Slovensko sa vydalo na cestu ku kolapsu. Údaje zo sčítania ľudu hovoria, že máme problém

Vysoký podiel seniorov a málo detí je nočnou morou každého štátu. V Číne už sa rozsvietili pomyselné červené výstražné majáky a Japonsko je, obrazne, v plameňoch. Populačná kríza je tu taká zlá, že ak to takto pôjde ďalej, japonský štát si nezachová sociálne funkcie a skolabuje. Na túto cestu sa podľa údajov zo sčítania osôb, domov a bytov vydalo aj Slovensko.

Slovenské ženy rodia menej

Plodnosť na Slovensku má dlhodobo klesajúci trend. Vyplýva to z údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021, na základe ktorých demograf Branislav Šprocha zostavil vedecký článok o plodnosti žien na Slovensku. Ako ďalej v tlačovej správe informovala hovorkyňa štatistického úradu pre SODB Jasmína Stauder, klesajúci trend potvrdzujú nielen prierezové údaje, ale znižovanie intenzity rodenia detí jasne identifikujú aj v generačnom pohľade.

„Slovenská populácia starne. Základnou otázkou na pochopenie zmien je v sčítaní otázka o počte živonarodených detí. Odhaľuje počet narodených detí, plodnosť žien a hlbší pohľad na štruktúru žien ako takú,“ informovala Stauder. Branislav Šprocha tvrdí, že hlavným cieľom bola hlbšia analýza generačnej plodnosti na Slovensku v skupinách žien narodených v rokoch 1940 – 1980.

„Získané údaje potvrdili pokračujúci pokles plodnosti, keď generácie žien z druhej polovice 60. rokov boli poslednými s priemerne viac ako dvomi deťmi. U žien narodených v 70. rokoch generačná plodnosť klesla signifikantne pod hranicu dvoch detí,“ interpretoval výsledky Šprocha.

Slovensko nám starne. Poznáme prvé výsledky sčítania obyvateľov

Pribúda bezdetných Slovákov a Sloveniek

Ďalej uviedol, že je to podmienené znižovaním pravdepodobností narodenia prvého i druhého dieťaťa, čo sa následne prejavuje aj na náraste bezdetnosti, jednodetnosti pri súčasnom poklese podielu dvojdetného modelu rodiny. „V najmladších generáciách tiež dochádza k zvyšovaniu variability reprodukcie a zmenšovaniu rodín a počtu súrodencov v nich,“ dodal Šprocha. Ďalej tvrdí, že z hľadiska demografickej reprodukcie je nenahraditeľnou predovšetkým otázka o počte živonarodených detí ženám.

„V kombinácii s ďalšími znakmi, ako je napr. vek, rok narodenia a prípadne aj ďalšie štrukturálne premenné, umožňuje podrobnú generačnú analýzu realizovanej plodnosti. Tým sa význam a nenahraditeľnosť daných výsledkov zo sčítania v dátových podmienkach Slovenska len zvyšuje,“ vysvetlil Šprocha.

Demograf taktiež skonštatoval, že hlavným vývojovým znakom konečnej plodnosti žien na Slovensku je jej dlhodobý medzigeneračný postupný pokles. „Kým u žien narodených na začiatku 40. rokov minulého storočia sa priemerný počet živonarodených detí pohyboval nad hranicou 2,5 dieťaťa, v generáciách zo začiatku 50. rokov to bolo už len približne 2,3 dieťaťa. U osôb narodených o desaťročie neskôr približne 2,2 dieťaťa,“ interpretoval výsledky Šprocha.

zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Bezdetné, jednodetné

Zároveň uviedol, že konečná plodnosť z približne dvoch detí na ženu sa znížila do generácie 1975 na necelých 1,84 dieťaťa a v generácii 1980 by dokonca len mierne prekračovala hranicu 1,71 dieťaťa. „Potvrdzujú sa tak niektoré predpoklady, že ženy narodené najmä z druhej polovice 70. rokov už na Slovensku budú mať výrazne menej ako dve deti,“ tvrdí Šprocha.

Podľa demografa sme v najmladších analyzovaných populačných ročníkoch svedkami znižovania pravdepodobnosti, že sa bezdetná žena stane do konca reprodukčného obdobia matkou, ale aj toho, že sa žene s jedným dieťaťom narodí druhé.

„Podľa údajov u žien vo veku v čase sčítania v poslednej dekáde reprodukčného obdobia by jednotnosť mohla dosahovať takmer štvrtinu a bezdetnosť niečo viac ako 15 percent v príslušnej generácii,“ uviedol Šprocha. Dodal, že meniaca sa štruktúra žien podľa počtu narodených detí sa odzrkadľuje aj na rastúcej variabilite reprodukcie.

