Slovensko utekajúcim Rusom humanitárne víza nevydá, takúto možnosť ani nemáme

Prakticky od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie ruským prezidentom Vladimirom Putinom mnohí ruskí muži zdvihli zadky a pobrali sa z krajiny preč. Letenky vykúpili do niekoľkých hodín a na hraniciach so susednými štátmi sa tvoria niekoľkohodinové kolóny.

Mnohé štáty však zareagovali podobne rýchlo. Utekajúcich Rusov nechcú prijímať. Pobaltské štáty, ako aj susedné Česko sa rozhodli nevydávať humanitárne víza týmto ľuďom. Slovensko sa k nim podľa informácií rezortu zahraničných vecí nepripojí a žiadosti občanov Ruskej federácie bude posudzovať tak, ako doteraz.

Humanitárne víza Slovensko nepozná

Slovensko nebude udeľovať, po vzore niektorých štátov EÚ, humanitárne víza občanom Ruska utekajúcich pred čiastočnou vojenskou mobilizáciou, či iným prenasledovaním režimom Vladimira Putina. Pre agentúru SITA to uviedol hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) Juraj Tomaga.

„Kategória humanitárnych víz nie je presná definícia. Existuje totiž len udeľovanie víz v humanitárnom záujme, pričom v súčasnosti platí všade vo svete, že Slovensko posudzuje každý prípad osobitne. V prípade tejto kategórie víz nie je MZVaEZ SR jediným rozhodovacím orgánom,“ povedal Tomaga.

Poukázal tiež, že spracúvanie žiadosti o víza sa v Rusku sťažilo po tom, čo krajina rozhodla o znížení počtu personálu slovenských zastupiteľstiev. „Prejavilo sa to aj na absorpčnej kapacite našej konzulárnej služby v krajine,“ dodal.

Česká republika oznámila, že neudelí humanitárne víza Rusom, ktorí zo svojej vlasti utekajú pred čiastočnou mobilizáciou. Rovnaký krok oznámili v stredu 21. septembra aj pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko.

Čo sú vlastne humanitárne víza? Ako informuje Euractiv, niektoré členské krajiny EÚ zaviedli tento inštitút pre žiadateľov o azyl. Zjednodušene povedané, žiadateľ o azyl môže na humanitárne víza pricestovať do krajiny, v ktorej chce žiadať o azyl. Podľa európskeho práva sa totiž azyl a víza navzájom vylučujú.

„Podanie žiadosti o azyl na území členského štátu je právom dovolený a vyžadovaný krok, ktorý je nevyhnutným predpokladom toho, aby konkrétnemu človeku mohla byť udelená medzinárodná ochrana. Úmysel požiadať v Európskej únii o azyl je však v praxi kontraindikáciou toho, aby človeku bolo udelené schengenské vízum a teda, ak by potenciálny žiadateľ alebo žiadateľka o azyl chceli prísť na územie únie legálne, museli by pri podávaní žiadosti o vízum klamať o účele, na ktorý vízum žiadajú,“ vysvetľuje Zuzana Števulová, právnička a riaditeľka Ligy za ľudské práva pre Euractiv.

Česko Rusov neprichýli

Česko nevydá humanitárne víza Rusom utekajúcim z vlasti pred mobilizáciou, ktorú v stredu oznámil prezident Vladimir Putin. Vo štvrtok to pre spravodajský portál Novinky.cz potvrdil minister zahraničia Jan Lipavský.

„Rozumiem, že Rusi utekajú pred čoraz zúfalejšími rozhodnutiami Putina. Ale tí, ktorí z krajiny utekajú preto, že nechcú plniť povinnosť uloženú ich vlastným štátom, nespĺňajú podmienky pre udelenie humanitárneho víza,“ vysvetlil minister.

Rusi z celej krajiny protestovali proti mobilizácii. Polícia zadržala vyše 1 300 z nich

GALÉRIA+ 7

Podobne sa rozhodlo aj Lotyšsko, ktoré svoj krok avizovalo v stredu. Lotyšsko nebude vydávať humanitárne ani iné víza ruským občanom, ktorí sa vyhýbajú mobilizácii. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to uviedol lotyšský minister zahraničia Edgars Rinkevičs s tým, že jeho krajina tiež nebude meniť hraničné obmedzenia pre ruských občanov s vízami do schengenského priestoru, ktoré sú v platnosti od 19. septembra.

Pobaltie aj Fínsko

V spojitosti s „čiastočnou mobilizáciou“ v Rusku plánuje Lotyšsko konzultovať spoločné kroky so spojencami a partnermi, uviedol tiež Rinkevičs. „Je potrebné diskutovať o ďalšej podpore pre Ukrajinu a o prípadných dodatočných bezpečnostných opatreniach v regióne,“ skonštatoval. Šéf lotyšskej diplomacie tiež vyzval, na odolanie ruskému vydieraniu a skonštatoval, že „Rusko je dnes pre Európu a svetový mier také nebezpečné, ako bolo nacistické Nemecko v minulom storočí“.

Fínsko sa podľa verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti Yle chystá výrazne obmedziť vstup ruských občanov na svoje územie a zredukovať vydávanie víz. O tomto kroku fínska vláda diskutuje vzhľadom na to, že osobná preprava z Ruska sa v porovnaní s minulým týždňom zdvojnásobila po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil mobilizáciu. „Fínsko sa zároveň snaží zabezpečiť, aby sa reštrikcie uplatnili jednotne v celej schengenskej zóne,“ uviedla Yle. Reštrikcie, ktoré Helsinki chystajú, sa nebudú týkať tých Rusov, ktorí vo Fínsku chcú navštíviť svojich príbuzných. Informuje o tom portál news.sky.com.

Pobaltie nepúšťa Rusov už od pondelka

Tri pobaltské krajiny, ktoré susedia s Ruskom, od pondelka uzavreli svoje hranice pre väčšinu Rusov v reakcii na širokú podporu vojny na Ukrajine zo strany ruskej verejnosti. Rozhodnutie prijali začiatkom tohto mesiaca premiéri Litvy, Lotyšska, Estónska a Poľska a uviedli, že tento krok bude chrániť bezpečnosť pobaltských štátov. Poľsko už skôr uplatnilo viaceré reštrikcie voči cestujúcim z Ruska, ale v pondelok sa hneď neobjavili signály ďalších obmedzení.

„Rusko je nepredvídateľný a agresívny štát. Tri štvrtiny obyvateľstva podporujú vojnu. Je neakceptovateľné, aby ľudia podporujúci vojnu mohli voľne cestovať po svete, do Litvy a EÚ,“ uviedla v pondelok litovská ministerka vnútra Agne Bilotaiteová. „Ide aj o bezpečnostné aspekty, pretože takáto podpora vojnového stavu môže predstavovať hrozbu pre bezpečnosť našej krajiny a EÚ ako celku,“ dodala ministerka.

Na základe zákazu nemôžu Rusi do pobaltských štátov cestovať ako turisti, podnikatelia, za účelom športu alebo kultúry, hoci majú platné schengenské víza. Výnimky platia len pre ľudí cestujúcich z humanitárnych dôvodov, pre ruských disidentov, diplomatov, zamestnancov dopravy, rodinných príslušníkov občanov EÚ a pre Rusov s povolením na pobyt alebo s dlhodobými vízami krajín schengenskej zóny.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie