Slovensko vo svete nepoznajú, mýlia si nás a sme pre nich chudobná krajina (ANKETA)
- Na slovenské školstvo nadávajú, zahraničné vítajú s otvorenou náručou
- Čoraz viac mladých ľudí odchádza študovať za hranice Slovenska
- Slovensko je však v iných krajinách veľkou neznámou
- Na slovenské školstvo nadávajú, zahraničné vítajú s otvorenou náručou
- Čoraz viac mladých ľudí odchádza študovať za hranice Slovenska
- Slovensko je však v iných krajinách veľkou neznámou
Štúdium za hranicami Slovenska sa stáva trendom. Čoraz viac mladých odchádza študovať na vysoké školy do zahraničia, ktoré majú často lepšiu reputáciu ako tie naše.
V zahraničí sú slovenskí študenti vítaní, vládne tam multikultúrnosť. No Slovensko si mnohí mýlia so Slovinskom a niektorí ešte spomínajú Československo. Zároveň u mnohých prevláda názor, že ide o menej vyspelú a chudobnú krajinu.
Oslovili sme viacerých študentov, aby nám zhrnuli ich skúsenosti so štúdiom za hranicami Slovenska.
Pýtali sme sa nasledovné otázky:
- Berú Slovákov v zahraničí ako druhotriedny tovar?
- Prijali ťa spolužiaci, učitelia či miestni?
- Nemal/a si problém zapadnúť?
- Stretol si sa s nejakým konfliktom týkajúcim sa toho, odkiaľ pochádzaš?
Alžbeta
Študentka University of Amsterdam. Odbor: Economics and Business Economics.
Z mojej skúsenosti nie. Všetci z mojej univerzity sme z iných krajín, je to veľmi medzinárodné miesto. Všetci sme si tu rovnocenní, samozrejme tomu pomáha, že všetci sme z inej krajiny.
Jediné, čo sa mi deje častejšie ako iným, je, že ľudia nevedia, kde je Slovensko, poprípade mi jeden chalan povedal, že predsa Československo. Ale veľakrát, aj keď nevedia, tak sa spýtajú a zaujímajú sa o to viac.
Ľudia tu súdia iných skôr podľa správania a charakteru. Zapadnúť som nemala problém, som celkom extrovertná a sociálna, teda aj ja som chcela spoznať ľudí, nájsť si nových kamarátov.
Okrem toho, môj program má jeden povinný program, ktorý je určený na to, aby sme sa rozprávali a mali aj sociálny život popri štúdiu.
Rozoberáme tam rôzne veci, starší študenti nám dávajú tipy a triky, ktoré získali, a my sa rozprávame navzájom aj o kultúrach, skúsenostiach, ktoré sme tu nabrali, čo sa nám pozdáva/nepozdáva a podobne.
Pripadá mi to ako skvelá príležitosť pre ľudí, ktorí sa viac hanbia, aby aj oni rozprávali, povedali svoj názor a spoznali sa s ostatnými.
Ešte som sa s takou situáciou nestretla. Možno je to aj preto, lebo Slovensko je menšie a menej známe v porovnaní s inými krajinami. Napríklad ľudia z Indie či Japonska sa stretávajú s konfliktmi častejšie, kvôli existujúcim predsudkom a stereotypizovaní.
Edo
Študent Roskilde University v Dánsku. Odbor: Business Studies & Global Studies.
V Dánsku, respektíve Kodani a okolí, tento problém nevnímam. Dáni sú podľa mojich doterajších skúseností veľmi prívetiví a otvorení iným národnostiam a kultúram a Slovákov akceptujú ako seberovných.
Na druhej strane, Švédi, s ktorými prichádzame do styku relatívne často, sú vo väčšine prípadov neskutočne arogantní, očakávajú, že všetci s nimi budú komunikovať v ich rodnom jazyku, a vnímajú prisťahovalcov za podradných.
Zapadol som však absolútne bez problémov. V krúžku mám spolužiakov z celého sveta a Dáni, ktorí sú tam spolu traja, ma tiež prijali veľmi dobre. Profesori taktiež nerobia rozdiely, samozrejme, pokiaľ nie je človek príliš lenivý a arogantný.
Ako som už spomenul, univerzita je z veľkej časti medzinárodná, v práci sme taktiež medzinárodný kolektív, dokonca ani jeden Dán, ale ani miestni nemajú problém. Hlavne ak je po ruke pivo, nadväzuje sa kontakt oveľa jednoduchšie. Je to tu súčasť kultúry.
Dominika
Študentka City University of London. Odbor: Business a Marketing.
Rozhodne nie. No netreba sa spoliehať čisto len na vzdelanie, titul ti tu prácu nezabezpečí. Zamestnávatelia sa pozerajú skôr na skúsenosti a u študentov na iniciatívu mimo školy. Každý sedí na zadku a učí sa, čo mu bolo povedané, no nie každý robí niečo naviac. A tu je to veľmi žiadané a podporované.
Väčšina ľudí s tebou rozpráva s „open mind” a snažia sa pochopiť tvoj postoj a situáciu. Dokonca by som povedala, že tu ľudia majú viac pochopenia pre druhých, než som sa kedy stretla na Slovensku.
Keďže mám kamarátov z celého sveta, každý bol v podstate v rovnakej situácii ako ja – všetci sme sa snažili zapadnúť. Možno o trochu väčší problém bol s kamarátmi Angličanmi, keďže majú svoj humor a slang, na ktorý ťa ani celoživotne štúdiu angličtiny na škole nepripraví.
