Slovensko má na krku až dve žaloby. Európska komisia nám vytýka ničnerobenie

Európska komisia sa dnes rozhodla zažalovať Portugalsko a Slovensko a postúpiť tento prípad Súdnemu dvoru Európskej únie za to, že nezaplatili včas firmám za služby a výrobky, uvádza oficiálna stránka European Commision.

Neskoré platby oslabujú podniky

Európska komisia pripomína, že oneskorené platby majú negatívny vplyv na podniky, pretože znižujú ich likviditu, spomaľujú ich rast a takisto bránia ich snahám o prechod na ekologickejšie a digitálnejšie fungovanie.

Členské krajiny Únie sú totiž povinné zabezpečiť, aby verejná správa platila včas za obstarávané služby a tovar, uvádza Eurokomisia. Slovensko čelí žalobe za oneskorené platby verejných nemocníc dodávateľom, zatiaľ čo Portugalsko orgán žaluje za neskoré platby na niekoľkých úrovniach verejnej správy.

Slovenská rodina dostane ročne 18-tisíc od štátu. Na príspevkoch utŕži viac, ako keby žena pracovala

Okrem toho Slovensko čelí aj ďalšej žalobe, a to údajne za to, že sa nedostatočne zaoberá problémom segregácie rómskych detí v školách.

V dnešnom hospodárskom kontexte sa podniky intenzívnejšie spoliehajú na pravidelné platby, aby dokázali normálne fungovať a udržať si zamestnancov.

Smernica o oneskorených platbách ukladá verejným orgánom povinnosť zaplatiť faktúry do 30 dní (alebo 60 dní v prípade verejných nemocníc). Dodržiavaním týchto platobných lehôt sú verejné orgány dobrým príkladom v boji proti zlej platobnej kultúre v podnikateľskom prostredí.

Po rozsiahlych monitorovacích postupoch, ktoré sa vykonali v roku 2022, sa Komisia teraz obrátila na Portugalsko a Slovensko na Súdny dvor Európskej únie vzhľadom na pretrvávajúce nezrovnalosti.

Žaloba je daň za ničnerobenie

Žaloba Európskej komisie (EK) za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách je dôsledkom toho, že sa v tejto otázke roky nič nerobilo, píše TASR. V reakcii na aktuálne rozhodnutie EK obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie to po stredajšom rokovaní vlády skonštatoval dočasne poverený premiér Eduard Heger.

Šéf povereného kabinetu zároveň zdôraznil, že EK ocenila súčasné vedenie štátu za kroky, ktoré podniklo v tejto oblasti. „Dobre si uvedomujú, že to nie možné vyriešiť hneď, rovnako aj to, že do intenzity riešenia vstúpila aj pandémia a energetická kríza, ktorej sme museli čeliť. No rozumiem, že i tak, vzhľadom na danú situáciu, musia mať kritický postoj,“ dodal dočasne poverený premiér.

V kampani skóruje neznáma strana: Oficiálne neexistuje, v reklame za 2 mesiace „utopila" cca 300-tisíc eur

Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Peter Pollák starší a poslanec Národnej rady SR Peter Pollák mladší však kritiku smerujúcu k vedeniu rezortu školstva namierili aj na ministrov v aktuálnom volebnom období.

„Tak ako ostatní, ani ministri Gröhling a Horecký v tejto veci neurobili absolútne nič, a to aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády mali presný návod, čo majú urobiť,“ uviedol europoslanec, ktorý si myslí, že za posledných osem rokov, odkedy vedie v tejto EK voči Slovensku konanie, neprišiel žiadny systémový krok, ktorý by situáciu zmenil.

Pollák mladší upozorňuje, že za nečinnosť hrozia SR nielen pokuty, ale aj prehlbovanie problému rómskej komunity. Obaja preto vyzvali súčasného ministra školstva Horeckého, aby začal konať. „Aby zastavil zbytočnú pokutu, ktorá nad nami visí za dlhoročné pochybenia a aby zastavil diskrimináciu, ktorá kradne rómskym deťom ich budúcnosť,“ zdôraznil Pollák mladší.

EK viedla od roku 2015 konanie voči SR za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách. V roku 2019 adresovala SR odôvodnené stanovisko. V súčasnom rozhodnutí obrátiť sa na súd v Luxemburgu komisia konštatuje, že SR síce urobila viacero opatrení, považuje ich však za nedostatočné.