Slovensko navštívi svetový expert na traumy: Výpovede úspešných lídrov, ktorým zmenil život

Renomovaný lekár Dr. Gabor Maté, vychádzajúc zo špičkovej vedy a skutočných príbehov, sa prvýkrát predstaví aj na Slovensku. Najpredávanejší autor piatich kníh vydaných v takmer 40 jazykoch sa v Bratislave podelí o svoj súcitný a humánny prístup k duševnej rovnováhe.

Gabor Maté patrí medzi špičku odborníkov, ktorí sa zaoberajú duševným zdravím. Jeho hlavným záujmom je riešenie a pôvod závislostí, vplyvom tráum na fyzické a duševné zdravie človeka. Osobitný záujem má o vývoj v detstve. 

Za jeho prelomovú lekársku prácu mu bol udelený Rád Kanady, čo je najvyššie civilné vyznamenanie tejto krajiny. Rovnako získal Cenu za občianske zásluhy od mesta Vancouver. Jeho posledná kniha s názvom Mýtus normálnosti: Trauma, choroba a liečenie v toxickej kultúre je podľa rebríčka New York Times medzinárodným bestsellerom. Medzi jeho ďalšie knihy patria tituly Keď telo povie nie či Rozptýlená myseľ. 

Gabor Maté našu krajinu navštívi prvýkrát už 14. septembra, a to vďaka organizátorovi podujatia Mýtus normálnosti v toxickej kultúre Michalovi Margušovi. Podujatie zastrešuje Kompas regenerácie. Ambasádormi podujatia sú dvaja inšpiratívni Slováci, ktorým knihy Gabora Matého otvorili oči a pomohli v úspechu.

Najúspešnejší slovenskí lídri

Ambasádor akcie Peter Krištofovič, obhajca ľudského potenciálu, podnikateľ a líder v oblasti vzdelávania, na svoju prvú knihu Matého dostal tip. Bola to kniha Keď telo povie nie. Následne sa dostal aj ku knihe Mýtus normálnosti, ktorú na svojej ceste považuje za prelomovú.

„Táto kniha sa mi javí najlepšia pre môj život, keďže nehovorí len o traumách, ale aj filozofuje nad západnou spoločnosťou, nad životom, nad ľuďmi. Do tretice to bola kniha V ríši hladných duchov, veľmi silná kniha o d*ogovo a inak závislých ľuďoch. Doteraz som nikdy nepočul a ani nečítal taký názor, ako má autor na túto tému.“

Podľa úspešnej manažérky, bývalej CEO Profesia a Trend Manažérky roka 2022 Ivany Molnárovej knihy Matého ponúkajú hlboké pohľady na ľudskú psychiku. Podnecujú ľudí klásť si mnohé otázky.

„Pre mňa ako lídra a človeka sú tieto knihy fascinujúcim zdrojom múdrosti a praktického porozumenia. O mne ľudia vedia, že mám odvahu ísť do vecí a do seba, otvorene hovoriť o svojich zraneniach. Dostala som odpovede z kníh, že odvaha je kľúčová – riešiť nevyriešené problémy. V mojej praxi sa stretávam s tým, že mnohí ľudia unikajú pred svojimi bolesťami a zraneniami namiesto toho, aby ich riešili. Strkajú hlavu do piesku a neskôr sa čudujú, že sa to prejavuje na ich zdraví alebo vo vzťahoch či firme.“ 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal Marguš 🐉 (@michalmargus)

Práca ako forma závislosti 

Gabor Maté vo svojich knihách upozorňuje na prepojenie medzi traumou, emocionálnou bolesťou a vznikom závislostí, ktoré vníma ako únikové cesty pred hlbším vnútorným zranením. Tento koncept má podľa Ivany Molnárovej veľký význam aj v kontexte podnikateľského sveta, pretože je to svet, kde sa ľudia často stretávajú s enormným stresom, tlakom na výkon a potrebou dosahovať neustále výsledky.

Vysoké pracovné nároky, tlak na úspech a neustále sa meniace prostredie môžu viesť k vyhoreniu. „Podobne ako Matého pohľad na závislosti aj pracovné preťaženie je často odpoveďou na nevyriešené vnútorné problémy, ktoré sú zahmlené nadmernou pracovnou aktivitou. Práca sa môže stať spôsobom, ako potlačiť úzkosti, emocionálne zranenia a problémy so sebahodnotou,“ myslí si Molnárová.

