Slovensko sa môže stať čiernou dierou elektromobility: „Ostatní nás budú obchádzať“

Tento týždeň zasadal v Štrasburgu Európsky parlament, pričom na agende mal viacero dôležitých návrhov, medzi nimi sú aj nové predpisy, ktoré majú zabezpečiť viac alternatívnych čerpacích staníc pre autá a nákladné vozidlá.

Spomínaný návrh je súčasťou balíka „Fit for 55″, ktorého cieľom je pretransformovať Európu na zelenšiu, konkrétne znížením emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

V návrhu, ktorý europoslanci schválili, sa uvádza, že do roku 2026 sa budú musieť zaviesť elektrické nabíjacie parky pre automobily s výkonom minimálne 400 kW aspoň každých 60 km pozdĺž základnej siete TEN-T, čo sú vlastne hlavné cestné tepny EÚ, pričom častokrát sú porovnávané so systémom medzištátnych diaľnic v USA. Parlament zároveň v návrhu zavádza povinnosť zvýšiť výkon siete do roku 2028 na 600 kW.

„Toto je správne opatrenie, ktoré zlepší kvalitu nášho životného prostredia a pomôže rozptýliť obavy o tom, či budeme mať dostatok nabíjacích staníc pre nové elektromobily,“ povedal europoslanec Vladimír Bilčík z frakcie EPP. Plénum parlamentu tento návrh schválilo s 514 hlasmi. Proti bolo 52 a 74 sa zdržalo hlasovania. Teraz je na rade Rada, ktorá predpis bude musieť schváliť. 

Dostupné stanice pre každého

Čo sa týka nákladných áut a autobusov, tak pre ne by nabíjacie stanice mali byť dostupné každých 120 km. Tieto stanice by mali byť do roku 2028 nainštalované na polovici hlavných ciest EÚ a v závislosti od cesty by mali mať výkon 1 400 až 2 800 kW.

Podľa návrhu musia štáty Európskej únie zaistiť, aby pozdĺž hlavnej siete TEN-T, čo je už spomínaná európska dopravná sieť, boli zabezpečené okrem elektrických staníc aj vodíkové čerpacie stanice, a to každých 200 km.

„Za nás je potrebné o tejto téme hovoriť čím viac sa dá, keďže je to zmena, ktorá sa dotkne väčšiny obyvateľstva a bude vo veľa ohľadoch zásadná, je teda dobré, že EÚ vytvára rôzne kroky a tlačí na štáty, aby prestali s populistickou pro-dieslovou rétorikou a začali robiť niekedy nie populárne a často náročné kroky, aby sme boli na masový nástup elektromobilov pripravení,“ povedal Ján Zuštiak, zakladateľ AgeVolt pre Startitup.

zdroj: TASR/AP Photo/Jeff Chiu

„Nové pravidlá tiež pomôžu zaviesť viac nabíjacej infraštruktúry a urobiť jej používanie rovnako ľahkým ako v prípade tradičných čerpacích staníc,“ vyhlásil spravodajca Parlamentu pre infraštruktúru pre alternatívne palivá Petar Vitanov z frakcie Socialistov. 

Nanútenie elektromobilov

Medzi verejnosťou posledné roky koluje, že za nový nárast elektromobilov môže práve Európska únia. „Skutočnosť je taká, že dve najväčšie elektroautomobilky nie sú európske a ich primárny trh nie je EÚ,“ myslí si Zuštiak.

Ako uvádza britský denník The Guardian, v 90. rokoch 19. storočia čelili najväčšie mestá západného sveta narastajúcemu problému, zvýšením počtu vozidiel ťahaných koňmi sa čoraz viac prejavovali nevýhody používania koní v husto obývaných mestách. Preto sa trh začal pozerať po novom spôsobe dopravy, ako k tomu pomaly dochádza aj dnes.

„Elektromobilita je niečo, čo si chtiac či nechtiac adoptovali už všetky automobilky a všetky majú stratégiu, ako na elektromobilitu prejsť,“ dodal zakladateľ AgeVolt pre Startitup.

Čína je už roky najväčším svetovým trhom s automobilmi, ktorý sa pomaly ale isto transformuje na výrobu a vývoz elektrických automobilov. Na kontinente dosiahol celkový predaj EV v roku 2022 rekordných 4,4 milióna kusov, čo predstavuje takmer polovicu všetkých registrácií nových vozidiel v roku 2022, uvádza spoločnosť Allianz vo svojej výročnej správe.

Podľa firmy Čína posledné roky investuje obrovské peniaze do budovania konkurencieschopného ekosystému elektrických vozidiel. Výsledkom tohto dlhodobého, dokonca ešte dlhšieho ako EÚ, je, že v súčasnosti je lídrom na svetovom trhu s elektrickými vozidlami.

Za uplynulý rok východná krajina predala viac ako dvojnásobok počtu batériových elektrických vozidiel v porovnaní s Európou a Spojenými Štátmi dohromady.

Zjednodušené platby 

Okrem už spomínaných povinností týkajúcich sa staníc, nové pravidlá zavádzajú aj jednoduchšie platby za nabíjačky. Vodiči áut budú vedieť na nabíjacích miestach ľahko zaplatiť kartou, a to bez potreby predplatného. Cena elektriny či vodíka bude musieť byť zobrazená za kWh, kilogram alebo za minútu či jedno nabíjanie.

Spomínaný návrh sa pozdával väčšine europoslancov. „Podporujem nové pravidlá na zabezpečenie dostupnosti nabíjacích staníc pre elektromobily,“ povedala europoslankyňa Lexmann z frakcie Ľudovcov, no dodala, že zákaz predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035 považuje za chybu. „Musíme pokračovať v podpore zelených cieľov, ale nie na úkor nášho priemyslu a konkurencieschopnosti,“ dodala.

Dôležitý moment: Zem vstupuje po 12-tisícoch rokov do novej epochy. Prichádza antropocén

Na druhej strane liberálny europoslanec Martin Hojsík z frakcie Renew Europe upozorňuje, že je možnosť, že Slovensko nebude vedieť minúť peniaze vyčlenené na tento projekt.

„Sú na to peniaze z plánu obnovy, ale žiaľ, aj toto mešká. Aj tu vidím na obzore hrozbu, že sa to nepodarí uskutočniť,“ povedal Hojsík pre Startitup. Ak sa podľa neho ihneď nerozhýbe vláda a nespraví potrebné kroky, tak „Slovensko môže byť čiernou dierou pre elektromobilituu, kde nás budú ostatní obchádzať“.

zdroj: Startitup/Marco Németh

Iné zákony v pléne

Tento týždeň sa v parlamente okrem toho rokovalo aj o nových pravidlách pre lodné palivá. Na základe schváleného predpisu budú musieť lode postupne znižovať emisie skleníkových plynov tým, že obmedzia ich množstvo v energii, ktorú využívajú.

Konkrétne od roku 2025 o 2 % a následne od roku 2050 má ísť až o 80 % s úrovňami z roku 2020. Predpis sa vzťahuje na lode s hrubou tonážou nad 5 000 ton, ktoré sú v zásade zodpovedné za 90 % emisií CO2, ako na to pripomína Európsky parlament.

Tento týždeň, ako sme ťa o tom informovali, Európsky parlament schválil aj kontroverzný zákon o obnove prírody. Zákon navrhnutý ešte v júni 2022 má za cieľ zvrátiť drastický úpadok európskych ekosystémov, pričom je jedným zo základných pilierov európskej zelenej dohody.