Slovensko prekvapuje v novom rebríčku. Od drahých potravín máme voči iným krajinám ďaleko
- Potraviny sú čoraz drahšie
- Toto je rebríček krajín, v ktorých dávajú obyvatelia zo svojho rozpočtu na potraviny najviac
- Potraviny sú čoraz drahšie
- Toto je rebríček krajín, v ktorých dávajú obyvatelia zo svojho rozpočtu na potraviny najviac
Európske domácnosti vynakladajú rôzne sumy na potraviny, pričom sa ukazujú výrazné rozdiely medzi východnou a západnou časťou kontinentu. Portál TREND sa pozrel na túto problematiku bližšie a zostavil rebríček krajín Európskej únie podľa percentuálneho podielu výdavkov na jedlo a nealkoholické nápoje. Využil pri tom štatistické údaje Eurostatu z roku 2022, pričom do prieskumu nezahrnul alkoholické nápoje ani stravovanie v reštauráciách.
Zaujímavým zistením je, že v ekonomicky vyspelejších štátoch majú domácnosti tendenciu míňať na potraviny menšiu časť svojho rozpočtu. V krajinách západnej Európy sa výdavky na jedlo zvyčajne neumiestňujú vyššie ako na treťom mieste v zozname výdavkov domácností.
V týchto krajinách sú potraviny pre miestnych najdrahšie
- Rumunsko
- Bulharsko
- Lotyšsko
- Litva
- Estónsko
- Poľsko
- Chorvátsko
- Slovensko
- Portugalsko
- Grécko a Maďarsko
V štátoch bývalého východného bloku vrátane Slovenska zaujímajú potraviny druhé miesto v rebríčku výdavkov. Slovenské domácnosti pritom najviac míňajú na zabezpečenie bývania. Tento trend je charakteristický aj pre ostatné krajiny, ktoré boli v minulosti súčasťou sovietskeho vplyvu.
Analýza tak odhaľuje pretrvávajúce ekonomické rozdiely medzi východnou a západnou Európou, ktoré sa odrážajú aj v štruktúre výdavkov domácností na základné životné potreby. Experti poukazujú na jasnú súvislosť medzi ekonomickou vyspelosťou krajiny a podielom výdavkov na potraviny. Vo väčšine bohatších západoeurópskych štátov potraviny dokonca nepatria medzi tri najväčšie výdavkové položky domácností.
Na opačnom konci spektra stojí Rumunsko, kde domácnosti míňajú na jedlo a nápoje štvrtinu svojich výdavkov. Nasleduje Bulharsko s 20,8 %. Paradoxne v oboch krajinách sú ceny potravín pod priemerom EÚ, no priemerné zárobky patria k najnižším v Únii.
Pobaltské štáty sa umiestnili v prvej päťke rebríčka. Lotyšsko (19,7 %), Litva (19,4 %) a Estónsko (19,1 %) tvoria kompaktnú skupinu. Estónsko pritom zaznamenalo výrazný nárast cien potravín, ktoré v roku 2022 presiahli priemer EÚ o 6,5 %.
Zo štátov Vyšehradskej štvorky vedie Poľsko s 18,7 %, tesne nasledované Slovenskom s 18,2 %. Pre lepšiu predstavu priemerný Slovák minie na potraviny približne 200 eur mesačne.
Zaujímavosťou je, že jediným západoeurópskym štátom v prvej desiatke je Portugalsko so 17,3 %. Prvú desiatku uzatvárajú Grécko a Maďarsko, obe s podielom 16,7 %.
Najmenšiu časť svojho rozpočtu venujú potravinám Íri, ktorí na ne vynakladajú len 8,6 % celkových výdavkov. Tesne za nimi sa umiestnilo Luxembursko s 9,3 % a tretie miesto obsadilo Rakúsko, kde obyvatelia míňajú na stravovanie desatinu svojich nákladov.
Viac míňajú muži ako ženy
Finančné správanie slovenských párov žijúcich v spoločnej domácnosti odhaľuje zaujímavé rozdiely medzi mužmi a ženami, ako ukázal prieskum 365.bank. Výsledky naznačujú, že muži sú ochotnejší investovať väčšie sumy do svojich záľub a voľnočasových aktivít.
V oblasti sporenia sú obe pohlavia na rovnakej úrovni, avšak muži prejavujú výrazne väčšiu aktivitu v investovaní – až trojnásobne vyššiu oproti ženám. Zaujímavým zistením je to, že viac ako 20 % mužov prenecháva správu rodinných financií svojim partnerkám, pričom opačný scenár je menej častý. Napriek tomu väčšina párov (71 %) preferuje samostatné hospodárenie s vlastnými príjmami.
Prieskum odhalil, že viac ako polovica mužských respondentov mesačne vynaloží 50 až 200 eur na svoje záľuby a nákupy, zatiaľ čo ženy uprednostňujú nižšie výdavky v tejto oblasti. Až pätina mužov je ochotná minúť mesačne nad 200 eur na osobné potešenie, čo je dvojnásobne viac v porovnaní so ženami.
Linda Valko Gáliková z 365.bank ponúka vysvetlenie: „Dôvodom, prečo sú väčšie výdavky stále parketou skôr mužov, môže byť rozdiel v odmeňovaní, keď ženy v rámci platov ťahajú stále za kratší koniec. Súvisí to aj s tým, že práve menej platené profesie sú často doménou žien, zatiaľ čo muži sa viac angažujú v lepšie ohodnotených sférach, ako je napríklad IT, a tiež vo väčšej miere zastávajú manažérske funkcie.“
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Trend, TASR