Slovensko je na vrchu „smutného“ rebríčka. Naše potraviny enormne zdraželi
- Potravinová inflácia v Európskej únii dosiahla priemerne 19,17 percenta
- Slovensko je na tom podstatne horšie
- V celej Európe sme tretí najhorší
- Potravinová inflácia v Európskej únii dosiahla priemerne 19,17 percenta
- Slovensko je na tom podstatne horšie
- V celej Európe sme tretí najhorší
Potravinová inflácia v Európe v marci 2023
- Turecko: 67,89 %
- Maďarsko: 44,8 %
- Slovensko: 28,2 %
- Litva: 27,6 %
- Ukrajina: 26,8 %
- Srbsko: 25,4 %
- Estónsko 24,7 %
- Lotyšsko: 24,1 %
- Poľsko: 24 %
- Česko: 23,5 %
- Moldavsko: 22,19 %
- Macedónsko: 21,7 %
- Rumunsko: 21,56 %
- Nemecko: 21,2 %
- Bulharsko: 21 %
- Bosna a Hercegovina: 20,8 %
- Švédsko: 19,65 %
- Portugalsko: 19,57 %
- Priemer Európskej únie: 19,17 %
- Spojené kráľovstvo: 19,1 %
- Slovinsko 19,02 %
Ostatné krajiny zaznamenali mieru potravinovej inflácie nižšiu ako 19 percent.
Prečo u nás potraviny zdraželi?
Ako vysvetľuje analytička spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská, Slováci zo svojich rodinných rozpočtov najviac míňajú na potraviny a bývanie. Konkrétne výdavky na potraviny predstavujú priemerne približne pätinu príjmov.
„Oproti marcu 2022 zaznamenali výrazný nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje a to o 28,2 %. Zákazníci v obchodoch platili výrazne viac v podstate za všetky kategórie potravín – za mlieko, syry a vajcia (35,7 %), za zeleninu (32,1 %), za mäsové výrobky (30,5 %) a za sladké potraviny (30,3 %),“ konkretizuje Sadovská.
Okrem toho sme si značne priplácali i za oleje, tuky, chlieb či obilniny. V praxi to znamená, že za rovnaký nákup, ktorý ťa v marci 2022 vyšiel 100 eur, si počas minulého mesiaca zaplatil viac ako 128 eur.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo je to tak. Zvýšením cien energií narástla aj cena výroby produktov. Kvôli zdražovaniu pohonných látok si prepravca musí účtovať vyššie sumy za doručenie výrobkov do jednotlivých obchodov.
„Aj keď to už znie ako klišé, ale faktom zostáva, že v prípade cenotvorby potravín zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat a to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Nedostatok niektorých druhov napríklad zeleniny znamená ich vyššiu cenu,“ dodáva Sadovská.
Vyššie náklady sa spájajú aj s rôznymi hygienickými a bezpečnostnými opatreniami. Do výroby potravín vstupujú aj nové ekologickejšie technológie či drahšie obalové materiály.