Slovensko je v zdražovaní najhoršie z celej eurozóny. Za tieto položky si priplácame najviac

Najväčšie zdražovanie v eurozóne sa podľa aktuálneho prieskumu týka predovšetkým Slovenska. V rebríčku dvadsiatich krajín, kde sa platí eurom, bezkonkurenčne vedieme. Zvýšená inflácia pokoruje Európu už takmer dva roky. Negatívne ovplyvňuje rozpočty nielen domácností, ale aj samotného štátu.

Miera inflácie (HICP) na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu v júni 11,3 percenta, pričom priemer za eurozónu predstavoval 5,5 percenta. Predbehli sme dokonca aj Estónsko, ktorého inflácia sa pohybovala nad úrovňou 20 percent.

Paradoxom však ostáva fakt, že na druhej strane sú štáty, ktoré sa so zdražovaním vyrovnávajú oveľa lepšie ako Slovenská republika. Priemer eurozóny je totiž „len“ 5,5-percentná inflácia, pričom nadol ju ťahajú napríklad Grécko (2,7 %), Belgicko (1,6 %), Španielsko (1,6 %) či Luxembursko (1 %).

„Dôvod, prečo má Slovensko ešte aj v júli najvyššiu medziročnú mieru inflácie v rámci menového bloku, tkvie vo vývoji cien v minulom roku, respektíve v januári tohto roku, keď sa zvyšovali ceny energií či ceny služieb a kulminoval rast cien potravín,“ objasňuje čísla pre Pravdu hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.

Aktuálne ceny sa podľa Štefanidesa vyvíjajú opačným smerom. Za súčasnou najvyššou infláciou je aj pomoc štátu v prípade drahých energií.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Eurostat (@eu_eurostat)

Najväčšie zdražovanie sme pocítili najmä kategórii potraviny, alkohol a tabak, kde medziročný rast dosiahol 11,7 %. Rástli ceny služieb o viac ako 5 %, ale, naopak, medziročne sa znížili ceny energií o 5,6 %.

Ak sa však na spomínaný nelichotivý rekord pozrieme v časovom horizonte polroka, umiestnili by sme sa niekde v strede rebríčka.

„Za ostatných šesť mesiacov, teda od februára do júla, sa u nás ceny priemerne zvýšili o 2,9 percenta, kým v eurozóne o porovnateľných 2,6 percenta. A aktuálne u nás spotrebiteľské ceny priemerne dokonca klesajú, a to oveľa rýchlejšie ako v eurozóne ako takej,“ dodáva Štefanides.

„V iných členských štátoch eurozóny sa tento nárast regulovaných cien udial ešte v minulom roku. V súčasnosti v eurozóne teda medziročne ceny energií klesajú, kým na Slovensku rástli v júli najrýchlejšie v menovom bloku,“ vysvetľuje pre Pravdu ekonóm z ministerstva financií Branislav Žúdel.

Za potraviny a bývanie platíme nadpriemerne veľa

Slovensko je jednou z relatívne chudobnejších krajín oproti západným štátom. A tie platia, samozrejme, viac. „Spotrebný kôš v chudobnejšej východnej Európe obsahuje viac potravín a energií. A to sú zložky, ktorých ceny rástli od ruskej invázie na Ukrajinu najrýchlejšie,“ informuje Žúdel.

Priepastné rozdiely: Bežný zamestnanec by musel pracovať 5 životov, aby zarobil ako riaditeľ

Ministerstvo financií SR a Inštitút finančnej politiky tvrdia, že slovenská ekonomika v tomto roku stúpne. To spôsobuje aj rast nominálnych miezd takmer o 10 %. Práve zdražovanie z nej výrazným spôsobom ukrajuje a reálne na výplatných páskach vidíme síce viac, no za tie peniaze si dokážeme kúpiť menej. Od roku 2024 sa však aj v reálnych mzdách vrátime k rastu.

Podľa odborníkov z rezortu financií inflácia dosiahne jednociferné hodnoty v druhej polovici roka a na konci sa priblíži k 6 %. Už budúci rok bude zdražovanie vo výške 4,8 % a postupne sa vráti k 2 %. 

„Kým pri elektrine predpokladáme, že v súlade s memorandom o porozumení s elektrárňami sa cena silovej elektriny v roku 2024 bude vyvíjať podobne ako v tomto roku, zvýšenie poplatkov za distribúciu, straty a ostatných, ktoré boli v tomto roku umelo držané na nezmenenej úrovni, zdvihnú cenu elektriny o 20 %,“ uvádzajú experti z Inštitútu finančnej politiky pre Nový Čas.