharsko: 21 %
- Bosna a Hercegovina: 20,8 %
- Švédsko: 19,65 %
- Portugalsko: 19,57 %
- Priemer Európskej únie: 19,17 %
- Spojené kráľovstvo: 19,1 %
- Slovinsko 19,02 %
Ostatné krajiny zaznamenali mieru potravinovej inflácie nižšiu ako 19 percent.
Prečo u nás potraviny zdraželi?
Ako vysvetľuje analytička spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská, Slováci zo svojich rodinných rozpočtov najviac míňajú na potraviny a bývanie. Konkrétne výdavky na potraviny predstavujú priemerne približne pätinu príjmov.
„Oproti marcu 2022 zaznamenali výrazný nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje a to o 28,2 %. Zákazníci v obchodoch platili výrazne viac v podstate za všetky kategórie potravín – za mlieko, syry a vajcia (35,7 %), za zeleninu (32,1 %), za mäsové výrobky (30,5 %) a za sladké potraviny (30,3 %),“ konkretizuje Sadovská.
Okrem toho sme si značne priplácali i za oleje, tuky, chlieb či obilniny. V praxi to znamená, že za rovnaký nákup, ktorý ťa v marci 2022 vyšiel 100 eur, si počas minulého mesiaca zaplatil viac ako 128 eur.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo je to tak. Zvýšením cien energií narástla aj cena výroby produktov. Kvôli zdražovaniu pohonných látok si prepravca musí účtovať vyššie sumy za doručenie výrobkov do jednotlivých obchodov.
„Aj keď to už znie ako klišé, ale faktom zostáva, že v prípade cenotvorby potravín zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat a to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Nedostatok niektorých druhov napríklad zeleniny znamená ich vyššiu cenu,“ dodáva Sadovská.
Vyššie náklady sa spájajú aj s rôznymi hygienickými a bezpečnostnými opatreniami. Do výroby potravín vstupujú aj nové ekologickejšie technológie či drahšie obalové materiály.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: archív SIU, Trading Economics