Slovensko malo poslať na Ukrajinu 30 tankov, Naď to odmieta

Minister obrany Jaroslav Naď poprel správy, že Slovensko posiela na Ukrajinu tanky. Denníku N povedal, že k dohode s Nemeckom došlo, no netýka sa tankov. Viac prezradí na tlačovej besede.

https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/pfbid0imihS7cUKVZJZAUmNmtJqb42eqTJbKVgNrAS3Rfu46o4sX46h3XyLeiVjDmhFP4il

Pôvodná správa, ktorú priniesla agentúra TASR uvádzala, že Slovensko dosiahlo dohodu s Nemeckom, že na Ukrajinu pošle 30 svojich starých tankov T-72 a od Berlína za to dostane kompenzáciu v podobe 15 moderných tankov Leopard 2. Prvý tank z Nemecka by mal prísť na Slovensko ešte tento rok.

Informovala o tom TASR na základe utorkového článku v nemeckom vydaní magazínu Business Insider, ktorý sa odvoláva na svoje zdroje v nemeckej vláde.

Ako pripomína magazín, ešte pred dvoma mesiacmi hrozilo, že plán výmeny sa napokon neuskutoční. Slovensku sa totiž 15 nemeckých leopardov výmenou za 30 strojov typu T-72 zdalo príliš málo, keďže Slovensko by potom nemalo dostatok tankov na vlastnú obranu.

Hovorkyňa slovenského ministerstva obrany vtedy povedala pre Business Insider, že iné krajiny vrátane Českej republiky v rámci podobných výmen dostávajú viac, než Nemecko núka Slovensku.

„Na Ukrajinu dodajú jedno zariadenie a za to dostanú z Nemecka alebo inej krajiny dve zariadenia. Slovensko vlastní 30 tankov T-72. Takže 15 tankov Leopard pre nás nie je riešením, keďže pre tankový prápor potrebujeme 30 tankov,“ povedala vtedy hovorkyňa.

Užšia spolupráca v regióne

Ukrajina a niekoľko členských štátov Európskej únie založili takzvanú Kyjevskú iniciatívu na posilnenie svojej regionálnej spolupráce, oznámil v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Citovala ho tlačová agentúra DPA.

Medzi účastníkmi tejto iniciatívy vymenoval susedné štáty Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Maďarsko, ako aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Zelenskyj povedal, že dvere sú otvorené aj pre iné krajiny a môžu sa k formátu pridať.

Zelenskyj opísal Kyjevskú iniciatívu ako „veľmi sľubnú líniu našej práce v rámci euroatlantického zoskupenia“, ale poskytol málo ďalších podrobností. Povedal len, že stredobodom tejto spolupráce budú bezpečnostné záležitosti.

Vo svojom videopríhovore sa ukrajinský prezident dotkol aj druhého ročníka Krymskej platformy – summitu, ktorý sa bude konať v utorok online a prejavy na ňom prednesú lídri Nemecka, Japonska, Kanady a NATO (Severoatlantickej aliancie).

Celkovo oznámilo prítomnosť na online summite vyše 50 účastníkov z Európy, Ázie, Afriky, ako aj z Južnej, Strednej a Severnej Ameriky.

Cieľom Krymskej platformy, založenej vlani, je dosiahnuť návrat Krymského polostrova pod zvrchovanosť Kyjeva. Ukrajina sa takto snaží zmobilizovať podporu pre tento cieľ.

Krymský polostrov, strategicky dôležité územie obmývané Čiernym morom, anektovalo Rusko v roku 2014, ale podľa medzinárodného práva je stále účasťou Ukrajiny.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie