Slovensko na chvoste svetového rebríčka: Za nami je už len Mongolsko. Problémom je efektívnosť vlády

V rebríčku konkurencieschopnosti patrí Slovensku 59. miesto spomedzi 67 hodnotených krajín. Pohoršilo si tak o šesť priečok. Patríme pritom do kategórie „Krajiny s menej ako 20 miliónov obyvateľov“, kde ich je celkovo 37. Slovensko tam obsadilo predposlednú pozíciu a predbehlo tak už iba Mongolsko.

Krajina poklesla najmä v oblasti  efektívnosti vlády, kde možno vidieť prepad vo všetkých piatich subfaktoroch. V porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) sa Slovensko umiestnilo za Českou republikou (29. miesto), Poľskom (41. miesto) aj Maďarskom (54. priečka).

Vyplýva to z najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2024. Každoročne ho zverejňuje Inštitút slobody a podnikania v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu, Nadáciou F. A. Hayeka a ďalšími 66 organizáciami z celého sveta.

Rozsiahle problémy má podnikateľské prostredie

Slovensko patrilo v rokoch 2007 až 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny. Bolo pritom na 30. mieste. Autori rebríčka ale uvádzajú, že máme rozsiahle problémy.

„Verejné financie sú dlhodobo deficitné. Problémom posledných rokov je tiež nestálosť legislatívneho prostredia a prijímanie zákonov neštandardnými legislatívnymi procesmi,“ konštatujú. Problémom však nie je len podnikanie. Nedarí sa tiež obnoviť dôveru voči slovenskej justícii.

Pri položke efektívnosti vlády sa Slovensko prepadlo vo všetkých piatich subfaktoroch. V oblasti inštitucionálneho rámca sme sa napríklad posunuli zo 40. až na 55. pozíciu. V ekonomickom rozvoji sme zostali rovnako ako minulý rok na 56. mieste.

Horšie je na tom oblasť medzinárodných financií, kde krajina prepadla z 63. na 66. priečku, čo nás robí predposlednými spomedzi všetkých krajín. Až 67. pozíciu, teda poslednú, zastáva Slovensko v oblasti  postoja a hodnôt v rámci efektívnosti podnikov.

Slovensko je na chvoste svetového rebríčka. Život v krajine prudko zaostáva už od roku 2010

Autori rebríčka upozornili aj na vysoké odvodové zaťaženie zamestnávateľov. Najväčšími výzvami v oblasti konkurenčnej schopnosti sú podľa brožúry hlavne nerovnováha vo verejných financiách a neistota v súvislosti s fiškálnou konsolidáciou, ďalej automobilový priemysel a fakt, že krajina potenciálne nestíha s globálnym tempom transformácie v tomto odvetví.

Rast miezd tiež predbieha rast produktivity. Problémom je zároveň neistota, či vláda uspeje alebo zlyhá pri zjednodušení legislatívy o verejnom obstarávaní, ako aj legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Tieto krajiny obsadili v rebríčku prvé pozície

Na prvých troch miestach sú z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti Singapur, Švajčiarsko a Dánsko. Írsko pritom kleslo na štvrté miesto. Hongkong si polepšil o dve priečku a posunul sa na piatu pozíciu, zatiaľ čo Švédsko si polepšilo o dve miesta a obsadilo šiestu priečku.

Na siedmom mieste sú Spojené arabské emiráty, ktoré sa posunuli o tri pozície. Taiwan klesol o dve miesta na ôsme, zatiaľ čo Holandsko kleslo na deviatu priečku. Nórsko si polepšilo oproti minulému roku o štyri pozície a vrátilo sa do prvej desiatky.

Švajčiarsko, Dánsko, Írsko, Švédsko, Holandsko a Nórsko, ktoré sú na čele hodnotenia dlhodobo, patria medzi najlepšie krajiny Európy. Najväčší posun v rebríčku zaznamenala Kórejská republika, ktorá sa dostala z 28 na 20. miesto, naopak, najväčší pokles v rebríčku možno vidieť pri Českej republike. Krajina poklesla z 18. až na 29. priečku. Česko pritom prepadlo vo všetkých štyroch oblastiach.

Najkonkurencieschopnejšími regiónmi ostávajú východná Ázia a západná Európa. Južná Amerika vo svojej konkurencieschopnosti naďalej klesá.

Index konkurencieschopnosti ekonomík je publikovaný už od roku 1989. Porovnáva a hodnotí 164 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach, ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra, pričom každá z týchto oblastí má 5 subfaktorov.

Spoločne zachytávajú rôzne aspekty konkurencieschopnosti, ako napríklad makroekonomická stabilita, fiškálna politika, kvalita inštitúcií, otvorenosť trhu, dynamika podnikania, inovácie, vzdelávanie, zdravotníctvo či environmentálna výkonnosť.

Úspešnými ekonomikami budú podľa správy Inštitútu pre rozvoj manažmentu tie, ktoré dokážu predvídať a prispôsobiť sa v meniacom sa globálnom kontexte a zároveň dokážu vytvárať hodnoty a zvyšovať blahobyt svojich občanov. V oblasti konkurencieschopnosti budú podľa inštitútu prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo, zohľadnenie rastúcej integrácie rozvíjajúcich sa trhov do svetového hospodárstva a nasledovanie trendov digitálnej transformácie hospodárstva.