Podľa Krištofoviča taktiež nie je náhoda, že mnoho vysoko úspešných ľudí prežilo situácie, ktoré v nich zostali ukotvené ako traumy. „Tieto prežité udalosti spôsobili, že daní podnikatelia cítili nutnosť dosahovania extrémnych výsledkov cez extrémnu tvrdosť na seba a často aj na ľudí okolo seba. Workoholizmus je forma závislosti.“

Podnikateľ Krištofovič vníma, že práve pochopenie vnútorných dynamík a motívov, pochopenie, že bolo zranené „vnútorné dieťa“, môže priviesť človeka na cestu vysporiadania sa s minulosťou a umožní zlepšiť budúcnosť. „Na strane druhej je zaujímavé, že veľké osobnosti a extrémne úspešní ľudia sú často tí, ktorí niekedy v minulosti zažili traumu. No mnohí netušia, že ich vnútorný drive a rozhodovanie je pod silným vplyvom traumy.“ 

Maté často hovorí, že toxické spoločenské prostredie prispieva k vzniku ochorení. Podľa Molnárovej sa v podnikateľskom svete môže vyskytnúť toxická kultúra úspechu, kde sa kladie dôraz na neustálu produktivitu a výkonnosť. Práve to môže byť spúšťačom stresu, vyčerpania a úzkostí, čo môže zvyšovať riziko rôznych foriem závislostí.

„Toto prepojenie naznačuje, že podnikateľský svet môže byť živnou pôdou pre rôzne druhy závislostí a emocionálnych problémov, ak sa jednotlivci nesústredia na pochopenie a liečenie svojich vnútorných tráum.“

Líder najskôr musí viesť seba

Aké dôležité však v skutočnosti je, aby lídri v podnikaní riešili svoje vlastné vnútorné a často skryté traumy? Veľmi. Líder vo vzdelávaní toto vníma tak, že človek, ktorý vedie druhých, má väčšiu zodpovednosť, a pri motivovaní druhých by mal chápať, čo je jeho skutočný motív.

„Napoleon mal v minulosti dar motivácie druhých, no priviedol k smrti viac ako 6 miliónov ľudí. Lídri v podnikaní by ideálne nemali riešiť svoje problémy cez životy ľudí, ktorých vedú.“

To, že vyriešenie vnútorných tráum zabezpečí človeku dlhodobejší úspech v podnikaní, príde Krištofovičovi ako silná myšlienka. „Sám som zvedavý, k čomu povedie riešenie nevyriešených tráum u ľudí, ktorí podnikajú. Verím však, že súčasný kapitalizmus a demokracia potrebujú upgrade.“

„Principiálne, ak vedú niekedy spoločnosti a štáty traumatizovaní ľudia, tak to nie je najlepšie možné. No pre mňa je to extrémne zaujímavá téma – niekedy človek, ktorý má nejaký vnútorný problém, ktorý spôsobuje jeho drive, a genialitu, je pre spoločnosť prínosom. Každá minca má dve strany.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Peter Krištofovič (@peter_kristofovic)

Podľa Molnárovej sú lídri, ktorí rozumejú svojim zraneniam a emocionálnym spúšťačom, schopní menej reaktívne reagovať a viac premýšľať. Tým znižujú impulzívne rozhodnutia, tiež rozvíjajú väčšiu empatiu a súcit, čo posilňuje ich schopnosť budovať dôveru a otvorenú komunikáciu v tíme.

„Dokážu byť autentickejšími a podporujú zdravšie vzťahy a efektívnejšiu spoluprácu. V odhalení svojich zranení je v skutočnosti obrovská sila.“

Ak si ľudia vo vedúcich pozíciách riešia svoje vlastné emocionálne problémy, priamo to ovplyvňuje ich schopnosť efektívne motivovať ostatných. „Takíto lídri vytvárajú pozitívne pracovné prostredie, kde sú ich tímy podporované a cítia sa pochopené. Keďže autentickí a emocionálne vyrovnaní lídri inšpirujú k dôvere, ich tím je viac motivovaný, angažovaný a ochotný spolupracovať na dosahovaní spoločných cieľov.“

Súcit, úspech a pracovné hranice

Základom vlastného duševného zdravia je súcit. Mať súcit k sebe, k svojmu vnútornému „ublíženému dieťaťu“ i svetu okolo. Podľa známej manažérky dokážeme byť súcitní či láskaví, no taktiež aj úspešní vodcovia. „V skutočnosti práve tieto vlastnosti môžu prispieť k dlhodobému úspechu. Láskavosť a súcit neznamenajú slabosť, ale skôr schopnosť vytvárať silné vzťahy, budovať dôveru a podporovať zdravú firemnú kultúru.“

Takíto lídri podľa nej rozumejú potrebám svojich zamestnancov, podporujú ich osobný a profesionálny rozvoj a sú schopní empaticky riešiť konflikty. „Byť lídrom so srdcom pre mňa znamená viesť nielen s dôrazom na výsledky, ale aj s hlbokým rešpektom k ľuďom, s ktorými pracujem.“ Práve takýto prístup vytvára silnejšie tímy, väčšiu lojalitu a dlhodobo udržateľný úspech v podnikaní.

Za nostalgiu sa v 18. storočí zakopávalo. Spomienky sú liekom na dušu, vyťaž z nich maximum

Definícia úspechu

Podľa Krištofoviča je nutné zamyslieť sa nad slovom úspešný, pretože extrémne úspešní ľudia vždy dávali extrémne vstupy a dostávali zo seba a z ľudí okolo seba maximum. „Otázka pre mňa je, či je zdravé sa stále hnať niekam za rastom a tomu všetko podriaďovať. Zmenil som na to počas života názor. No každý nech si vyberie svoju cestu.“

Podľa podnikateľa by človek, ktorý vedie druhých ľudí, mal primárne rozumieť sebe a svojim motívom. Až potom druhým ľuďom. „Určite sa dá byť všeobecne v biznise ľudskejší. A určite prichádza nová generácia spolupracovníkov, ktorí nebudú pripúšťať zaobchádzanie z minulosti. Svet sa mení.“

Téma duševného zdravia nie je vo firmách nová. Mnohé ponúkajú koučing, poradenstvo alebo workshopy zamerané na zvládanie stresu, mindfulness či emocionálnu inteligenciu. Bývalá riaditeľka profesie vníma, že práve podpora otvorenej komunikácie vytvára bezpečný priestor vo firme, čo podporuje inovácie.

„Flexibilita a rovnováha medzi prácou a súkromím, flexibilita v práci, napríklad možnosť home office alebo flexibilná pracovná doba, tiež môžu prispieť k znižovaniu stresu.“

Zvedomenie traumy = šťastný život

Uvedomovanie si traumy bolo u podnikateľa Petra postupné, ovplyvňované hlbším a hlbším štúdiom kníh. „Psychológia a fungovanie ľudskej mysle sa stali mojím koníčkom a po tejto dobrodružnej ceste som zažíval AHA momenty. Precitnutie prišlo postupne len za posledných päť rokov a úplné uvedomenie prišlo po knihe Mýtus normálnosti.“

Pochopenie, že akýkoľvek „izmus“ je nezdravý, je podľa Petra výborné uvedomenie si. „Čiže mám teraz pred sebou zaujímavú cestu, na ktorú sa veľmi teším.“

Myšlienka životnej filozofie postavená na harmónii individuálne dôležitých oblastí, ktorá sa nazýva Balans 5, ním zatriasla pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Krištofovič práve túto filozofiu nielen praktizuje, ale aj sa o ňu delí s množstvom ľudí v rámci svojho koučingu.

„Je to môj kompas, reálne ma táto myšlienka zachránila. Vieme sa učiť z minulosti a minulosť ľudstva ukazuje, že sme sociálne bytosti a že nakoniec pre šťastnejší a zdravší život sú najdôležitejšie funkčné vzťahy, nie externé bohatstvo. Ak človek vie, čo je pre neho dôležité, a vyvažuje, balansuje svoju všímavosť, tak dokáže komplexne a dlhodobo prežívať šťastnejší život. U mňa sú v poradí dôležitosti : KSUAR – Konštantne sa učiť a rásť, Zdravie a kondícia, Rodina a priatelia, Povolanie a kariéra, Peniaze a majetok.“