Rok 2023 prinesie veľké zmeny pre mnohých Slovákov. Dôchodkový strop sa zruší a to je len začiatok

„Kým ženy realizujúce svoje reprodukčné zámery počas minulého politického režimu vďaka nízkej bezdetnosti a jednodetnosti a značnému príklonu k dvojdetnému modelu rodiny vytvárali značne uniformný model reprodukcie, v najmladších generáciách sledujeme postupný rast hodnoty koeficientu koncentrácie plodnosti a tým aj samotnú heterogenizáciu reprodukcie,“ vysvetlil demograf.

Slovensko starne

Slovensko zaznamenalo viditeľný trend starnutia populácie. Zároveň sa u nás prejavuje starnutie zdola, čiže pokles detskej zložky v predproduktívnom veku, ale aj starnutie zhora, a to nárast počtu obyvateľov v poproduktívnom veku.

Ako ďalej v tlačovej správe informovala hovorkyňa pre Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 Jasmina Stauder, v roku 1991 pripadalo 1 313 961 obyvateľov v predproduktívnom veku 0 – 14 rokov na 543 180 obyvateľov v poproduktívnom veku 65 a viac rokov.

„Kým podiel 0 až 14-ročných tvoril takmer pätinu populácie (24,91 percenta), podiel obyvateľov vo veku 65 a viac rokov bol približne desatina (10,3 percenta) z obyvateľstva Slovenska,“ uviedla Stauder. Dodala, že sčítanie v roku 2021 bolo prvým, v ktorom zaznamenali viac osôb v poproduktívnom veku 65 a viac rokov, celkom 929 181 (17,05 percenta) ako v predproduktívnom veku 0 – 14 rokov – 867 410 ľudí, čo predstavuje 15,92 percenta.

Čína má obrovský problém

Slovensko začína starnúť a podľa sčítania sa rodí čoraz menej detí. Dôsledky tohto trendu zatiaľ necítime, no vo svete majú ťažké dopady.

Čína oznámila prvý pokles populácie za ostatné desaťročia, keďže táto krajina starne a pôrodnosť v nej klesá. Národný štatistický úrad v utorok informoval, že Čína mala na konci roka 2022 o 850-tisíc ľudí menej ako v predchádzajúcom roku. Výpočet zahŕňa iba obyvateľstvo pevninskej Číny. Tá má momentálne 1,41 miliardy obyvateľov, pričom vlani prišlo v krajine na svet 9,56 milióna detí a 10,41 milióna osôb zomrelo.

Blíži sa demografická kríza: Slováci prezradili 5 dôvodov, prečo nechcú mať deti

Pokles pôrodnosti v Číne by mohol podkopať plány vládnej komunistickej strany na dosahovanie udržateľného ekonomického rastu založeného viac na spotrebiteľských výdavkoch ako na exporte a investíciách. Vláda strana v roku 1980 zaviedla obmedzenia pôrodnosti, aby zabrzdila rast populácie a zachovala zdroje. Nízka pôrodnosť však začala čínskych lídrov znepokojovať po tom, ako počet obyvateľov Číny v produktívnom veku kulminoval v roku 2011 na úrovni 925 miliónov a začal klesať skôr, ako sa očakávalo.

Organizácia Spojených národov minulý rok odhadla, že svetová populácia dosiahla 15. novembra 2022 osem miliárd a že India v roku 2023 nahradí Čínu ako najľudnatejší štát sveta.

V Japonsku sa rozhorela kríza

Okrem Číny má veľký problém aj Japonsko. Na starnutie obyvateľstva tu vedci upozorňujú už celé roky, no politici sa zobudili až dnes a chcú ho riešiť. Budíčkom boli výsledky sčítania za rok 2021.

Japonský premiér Fumio Kišida sa v pondelok zaviazal, že podnikne neodkladné kroky na riešenie klesajúcej pôrodnosti v krajine. Dodal, že ich treba urobiť „teraz, alebo nikdy“. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

„Náš štát je na pokraji toho, či si zachová sociálne funkcie,“ povedal Kišida v prejave na prvom tohtoročnom zasadnutí parlamentu.

„Pokiaľ ide o politiku na podporu pôrodov a výchovy detí, musíme ju robiť teraz, alebo nikdy. Je to záležitosť, ktorá jednoducho už nemôže dlhšie čakať,“ vysvetlil japonský premiér.

Kišida povedal, že do júna predloží plán na zdvojnásobenie rozpočtu na politiku v prospech detí a mládeže a v apríli vznikne nový vládny úrad na riešenie tejto otázky. Japonsko zaznamenalo v roku 2021 rekordne nízku pôrodnosť, čo spôsobilo najväčší prirodzený pokles počtu obyvateľov. Oficiálne údaje za rok 2022 zatiaľ nie sú dostupné.