Ale ako som vravela, ľudia sú tu väčšinou otvorení a ľahko príjmu aj iných ako oni.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Anglicko je veľmi multikultúrna krajina, a teda väčšina mojich anglických kamarátov bola vystavená množstvu rôznych kultúr odmalička, s ľahkosťou akceptujú ľudí rôzneho pôvodu. Nikdy som sa však nestretla ani len s predsudkami kvôli tomu, že pochádzam z východnej Európy.
Matej
Študent MSc Service Systems Design na Aalborg University Copenhagen. Predtým študoval na BSc User Experience Design na The Hague University of Applied Sciences.
Čo sa týka štúdia v Európe, tak určite nie. Univerzity sú multinacionálne a rozdiely sa tam nerobia. Ak miestni rozprávajú anglicky, tak je to to isté. V Holandsku aj Dánsku sa viete porozprávať aj so staršími ľuďmi.
Angličtina však bola vždy privítaná. Občas, keď je človek vo väčšej spoločnosti ľudí z jednej krajiny, stáva sa, že začnú rozprávať vo svojej reči. Úprimne, aj Slováci to robia. Vtedy sa netreba vzdávať a pripomenúť, že by bolo fajn rozprávať po anglicky. Ľudia to rešpektujú.
Občas sa v skupine kamarátov žartujeme ohľadom nacionálnych stereotypov, avšak to treba brať s ľahkosťou, vždy je to sranda o všetkých. Raz za čas sa stretnete s človekom, ktorý toho nevie veľa o geografii alebo histórii, ale nikdy z toho nie sú konflikty alebo znevýhodnenia.
Lucia
Študentka na University of Essex. Odbor: Business Management.
Ja si myslím, že nie, ale je to veľmi individuálne. Poznám veľa šikovných Slovákov, ktorí sa v UK veľmi dobre uchytili, čo sa týka pracovnej stránky, a pracujú na veľmi dobre platených pozíciách.
Samozrejme, veľa závisí aj od toho, na koho natrafíte, pretože sa tu určite nájdu aj ľudia, ktorí sú proti cudzincom. Čo sa týka univerzity, sú veľmi prísni na to, aby boli dodržiavané princípy toho, že všetci sme si rovní bez ohľadu na našu kultúru, jazyk, náboženstvo, pohlavie, orientáciu a podobne.
Učitelia fungujú na princípe, že ku každému musia pristupovať rovnako. Na našej škole je veľmi veľké percento študentov, ktorí nie sú z Veľkej Británie, čiže si myslím, že sú už na to zvyknutí.
Čo sa týka miestnych, osobne som nemala s nikým žiaden problém, ale, samozrejme, vždy je to o tom, akých ľudí stretnete.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ja som žila v Londýne rok pred tým, ako som začala chodiť na univerzitu, čiže na kultúru a rôzne iné veci, s ktorými sa tu človek stretáva, som bola zvyknutá. Anglicko je veľmi otvorená krajina pre všetkých ľudí bez ohľadu na rasu, náboženstvo, orientáciu, čiže človek väčšinou nemá problém zapadnúť.
Na druhej strane nie každému môže toto multikultúrne prostredie vyhovovať. Netvrdím, že mne tu úplne na 100 % všetko vyhovuje, ale bolo mojím rozhodnutím tu žiť a snažím sa čo najviac prispôsobiť miestnym, rešpektovať to, ako to tu funguje vo viacerých smeroch, a som tu veľmi spokojná.
Osobne som s tým problém nemala, pretože ľudia väčšinou ani nevedia, kde je Slovensko, prípadne si stále myslia, že sme Československo. U mnohých tiež prevláda názor, že ide o menej vyspelú a chudobnú krajinu.
Katarína
Študentka na University College Of Northern Denmark. Odbor: International Hospitality.
Dánsko je v tomto smere rozdelené na dva tábory. Jedni považujú cudzincov za druhotriedny tovar, iní zas nie. Mala som veľmi príjemné aj nepríjemne skúsenosti, ale myslím, že tých pozitívnych bolo viac.
Študujem v triede, ktorá sa skladá len z ľudí zo zahraničia, a škola si nás veľmi váži ako študentov. Nie však všetci miestni sú z ľudí zo zahraničia nadšení. Je ťažké nájsť si dánskych kamarátov, ale mesto je plné internationals, takže v tom nevidím veľký problém.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Richard
Študent na University of Amsterdam. Odbor Business Administration.
Zatiaľ som sa s ničím takým nestretol. Podľa mňa to záleží dosť od vášho prístupu k tým ľuďom. Ľudia sú tu veľmi milí a otvorení, vždy som sa stretol s ochotou od miestneho, keď som s niečím potreboval pomôcť.
Na mojom odbore je viac ako polovica študentov zo zahraničia, ktorí sú tu tiež prvý rok a tiež nikoho nepoznajú. Všetci sú veľmi priateľskí a je cítiť, že sa vás snažia spoznať a nájsť si kamarátov.
S učiteľmi som nemal žiaden problém, od prvej chvíle som z nich mal dobrý pocit a hlavne chápu, že je to pre nás študentov všetko nové. Snažia sa nás čo najrýchlejšie akumulovať do toho ich prostredia. Napríklad pred pár týždňami nám profesor na cvičení napísal adresu pivárne na tabuľu a povedal nám, nech tam ideme prebrať dnešnú hodinu medzi sebou.
Nemyslím si, že som mal nejaký väčší problém zapadnúť. Škola hlavne ponúka veľa aktivít aj mimo nej. Mali sme napríklad inter-week, kde som mal príležitosť zoznámiť sa s ľuďmi z môjho odboru a počas celého týždňa sme mali rôzne aktivity na spoznávanie sa.
Nie, jedine, že si zamenili Slovensko s inou krajinou.