Podľa Krištofoviča myšlienky Gabora Matého môžu priniesť ľuďom motiváciu. „Verím tomu, že jeho myšlienky môžu priniesť workoholikom uvedomenie si nezdravého vnútorného motívu a cez sebarozvoj, súcit k sebe, môžu objaviť nové možnosti pre svoje podnikanie.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kompas Regenerácie (@kompas_regeneracie)

Emócie potláčame

Ivanina cesta sebapoznania a liečenia sa začala pre 12 rokmi. Vtedy si uvedomila, že má „všetko“, no nie je šťastná. „Mala som úplne potlačené emócie, dokonca som si myslela, že som úplne v pohode. Nevedela som sa ani nahnevať, všetko som brala s úplným kľudom. Keď prišlo to pomyselné zobudenie, začali mi prichádzať do života terapeuti, koučing. Ono platí, ak ste pripravení, učiteľ sa nájde. Tak začala moja cesta zisťovania, kto vlastne som.“

Počas tejto cesty si prešla mnohými vecami, ako je pobyt v tme, chodenie po uhlíkoch aj terapie. Skrz ne postupne odhaľovala svoje traumy z detstva. „Okolie, kolegovia spočiatku nechápali, ale postupne vnímali veľkú zmenu. Myslím, že sa to výrazne podpísalo aj na kultúre firmy. Menej tlaku a viac radosti, lepšie výsledky.“

Podľa Molnárovej má každý jeden človek negatívny zážitok z rodiny, škôlky, školy prípadne z ihriska. Ak niekto tvrdí, že nie, tak si to s veľkou pravdepodobnosťou nepamätá. Túto spomienku v sebe potlačil. A aj keď sa môže zdať, že sú to drobné neprávosti, ako dieťa ich môžeme vyhodnotiť ako krivdu alebo osamelosť. Ivana mala viacero tráum, ktoré potrebovala v sebe spracovať, jedna však pramenila z detstva.

„Jednou z nich boli moje oči. Od raného detstva som mala veľmi slabý zrak. Silné dioptrie a škuľavosť boli zdrojom posmechu. Deti vedia byť v tomto veľmi kruté. To sa priznám, že som si spracovávala veľmi dlho, absolvovala som množstvo operácií. Dnes vidím bez okuliarov, ale očko mi sem tam ubieha. Je mojím barometrom únavy. Aký to malo dopad? Že som mala pocit, že musím na sebe robiť násobne viac ako iní. Urobilo ma to silnou a láskavou osobou, lebo vnímam, že aj v tomto sme každý jedinečný. Len potrebujeme prijať, kto sme.“

Tajná metóda úspešných zvyšuje výkon a pomáha proti prokrastinácii. Odborníci odhalili kľúčové zásady (NÁVOD)

Ako nájsť svoj zmysel? 

Molnárová taktiež pripomína, že ak sa zbavíme toho, čo nás brzdí, vieme úplne inak pracovať s našimi talentmi a darmi.

„V Profesii sme po zavedení hodnoty otvorená komunikácia, ktorú sme pár týždňov školili, urobili ďalší krok, čo bolo spoznanie svojich talentov. Pre ľudí bolo dôležité pochopiť, že každý je jedinečný a má svoje talenty, schopnosti. Len si potrebujeme vzájomne rozumieť a rešpektovať rozdiely. Po tejto skvelej skúsenosti som sa sama stala mentorkou celosvetovej talentovej metodiky Gallup.“

Každý talent má podľa mentorky Ivany aj pozitívnu, aj negatívnu stránku, pričom záleží, kde má človek bloky, traumy, strachy a ako ich dokáže využívať v praxi. Teda, či z traumy dokáže rásť, alebo ho položí. „Moja dlhoročná skúsenosť je, že ak nepracujeme na sebarozvoji, tak nás to môže blokovať vo využívaní plného potenciálu.“

Práve sebapoznanie, teda zistenie, kto som a prečo som taký, aký som, dokáže podľa nej výrazne pomôcť pri hľadaní zmyslu alebo práce snov.

„Keď človek lepšie rozumie sebe, svojim hodnotám, silným stránkam, slabostiam a osobným potrebám, dokáže jasnejšie definovať, čo od svojho života alebo práce očakáva. Sebapoznanie umožňuje vybrať si prácu, ktorá je v súlade s osobnými hodnotami a vášňami, a tým zvyšuje šance na dlhodobú spokojnosť a úspech.“