Slovensko v rebríčku najspokojnejších krajín EÚ prekvapilo. Predbehli sme svetové veľmoci (ZOZNAM)

Ako by si opísal Slovensko niekomu, kto sem prišiel prvýkrát? To znie ako z eseje na základnej škole, ktorú ťa donútili napísať na najväčší možný počet slov. Aj keď to bude znieť ako klišé, Slovensko skutočne má čo ponúknuť. 

Sme malá, ale veľmi rozmanitá krajina, ktorá ponúka množstvo prírodných krás, historických pamiatok a kultúrnych tradícií. Slovensko je súčasťou Európskej únie, NATO a má vlastnú menu, euro. Čiže predpoklady na život sú tu ideálne. Čo by sa teda mohlo pokaziť?

Či už ide o zvyšovanie alebo pridávanie nových daní, problém s finančným ohodnotením práce alebo s bývaním – toto všetko ovplyvňuje, ako sa na Slovensku cítime a ako sme tu spokojní. A podľa rebríčku Eurostatu veľmi nie sme.

Fíni sú najšťastnejší

Európania sú so životom prevažne spokojní, no v niektorých tradične „šťastných“ krajinách spokojnosť klesá. Najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že občania EÚ hodnotia svoju životnú spokojnosť v priemere na 7,3 bodu z 10. Tento výsledok naznačuje pomerne vysokú mieru celkovej spokojnosti, aj keď medzi jednotlivými členskými štátmi existujú výrazné rozdiely, píše Euronews.

Na vrchole rebríčka spokojnosti sa umiestnilo Fínsko so skóre 7,8. Tesne za ním nasleduje skupina krajín so skóre 7,7: Belgicko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko. Zaujímavé je, že niektoré tradične vysoko hodnotené severské krajiny zaznamenali v poslednom desaťročí výrazný pokles. Napríklad Dánsko kleslo z 8,0 na 7,5 bodu a podobný trend zaznamenalo aj Švédsko, ktoré sa prepadlo z 7,9 na 7,5 bodu.

Na opačnom konci spektra sa nachádza Bulharsko so skóre 5,9, čo z neho robí krajinu s najnižšou mierou životnej spokojnosti v EÚ. Napriek tomu však aj Bulharsko zaznamenalo za posledné roky významné zlepšenie – v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením stúplo zo 4,8 bodu.

Pozitívny trend v náraste spokojnosti obyvateľov je viditeľný najmä v niekoľkých krajinách. Cyprus zaznamenal impozantný skok zo 6,2 na 7,5 bodu. Výrazné zlepšenie nastalo aj v Estónsku (zo 6,5 na 7,2), Slovinsku (zo 7,0 na 7,7) a Grécku (zo 6,2 na 6,9).

Európska únia sa však nespolieha len na jednoduché číselné hodnotenie spokojnosti. V snahe lepšie porozumieť kvalite života svojich občanov zaviedla Európska komisia komplexnejší systém hodnotenia nazývaný „8+1“.

Celý rebríček nájdeš na ďalšej strane >>>

Rebríček životnej spokojnosti v Európskej únii v roku 2023:

Máme sa lepšie ako pred rokmi

Pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie Národná banka Slovenska (NBS) bilancovala v nedeľu zásadné zmeny, ktorými prešlo Slovensko. Transformácia krajiny priniesla významné úspechy vo viacerých oblastiach, píše TASR.

„Za 35 rokov od Nežnej revolúcie Slovensko získalo slobodu a prešlo transformáciou z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú. Prijalo menu euro, vstúpilo do EÚ a NATO, zvládlo niekoľko kríz. Situácia sa výrazne zlepšila: počet obyvateľov vzrástol o 150 000, priemerná dĺžka života sa zvýšila o sedem rokov, občania Slovenska pravidelne spoznávajú zahraničné krajiny a obyvateľstvo si za svoje príjmy môže celkovo dovoliť väčší objem tovarov a služieb,“ konštatuje NBS.

Bankový sektor podľa nich tiež prešiel revolučnou premenou. Kým pred rokom 1989 existovali len štátne banky a prvý bankomat sa objavil až v revolučnom roku, dnes je situácia radikálne iná. Prísnej regulácii podliehali aj zahraničné meny a cestovanie.

Pohoda prináša legendu: Jedno z najväčších mien britského hip-hopu vystúpi na Slovensku

Podľa centrálnej banky najvzácnejším dedičstvom revolučných zmien zostáva sloboda. „Dáva nám možnosť voľby, tvorivosti a príležitosť budovať život, po akom túžime. Sloboda, ktorá nám umožňuje rozhodovať o sebe, myslieť, tvoriť a podnikať. Hoci sme ekonomicky pokročili, stále nás učí o tom, že žiť slobodne je tou najvyššou hodnotou pre nás všetkých,“ uviedla NBS.

Napriek zvýšenej životnej spokojnosti, najmä u ľudí vo veku 30 až 49 rokov, časť populácie vníma ponovembrový vývoj skepticky. Dôvodom sú pretrvávajúce rozdiely medzi Slovenskom a západnými krajinami, ako aj pocit zhoršenej dostupnosti základných potravín, služieb a bývania.

Pre úspešné zvládanie budúcich výziev, ako je starnutie populácie, potreba oživenia produktivity a inovácií či klimatická kríza, je podľa NBS kľúčové uvedomovať si dosiahnuté úspechy.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti