Slovensko vyvíja vlastnú revolučnú vakcínu: Snažíme sa zničiť vírus tak, aby sme nenapáchali škody

Od marca Slovensko vyvíja vlastnú vakcínu. Zvolilo diametrálne odlišný koncept, ktorý je založený najmä na bezpečnosti. Tá je najväčšou prioritou. Skúsenosť pochádza najmä z neurodegeneratívnych chorôb, ktorým sa slovenská spoločnosť Axon Neuroscience venuje 21 rokov. Príkladom je aj Alzheimerova choroba.

Konceptov je na svete už niekoľko

Množstvo spoločností po celom svete už na vakcínach pracuje. Najďalej je spoločnosť Pfizer v kombinácii s nemeckou spoločnosťou BioNTech. Dobre je na tom aj Moderna.

Oba prípady sa zameriavajú na messenger RNA vakcínu. Ďalej možno spomenúť Oxford v kombinácii s AstraZenecou a ich konvenčnejší prístup. Je to vakcína, ktorá dizajnom pripomína tie, ktoré poznáme desiatky rokov.

Pod pojmom konvenčný prístup si môžeme predstaviť používanie oslabeného/modifikovaného vírusu, ktorý nie je schopný sa replikovať, a ten je podávaný imunitnému systému.

„Ten si myslí, že sa stretol s vírusom, a začne produkovať tvorbu protilátok voči antigénu. To je konvenčný prístup. AstraZeneca používa v podstate niečo podobné. Používajú vektor, ktorý funguje ako nosič. Je to adenovírus, ktorý je podobný tomu pri nachladnutí. Ten so sebou nesie informáciu bielkoviny vírusu SARS-CoV-2.“

Štandardom pri vývoji vakcíny je dlhý čas. Často sa jedná o desaťročia. Je nutné dlhodobo monitorovať vedľajšie účinky. Pri koronavíruse však odborníci museli v krátkom čase do klinických skúšok nabrať veľa ľudí.

Slováci sa svojím nápadom úplne odlišujú

Spoločnosť Axon Neuroscience zvolila pri tvorbe úplne inú cestu, vychádzajúcu zo skúseností, ktoré nadobudli pri Alzheimerovej chorobe. V súvislosti s ňou majú otestovaných 300 pacientov a sú si istí, že sa nedostavili vedľajšie účinky. Aktuálne sa vraj nachádzajú na prahu poslednej fázy.

Už v marci vznikla idea, prečo nevyužiť už získané skúsenosti a fakt, že mali vytvorený koncept pre staršiu populáciu. Rozhodli sa teda, že sa pustia do analýzy SARS-CoV-2 a skúsia na podobnej báze vyvinúť vakcínu. 

,,Tá je založená najmä na analýze štruktúr, funkcií a vlastností proteínu, ktorý obaľuje vírus. Taktiež ide o snahu nájsť jeho najzraniteľnejšie miesta. Nejdeme cestou kobercového náletu, kedy zničíme vírus s istotou, ale môže to priniesť nejaké škody. My sa snažíme ísť sniperkou a odstreliť vírus úplne cielene, bez toho, aby sme napáchali škody.“

Michal dodáva, že sa stále nachádzajú len v laboratórnom štádiu. To, akým spôsobom budú napredovať, určuje množstvo dostupných financií. Zo strany štátu sa im podpory dostáva vraj skôr vo forme kontaktov či pomoci zjednodušiť im cestu k partnerstvám. Aj napriek tomu tvrdia, že pri optimistickom pohľade sa Slovensko vakcíny možno dočká už koncom budúceho roka.

Vakcína nie je jediným úspechom

Spoločnosť Axon Neuroscience tiež narazila na možnosť výroby lieku. Reč je o prevratnom lieku, ktorý by mohol zabezpečiť, že by pacienti nepribúdali v tak veľkých množstvách. To by odľahčilo nemocnice. Tvrdia, že aj popri vakcíne bude mať liek potenciál, nakoľko sa niektorí ľudia nebudú môcť alebo chcieť zaočkovať.

Michal taktiež odhaduje, že do dvoch rokov nebude zaočkovaných viac ako 50 % populácie. Ďalej tvrdí: „Mapovali sme vírus a snažili sa identifikovať zraniteľné miesta. Zistili sme, že niektoré látky mali schopnosť eliminovať alebo neutralizovať vírus takmer na 100 %. To sa nám podarilo potvrdiť pri testoch na živom víruse. Javí sa, že by sme mohli mať v rukách nástroj, ktorý by mohol byť podaný pacientovi, pričom by mu buď zmiernil priebeh ochorenia alebo by zrýchlil rekonvalescenciu.“

Alzheimerovou chorobou trpí veľké množstvo ľudí

Michal tiež dodáva, že Alzheimer je tiež pandémiou, nakoľko ňou trpí už 35 miliónov ľudí: ,,Žiaľ, je to chronické ochorenie. Tiahne sa 10 až 15 rokov. Mortalita nie je spôsobená len spomínanou chorobou, ale pridružením iných, príbuzných ochorení.“

Príbuzní vraj priamo pred očami vidia, ako sa ich blízki správaním menia na deti. Riešením slovenskej spoločnosti je vakcína, ktorá naučí imunitný systém vytvárať protilátky voči. Tým vraj dokážu u pacienta zastaviť alebo spomaliť progres ochorenia.

