Slovensko trápi inflácia diplomov: Uplatnenie z týchto odborov je márne

  • Vzdelanie na Slovensku nie je zárukou pracovného uplatnenia
  • Najhoršie uplatniteľné sú najmä humanitné odbory
Ilustračná foto
Ilustračná foto Unsplash/Sincerely Media, Alex Kotliarskyi
  • Vzdelanie na Slovensku nie je zárukou pracovného uplatnenia
  • Najhoršie uplatniteľné sú najmä humanitné odbory

Napriek tomu, že nezamestnanosť na Slovensku nie je v katastrofálnom stave a z aprílových dát vychádza, že podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve sa znížil na 4,08 percent z marcových 4,29 percent, sa niektorým mladým nedarí nájsť adekvátne zamestnanie.

Percentá síce ukazujú, že nezamestnanosť v apríli klesla najvýraznejšie od októbra 2021, no na Slovensko sa nezamestnanosť mladých do 29 rokov týka až 20 percent populácie. Ako uviedol portál Forbes, po Grécku, Španielsku a Taliansku sme na tom v eurozóne absolútne najhoršie.

Ročne vyštuduje vysokú školu až 24 423 Slovákov, vyplýva to z údajov k roku 2022. To predstavuje 40 percent populácie v danom ročníku. Naproti 90. rokom, je to až dvakrát viac. Napriek takému vysokému počtu vyštudovaných ľudí, je ich nezamestnanosť príliš vysoká. Európsky priemer je niekde na úrovni okolo 14 percent. 

V praxi to znamená, že vzdelanie na Slovensku nie je zárukou pracovného uplatnenia. Ako uviedol pre Forbes Róbert Chovanculiak z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS, jedným z dôvodov je takzvaná „inflácia diplomov“. Mať vzdelanie podľa neho už v dnešnej dobe neznamená dostatočný predpoklad získania dobrej práce.

„Tradičná predstava je, že na vysokej škole sa človek naučí užitočné veci a tie zvýšia jeho ľudský kapitál, čo mu zabezpečí lepšie zamestnanie na trhu práce,“ povedal Chovanculiak pre portál, no napriek tomu sa tento predpoklad už vytratil a prestal platiť. Netreba však všetkých hádzať do jedného vreca. Za výnimky stále pokladá odbory ako je medicína, IT či strojárstvo.

„No na vysokých školách máme viac ako polovicu študentov, ktorí sa vzdelávajú v odboroch, kde uplatniteľnosť nie je taká zrejmá,“ povedal a uviedol, že to platí najmä pre humanitné odbory – sociálna práca, sociológia, história či mediálne štúdiá.

Analytik vysvetlil, že „trh práce nedokáže vygenerovať atraktívne odmeňovanú prácu, kde môžu takíto absolventi uplatniť svoje päťročné vzdelanie“.

Pedagogička Eva Dirgová uviedla, že tento trend je evidentný najmä pri absolventoch pedagogického štúdia, ktorí po skončení nenastúpia do škôl na pozície pedagógov.

Podľa Dirgovej môže nezamestnanosť pre mladých ľudí znamenať viac negatívnych dôsledkov než pre iné vekové skupiny najmä z dvoch dôvodov:

  • nevytvoria si potrebné pracovné návyky, zvyknú si na rolu nezamestnaného a na peňažnú podporu bez vlastnej aktivity,
  • hrozí riziko asociálneho správania spôsobené nadbytkom voľného času, často nudou, nedostatočne vyplneným denným programu povinnosťami a následným vylúčením z majoritnej spoločnosti.

Štatistiky tvrdia opak

„Úroveň nezamestnanosti, ako aj počet uchádzačov o zamestnanie sa už takmer vrátila na hodnoty spred pandémie,“ priblížil štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer. Dodal, že rezort práce vyčlení z Programu Slovensko 339 miliónov eur na projekty, ktoré môžu počas najbližších rokov pomôcť približne 77 000 ľuďom pri uplatnení sa na trhu práce.

Zdroje z Programu Slovensko majú slúžiť na podporu zamestnanosti, a to aj znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, akými sú napríklad mladí ľudia, občania vo veku na 50 rokov či dlhodobo nezamestnaní.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality

Zdroje: Forbes, TASR, Prohuman

Najnovšie videá

Trendové videá