Za hlavný cieľ však považujú prevenciu, to znamená vakcinovať ľudí, u ktorých je vysoké riziko, že dostanú toto ochorenie. Zaočkovať ich teda skôr, než začnú trpieť symptómami.

Utvárať závery bez overených informácií je nezodpovedné

Pri všetkých liekoch je vraj nutná vyváženosť medzi riskom a benefitom. Vždy sa totiž vyskytnú vedľajšie účinky. Dôležité je vnímať to, či sa objavili u 1 z 10 000 pacientov, alebo u 1 zo 100.

Práve z tohto dôvodu sa spomínaná slovenská spoločnosť pokúša vedľajšie účinky vakcíny minimalizovať. Pri MRNA vakcíne sú prítomné napríklad bolesti svalov, únava, bolesti hlavy či malátnosť. Nie je možné povedať, o koľko vyššia je ich intenzita výskytu v porovnaní s inými vakcínami.

Taktiež dodáva, že sa zdá, že výskyt bol vyšší ako pri klasickej vakcinácii. Bez dát sa to však nedá povedať so 100 % istotou. Nakoľko ich nie je dostatok, mnohé závery ľudia robia bez neoverených informácií.

Antivax názory Michala netešia

Michal tvrdí, že je nutné najskôr účinky rozdeliť do dvoch kategórií. Na také, ktoré sú viditeľné tesne po vakcinácii, zahŕňajúce práve spomínanú bolesť hlavy, svalov či teplotu. Potom sú tu tie dlhodobé, ktoré sa ešte nedajú pomenovať. Nikto vraj nedokáže predpokladať, čo sa stane.

Michal tiež hovorí: „Čo sa týka antivax názorov bez podložených informácií, tým sa ja vôbec neteším. Viac vedeckých dát je za vakcináciu, nie proti.“

Taktiež dodáva, že je nutné myslieť na to, ako by vyzerala aktuálna situácia, ak by sme sa prestali alebo odmietali očkovať proti osýpkam, tetanusu či detskej obrne. Stále sa musíme ako spoločnosť pýtať, v koľkých prípadoch nastal tak silný vedľajší účinok, ktorý často ani nemusel súvisieť priamo s vakcínou.

Ďalej hovorí: „Ak rodičom poviete, že to bolo 1 z 10 000, nikto nechce, aby jeho dieťa bolo to jedno. Je to pochopiteľné.“ Práve preto je dôležité, aby lekári komunikovali s rodičmi a vysvetľovali plusy a mínusy. Je totiž viditeľné, že benefitov je viac.

Čo drží nepravdivé informácie pri živote?

Hoaxom sa vraj možno dobre darí kvôli tomu, že sme neboli na niečo podobné zvyknutí, a posledné roky sme žili v príliš luxusnom prostredí. Najmä v prostredí, ktorého súčasťou neboli pandémie. Ak sa aj nejaké ochorenia vyskytli, nedotýkali sa priamo USA či Európy.

Je nutné držať sa overených informácií a nevysvetľovať si ich podľa seba a následne ich šíriť. Dôsledkom toho sú často hnutia, ktorých názory sú nebezpečné.

Je príliš nezodpovedné tvrdiť, že COVID je len chrípočka. Ide aj o neúctu voči ľuďom, ktorí si ochorením prešli s ťažšími príznakmi, a podobný názor môžu veľmi rýchlo vyvrátiť.

Michala vždy pobaví, že téma ohľadom čipovania dokáže stále prežívať. Tvrdí, že je to absurdné, nakoľko lieky podliehajú silnej regulácii a kontrole. Tá je vykonávaná zo strany nezávislých odborníkov a nie je priestor, aby niekto do vakcíny vkladal čip.

Ďalšie pandémie nemusia prísť, ak budeme zodpovední

Je vraj dôležité, aby sme návyky a bezpečnostné opatrenia zachovávali aj naďalej. Príkladom je nosenie rúšok najmä v nemocniciach. Šanca nakaziť ostatných sa zníži, ak ich budú mať všetci v čakárni. Situácia bude omnoho viac pod kontrolou.

Na základe aktuálnej skúsenosti sme sa poučili nielen my, ľudia, ale aj štáty ako také, nakoľko nemali zabezpečený dostatok ochranných prostriedkov. Na druhú stranu sme boli svedkami toho, že spolupráca pre nás nie je cudzím pojmom. Snáď to tak aj ostane.